Zámok na Prednej Hore

Nad hrobkou bulharského cára sa liečia slovenskí alkoholici

„Bol to slušný človek, ten pán kráľ. Mal dve dcéry, Nadeždu a Jevdokiju, princezné. Jedna mala modrú izbu, druhá ružovú. Nesmeli sme chodiť do kráľovských izieb, ale keď pán kráľ nebol doma, preháňali sme sa po celom zámku,“ spomínala Mária Barančoková pred rokmi. Bola jednou z mála ľudí, ktorí mali ešte na bulharského cára živé spomienky.

Domov

Ba čo viac, raz, keď si kľakla a on jej nič nedal, ako bývalo dobrým zvykom, ohádzala ho blatom. Takto si už dnes na Ferdinanda Maximiliána Karola Leopolda Máriu Coburga nespomína nikto. Kto to vlastne bol a čo robil na Slovensku? A čo má spoločné s liečebňou na Prednej Hore?

Ferdinand Bulharský, cár, ktorý sa na Slovensku ocitol v exile. Patril medzi prvých ľudí, ktorí sa na Horehroní premávali v mercedese! Bradatý muž, ktorý rozhadzoval peniaze a cukríky medzi deti, ktoré ho už čakali pri ceste. Tak si ho ešte pred tými pätnástimi rokmi pamätali osemdesiatnici.

Bulharský cár v slovenskom exile

Narodil sa v roku 1861 vo Viedni ako piate dieťa. Coburgovci, nemecký šľachtický rod, už vtedy sedeli na belgickom, portugalskom a britskom tróne, dievčatá boli povydávané za ruské veľkokniežatá, a tak keď Bulhari v roku 1886 chodili po celej Európe, aby našli svojho budúceho cára, oslovili aj Ferdinanda Maximiliána. Vtedy mal 26 rokov a s korunováciou súhlasil. V roku 1887 odcestoval na Balkán a vo Velkom Tarnove ho korunovali za panovníka. Bulhari na neho podnes spomínajú v dobrom, aj keď sa počas prvej svetovej vojny spriahol s Nemcami. Po prehratej vojne abdikoval a odišiel do exilu – na Slovensko. Chvíľu žil v kaštieli vo Svätom Antone, chvíľu na zámku na Prednej Hore, pobudol aj na zámočku na Pustom poli, z ktorého už nezostalo vôbec nič, vídali ho aj na coburgovskom zámku v Jeľšave...

„Pravdaže sa na neho pamätám, však som najstarší chlap v celej Muránskej Huti,“ tvrdil pred tými pätnástimi rokmi aj 86-ročný Matej Šuhaj. „Veľakrát som ho videl, ako chodieval zo zámku na Prednej Hore k nám do kostola. Na drevenom motore. Celé to auto bolo drevené, aj kolesá! Vedľa dnešného kaštieľa mal drevený zámoček, kde býval, kým staval nový zámok. To bolo v roku 1914.“ Vedľa toho dreveného zámočku však podnes nájdete pomník, ktorý nechal postaviť svojmu obľúbenému psovi!

Veril, že ho pochovajú na Prednej Hore

Po druhej svetovej vojne už bulharského cára na Slovensku nevidel nikto. Pred frontom ušiel do Viedne, odtiaľ do Nemecka, kde v roku 1948 ako 87-ročný umrel. Pochovali ho v rodinnej hrobke Coburgovcov vedľa rodičov. Údajne v dvoch rakvách, drevenej i cínovej, lebo do poslednej chvíle veril, že raz bude odpočívať na zámku na Prednej Hore.

Lenže Prednú Horu už za vojnového Slovenského štátu prerobili na liečebňu. A aj dnes v zámku sídli Odborný liečebný ústav psychiatrický. Tam, kde chcel odpočívať bulharský cár sa liečia alkoholici a iní závislí. Mimochodom, istý čas tu strávil aj exmanžel Nory Mojsejovej, dnes už Kabrheľovej, Braňo Mojsej.

Domov
  • bub
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček