Chránený: Pečniansky les je chránený na celoeurópskej úrovni aj na republikovej.

Na vzácny Pečniansky les v Bratislave si brúsia zuby developéri

Vznikne ďalší obvod Bratislavy? A nemáme na mysli marketingový ťah slovenského developéra v maďarskej Rajke, ale skutočné sídlisko na pravom brehu Dunaja s výhľadom na Bratislavský hrad.

Pozemky na uvedenom mieste totiž pred časom získalo neznáme občianske združenie Človek a strom zámenou za iné pozemky pri Šiatorskej Bukovinke. Rozdiel v ich trhovej hodnote je pritom nevyčísliteľný. Štát sa v súčasnosti o lukratívne pozemky medzi mostom Lafranconi a Mostom SNP súdi. Chce ich získať späť. Najvyšší súd už pritom raz dal za pravdu neznámemu združeniu. V hre je okrem ochrany prírody aj niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré predstavujú trhovú hodnotu pozemkov v prípade, že by sa na ňom mohlo začať stavať.

Na stráži

„Ak štát súd prehrá, pôjde o megapodvod s nevyčísliteľnou škodou pre Slovensko a so smrtiacou ranou pre vzácny biotop na petržalskej strane Dunaja,“ tvrdí poslanec Alojz Hlina. Poslanec je natoľko presvedčený, že sa potajme pripravuje podvod storočia, že začal demonštratívne hliadkovať pri vstupe do Pečnianskeho lesa. „Obsadil som kótu a osadil na stĺpe štátnu vlajku, aby si uvedomili túto zlodejinu priamo pod oknami parlamentu aj samotní poslanci.

Ak štát súd prehrá, vlajku smútočne stiahnem,“ hovorí Hlina. K stožiaru s vlajkou si priviezol aj unimobunku, strážneho psa a mobilnú toaletu. Zástavu chce strážiť vo dne i v noci. Úrady mu ju totiž nepovolili postaviť. Poslanec za tým vidí intrigy ministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý podľa neho nechce, aby sa téma Pečnianskeho lesa rozpitvávala.

„Som presvedčený, že záujem stavať v tomto chránenom území majú vplyvné podnikateľské skupiny, napojené na vládny Smer,“ hovorí poslanec Hlina.

Neznáme občianske združenie Človek a strom dostalo pozemky s výmerou 24-tisíc štvorcových metrov v roku 2009 od štátu v rámci zámeny približne za rovnako veľký kus lesa pri Šiatorskej Bukovinke v okrese Lučenec. Ten dokonca ohodnotil znalec na vyššiu sumu ako lukratívne bratislavské pozemky - združenie však blahosklonne privrelo oči a vzniknutý rozdiel vo výške takmer osemtisíc eur si od štátu nevypýtalo doplatiť. Štátny podnik Lesy SR zdôvodňoval vyššiu cenu lesa v Šiatorskej Bukovinke tvrdením, že v ňom môžu ťažiť drevo, a preto je to ekonomicky výhodnejšie.

Pečniansky les je, naopak, chránené územie a nachádza sa v záplavovom pásme. Tieto „nevýhody“ však združeniu Človek a strom neprekážajú. Akúkoľvek výstavbu na území Pečnianskeho lesa oficiálne odmietajú, vraj chcú v lese vybudovať park s lavičkami.

Združenie Človek a strom je pritom typickou schránkovou firmou. Keď sme ho chceli navštíviť, pred vstupom do budovy bol len zvonček na vrátnika, no keď sme mu povedali, že chceme navštíviť spomínané združenie, ako aj jeho šéfa Andreja Šošoku, odbil nás, že takého nepozná. Podľa všetkého ide o takzvaný office house, kam si nahlásia firmy adresu a preberajú si v nej len poštu. Každá firma totiž musí mať svoje sídlo a takáto schránka je tým najlacnejším spôsobom, ako adresu získať. Na rovnakej adrese ako združenie Človek a strom sídli zhruba šesťdesiat firiem.

Športovec

Šéfom združenia je Andrej Šošoka, ktorý je synom zosnulého džezmena Doda Šošoku. Podarilo sa nám síce s ním spojiť, žiadal však, aby sme mu poslali otázky mailom. Do uzávierky na ne nijako nereagoval. Dávnejšie sa však vyjadril, že sa chystá vytvoriť v lese oddychovú zónu. „Predpokladá to len minimálne zásahy do chráneného územia vo forme vytvorenia chodníkov, lavičiek, možností na grilovanie či prechádzky so psom,“ vyhlásil. Andrej Šošoka mal donedávna prenajatú kaviareň v Liberálnom dome, kde sídli strana Sloboda a Solidarita. „Sulíkovi som v parlamente povedal, že u neho varí kávu miliardár,“ povedal Hlina.

„Áno, poznám sa s Andrejom Šošokom. Stretávame sa na squashi. Nehrávame však spolu. On je vyššia liga ako ja. V Liberálnom dome mal prenajatú kaviareň asi rok. Približne pred pol rokom prenájom ukončil. Žiadne obchodné aktivity medzi nami nie sú. O tom, že on je za Pečnianskym lesom, som ani netušil,“ povedal nám Richard Sulík.

Beh na dlhé trate

Boj o Pečniansky les sa začal už v roku 2008, keď Šošokovo združenie požiadalo Lesy SR o zámenu svojich pozemkov v Šiatorskej Bukovinke za tie bratislavské. V tom čase združenie Človek a strom aj vzniklo. Absurdnú výmenu odobrilo 27. novembra 2009 ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Vladimíra Chovana z HZDS na základe zámennej zmluvy. Návrh na vklad zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností však prišiel až 22. júna 2010, teda desať dní po parlamentných voľbách, v ktorých sa Mečiarovo hnutie už do parlamentu nedostalo. Išlo o bezvládie, keď ešte nebol zostavený nový kabinet, no bolo jasné, že koalícia Smer - SNS - HZDS skončila. O návrhu na zámenu lukratívnych pozemkov vraj štátne Lesy SR nemali ani potuchy. Bývalá hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Belická ministra Chovana bráni.

„Pán minister žiadnu takú zmluvu nepodpísal a ani nepodpíše,“ vyhlásila rezolútne. Nespomenula však, že ju podpísal vedúci služobného úradu ministerstva s povolením šéfa. V lučenskom katastri však zámenu nepovolili. Vtedajší vedúci služobného úradu a bývalý krajský šéf HZDS v Žiline Vladimír Pavelka mal totiž ministerské povolenie len na „prevod vlastníctva majetku štátu hospodárskych zvierat“. Až dodatočne bol dodaný na kataster súhlas ministra na uzatváranie zmlúv o zámene. To však už Chovan doslova strihal na ministerstve meter. Navyše, išlo len o fotokópiu poverenia, na ktorej „nie je viditeľná celá pečiatka ministerstva“.

Ani táto fotokópia poverenia však kataster nepresvedčila a zámenu pozemkov odmietol zapísať. „Vyjadrujem dôvodné podozrenie, že to druhé poverenie bolo sfalšované. Bolo predložené len vo fotokópii, chýbal tam celý odtlačok pečiatky.

Exkluzívne miesto: Ak by sa podarilo presadiť výstavbu domov a činžiakov v Pečnianskom lese, najdrahšie byty by mali výhľad na Bratislavský hrad a parlament.Foto: TONY ŠTEFUNKO

A, paradoxne, Najvyšší súd núti kataster zapísať na základe pochybnej fotokópie poverenia túto zámenu. To môže zaviesť do budúcnosti obrovský precedens, ktorého dôsledky si nechcem ani predstavovať,“ tvrdí poslanec Hlina. Chovanov nástupca vo funkcii Zsolt Simon za Most-Híd začal okamžite podnikať kroky, aby k zámene pozemkov neprišlo. Všetky poverenia zrušil a proces zámeny pozemkov sa pokúsil zastaviť. Šošokovo združenie však nechcelo o lukratívnu pôdu prísť, a tak sa celá kauza skončila na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Ten 22. februára 2011 rozhodol v prospech združenia Človek a strom.

Formálnym odporcom bola Správa katastra Lučenec, ktorá odmietla zámenu zapísať, pričom účastníkom sporu boli Lesy SR. Kataster nepochodil ani s odvolaním - Najvyšší súd 22. marca tohto roku potvrdil rozsudok banskobystrického krajského súdu. Štát však napriek ďalšej zmene vládnej garnitúry o lukratívne pozemky v Pečnianskom lese nechce prísť. Z podnetu ministerstva pôdohospodárstva podali Lesy SR 10. mája tohto roku na bratislavskom okresnom súde žalobu o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, „keďže tá odporuje zákonu“. Lesy SR preto požiadali lučenský kataster, aby do vyriešenia sporu vklad v prospech Šošokovho združenia nevykonal. Syn nebohého džezmena tak ešte stále nemá vyhraté.

Ochranári v akcii

Pod ďalší úspech, ktorý môže zhatiť plány združenia Človek a strom, sa podpísali ochranárske združenia. Vo februári 2012 si pripísali prvé víťazstvo v boji o budúcnosť Pečnianskeho lesa. Od hranice s Rakúskom zhruba po Most SNP sa od februára tohto roka aj toto sporné územie stalo chráneným areálom. Táto lokalita sa stala súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy a nachádza sa v katastri Petržalky a čiastočne aj Karlovej Vsi. To by mohlo zhatiť ďalšie plány prípadných developérov, ako aj údajné snahy Šošokovho združenia o vybudovanie parku s lavičkami v štýle Central parku v New Yorku. „Ide o mimoriadne významné územie z hľadiska ochrany prírody, keďže vzácne biotopy sa nachádzajú priamo na území hlavného mesta. Tie sa zachovali v pomerne veľmi dobrom stave, a to vďaka dvom skutočnostiam. Po prvé, išlo o bývalé hraničné pásmo s Rakúskom, teda bolo až do revolúcie v roku 1989 pomerne ťažko prístupné.

Po druhé, časť tohto územia sa nachádza v záplavovej oblasti. Preto nie je pre ľudí prístupné počas záplav. Lužné lesy sa zachovali len v niektorých lokalitách Dunaja a väčšina z nich je už v súčasnosti chránená. Pečniansky les sa stal pritom chráneným paradoxne v roku 2004 najprv na celoeurópskej úrovni v rámci sústavy chránených území Natura 2000 a až tento rok na republikovej úrovni,“ povedal nám Jaromír Šíbl, zakladateľ Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Záplavové pásmo v Pečnianskom lese plní pre Bratislavčanov veľmi dôležitý protipovodňový systém prírodného charakteru. Takisto je však zdrojom pitnej vody pre obyvateľov. Žijú tu bobry, ďatle, netopiere i srny.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].