Bratislavský hrad: Mnohí ho zobrazujú ako pravidelný štvorec.

Najhrubší je od parlamentu: Bratislavský hrad nemá rovnakú ani jedinú stenu

V pôdoryse Bratislavského hradu nenájdete súmernosť. Každá jeho stena je iná.

Fotografie, staré maľby či súčasné logá úradov a súkromných firiem. Koľkí sa nechali oklamať zdanlivo symetrickým tvarom Bratislavského hradu a zobrazujú ho ako štvorec? Hovorí sa mu aj obrátená stolička vďaka štyrom vyčnievajúcim vežiam.

Bratislavský hrad však nielenže nemá ani dve steny rovnako dlhé, rôzna je aj hrúbka jednotlivých múrov, a tým aj veľkosť hradných miestností.

Úmyselne

Bratislavský hrad nikdy dlho nevydržal v jednej podobe. Zo slovanského hradiska z obdobia Veľkej Moravy vznikol stredoveký hrad, pričom na akropole pristavili v 13. storočí obytnú a obrannú vežu.

Ide o dnešnú Korunnú vežu na juhovýchodnej strane hradného paláca, ktorá sa ako jediná z tohto obdobia zachovala. Stala sa súčasťou stavby nového štvorhranného dvojposchodového neskorogotického paláca, okolo ktorého bola vodná priekopa a opevnenie. Rozsiahlu prestavbu nariadil v 15. storočí kráľ Žigmund Luxemburský.

Už pri projektovaní paláca sa nepočítalo s pravidelným štvorcom. Projektanti chceli využiť priestor celého hradného vrchu, preto pôdorys Hradu kopíruje vrch kopca. Jeho stred bol uprostred dnešného zrekonštruovaného nádvoria.

„Projektanti zohľadnili terén, ktorý im nedovolil stvárniť pravidelný štvorec či obdĺžnik. Zákonitosť terénu rešpektujú aj hradby, aj tie kopírujú hradný kopec. Takú podobu mali už hradné valy počas Veľkej Moravy,“ vysvetľuje historik Slovenského národného múzea Peter Barta.

Hrad je preto nepravidelný štvoruholník s rôznobežnými stranami a iba jedným pravým uhlom. Najdlhšia, severná strana meria 85,20 metra, južná je o tri centimetre kratšia, západná, obrátená k parlamentu, má 77,15 metra. Najkratšia je východná stena, ktorá má necelých 60 metrov. Od najdlhšej je kratšia takmer o 26 metrov.

„Projektanti reflektovali prirodzenosť terénu, ktorý im nedovolil stvárniť pravidelný štvorec či obdĺžnik,“ hovorí o nepravidelnom pôdoryse historik SNM. Foto: Norbert Grosz

Chránili ho

Zaujímavosťou je aj nerovnomerná výška a hrúbka múrov. Keďže Hrad bol najohrozenejší zo západnej strany, od dnešného parlamentu, musel vydržať ostreľovanie. Múry tohto krídla sú preto najhrubšie. Na prízemí dosahujú hrúbku aj vyše osem metrov. Viditeľné je to v jednej z výstavných siení. Do hrubého múra vysekali otvor v tvare zrezaného kužeľa, na ktorého konci osadili barokové okno.

Niektoré múry zosekali počas prestavby v 18. storočí, aby sa vytvoril priestor na schodisko či rozšírenie miestností. Tretie poschodie nadstavili už o storočie skôr. Aj to má inú veľkosť. Je o málinko širšie.

„Palác je dole širší, potom sa zužuje a smerom k vrcholu zase nebadane rozširuje. Múry na juhu a východe sú hrubé približne dva metre. Touto variabilitou získali rôzne veľkosti aj samotné palácové miestnosti. Môžeme však povedať, že vďaka hrúbke obvodových múrov sa Hrad po požiari v roku 1811 nerozpadol,“ konštatuje Peter Barta.

Po vyčíňaní ohňa sa Hrad stal na stopäťdesiat rokov ruinou. S jeho obnovou sa začalo až po druhej svetovej vojne.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].