Pomník hrdinom, ktorí padli v prvej svetovej vojne, zmizol zo zemského povrchu pri výstavbe predajne automobilov.

Na vojenskom cintoríne postavili predajňu automobilov

Ani poverčivosť, ani úcta k mŕtvym nezastavili podnikateľský zámer, na starom vojenskom cintoríne sa stavia.

Pred pár rokmi prišla do Banskej Bystrice na oficiálnu návštevu rumunská delegácia. Okrem iného chceli jej členovia položiť kvety na hroby vojakov z prvej svetovej vojny. Rumuni vedeli, že v tomto meste bol kedysi zriadený vojenský cintorín. Pochovali na ňom tisíctristoosemdesiat vojakov, z toho tristotridsaťjeden rumunskej národnosti.

Čo presne predstavitelia Banskej Bystrice Rumunom povedali, nie je známe. Isté je, že nikto nemal odvahu ukázať prstom na miesto, kde sú vojaci pochovaní. Pretože priamo na ich hroboch stojí predajňa automobilov.

Vojenský cintorín: Fotografia z roku 1929 ukazuje, aký bol veľký a kde stál pomník od sochára Horna. Reprofoto: Vlado Kollár

Cintorín s pomníkom

Počas prvej svetovej vojny boli na Slovensku len dve špecializované vojenské nemocnice. V Ružomberku, kde vojenská nemocnica stojí dodnes, a v Banskej Bystrici, ktorá zastávala dôležité miesto vo vojenskom živote monarchie. Banskobystrická nemocnica slúžila najprv ako karanténna, od roku 1916 sem posielali z frontu vojakov nakazených tuberkulózou. Predstavu o veľkosti nemocnice si môžeme urobiť nielen podľa toho, že tu pracovalo tridsať lekárov.

Veľavravné je aj zriadenie Poštového úradu priamo pri nemocnici. Triedenie obrovského množstva korešpondencie chorých vojakov totiž pôvodná banskobystrická pošta nestíhala. Napriek skvelej starostlivosti - veď v Banskej Bystrici sa už vtedy zameriavali nielen na choroby a rany na tele, ale liečili tu aj psychické traumy spôsobené vojnou - ťažkú chorobu mnohí hospitalizovaní neprežili. A čo bolo najhoršie, príbuzní v čase vojny nemohli ich telá previezť domov a pochovať ich na mieste určenom rodinnými tradíciami.

Preto nemocnica spravovala nový, iba na tento účel vytvorený cintorín. Vedenie špitála veľmi dbalo na to, aby aj po vojne - možno v niektorých prípadoch až po dlhých rokoch -, keď rodiny týchto vojakov pricestujú do Banskej Bystrice symbolicky sa rozlúčiť s mŕtvymi, mali kde zapáliť sviečky. Tisíctristotridsaťosem mŕtvych malo hroby zreteľne označené menom i dátumom smrti. Len štyridsiati dvaja ostali vedení ako neznámi vojaci. Dodnes sa zachoval záznam o počtoch jednotlivých i spoločných hrobov i rozdelenie podľa vtedajšieho štátneho zriadenia. Presné počty Čechov a Slovákov, Maďarov, Rumunov, Juhoslovanov, Poliakov, Rusov, Talianov, Rakúšanov.

O všeobecnej úcte k vojakom, ktorí zomreli ďaleko od domova bez prítomnosti blízkej osoby, svedčil pomník zasadený do centra vojenského cintorína. V roku 1917 ho vytvoril sochár a kamenár Karol Fridrich Horn. Vytesal doň nápis: „Na pamiatku hrdinov, ktorí padli vo svetovej vojne zúriacej v rokoch 1914 - 191*.“

Pri výrobe pamätníka Horn ešte netušil, kedy sa vojna skončí, a neskôr sa zrejme nenašiel nikto, kto by poslednú číslicu na pamätníku doplnil. Takže ešte v roku 2002 odfotila historička architektúry Klára Kubičková pomník na mieste vojenského cintorína s autentickým nápisom bez termínu ukončenia prvej svetovej vojny.

Ministerstvo obrany predalo mŕtvych

„Jediné šťastie, že som sa na vojenský cintorín pri Majeri pred tými desiatimi rokmi vybrala. Lebo pomník sochára Horna už zrejme neexistuje. Dúfala som, že ho niekam preložili, keď sa na mieste cintorína začalo stavať, ale nič tomu nenasvedčuje.“ Neuveriteľnú skutočnosť, že vojenský cintorín sa stal miestom výstavby, že tu predávajú autá, dnes nevie nikto vysvetliť. Na Mestskom úrade v Banskej Bystrici dokumentáciu spred desiatich rokov neskladujú a nepracujú tu už ani úradníci, ktorí vtedy výstavbu povolili.

„Prvýkrát zasiahli do vojenského cintorína pri výstavbe cesty medzi Banskou Bystricou a Breznom. Táto cesta pôvodný cintorín preťala. Dnes ešte vidieť na jednej jej strane pamätník legionárom, ktorý síce nemá s cintorínom nič spoločné, ale pomáha identifikovať jeho zaniknuté miesto.

Historička architektúry Klára Kubičková: „Závažnú chybu spravilo ministerstvo obrany." Foto: Vlado Kollár

Neskôr, zrejme po roku 2000, spravilo veľkú chybu ministerstvo obrany, ktoré pozemok predalo súkromnej firme. Neexistuje, aby nevedeli, čo vlastne predávajú. Ešte aj Indiáni majú cintoríny vyznačené na mapách,“ vysvetľuje doktorka Kubičková.

Znechutená toľkou neúctou k mŕtvym upozorňuje, že okrem morálnych pravidiel bol v tomto prípade zrejme porušený aj zákon. Podľa zákona o vojnových hroboch z roku 2005 je totiž mesto povinné zabezpečiť, aby o takéto miesta bolo postarané s náležitou úctou. Poškodenie, zrušenie vojnového hrobu bez súhlasu ministerstva sa považuje za priestupok. Ako teda mohla firma už v tomto roku dostať povolenie na ďalšie stavebné práce, je záhadou, na ktorú sme poriadnu odpoveď nedostali.

Bystrické fámy

Človek nemusí byť práve poverčivý, aby považoval za neprípustné stavať na mieste, kde ležia stovky mŕtvych. Prečo si takýto pozemok vybrala firma a kam odpratali vojnový pomník, sme sa nedozvedeli. Jej predstavitelia s nami na tému cintorín odmietli hovoriť. Zrejme si uvedomujú, že hoci predajňa automobilov už na pietnom mieste pár rokov stojí, k zneucťovaniu ďalších mŕtvych chtiac-nechtiac stále dochádza. Pri pristavovaní novej budovy sa stroje počas posledných mesiacov zarývajú hlboko do bývalého cintorína.

„Tam, ako vzniká prístavba, niekde pri tom stĺpe,“ ukazuje doktorka Kubičková na stavenisko, „tam som odfotila Hornov pomník obetiam vojny. Podľa fotografie cintorína z roku 1929 stál medzi hrobmi.“

V Banskej Bystrici sa hovorí, že robotníci pri prácach na stavbe na Partizánskej ceste natrafili na ľudské kosti. Tie vraj skončili na skládke. Aj keby sme tieto reči považovali iba za nezmysly, ktoré šíria zlé jazyky, slovné spojenie „mŕtvi sa obracajú v hrobe“ tu celkom určite nadobúda aj iný ako symbolický rozmer. Pretože k exhumácii tisíctristoosemdesiatich tiel z vojenského cintorína v Banskej Bystrici nikdy nedošlo.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].