Najprv Devín ničili komunisti, teraz Švédi

Slovanské nábrežie na sútoku Dunaja a Moravy na Devíne už toho zažilo dosť. Najskôr desaťročia s ostnatým drôtom za socializmu, aby sme náhodou neutiekli na Západ, potom nadšenie začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa Devín konečne stal symbolom slobody.

Vyrástlo tu veľké srdce pozliepané z ostnatého drôtu z niekdajšieho plota, pamätník Brána slobody, kde nájdete mená tých, ktorých zabili pri pokuse o nelegálne prekročenie hraníc… Čosi tu však zostalo po starom dodnes.

Mohla to byť perla Slovanského nábrežia
Mohla to byť perla Slovanského nábrežia
Foto: Viktor Malý

Namiesto rekonštrukcie súdy

Budova bývalej reštaurácie, ktorej strecha tvorí javisko niekdajšieho amfiteátra. Slúžila verejnosti za socializmu, kým sa sama neocitla v "pohraničnom pásme". Krátko slúžila aj po novembri 1989, potom ju zatvorili a postupne sa mení na hororovú ruinu.

Dunaj ako na dlani
Dunaj ako na dlani
Foto: Viktor Malý

Na otázku prečo, sme dostali odpoveď od Veroniky Šafárikovej z oddelenia komunikácie bratislavského magistrátu: "Budovu bývalej reštaurácie a priľahlý devínsky amfiteáter si prenajala švédska spoločnosť Seafly, a.s.. v roku 1990 na 99 rokov. Účelom tohto nájmu malo byť zrekonštruovanie a revitalizácia priestorov, tieto zmluvné záväzky však spoločnosť Seafly nedodržala. Hlavné mesto preto tvrdí, že ide o neplatnú nájomnú zmluvu - neobsahuje presné určenie predmetu nájmu a jeho špecifikáciu. Spoločnosť však podala žalobu o určenie platnosti nájmu na Okresný súd, avšak hlavné mesto žiadalo jej zamietnutie. Okresný súd túto žalobu zamietol, no spoločnosť Seafly sa odvolala. V súčasnosti súdny spor trvá. Hlavné mesto tak čelí súdom namiesto toho, aby priestor mohlo revitalizovať a sprístupniť Bratislavčanom a všetkým návštevníkom mesta."

Niekdajší amfiteáter
Niekdajší amfiteáter
Foto: Viktor Malý

Po štúrovcoch prišli Švédi

Mimochodom, bolo to práve na Devíne, kde sa v roku 1836 stretli študenti bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra, aby sa vyslovili za sebaurčovacie právo pre slovenský národ a prvý raz použili názov Bratislava namiesto dovtedy zaužívaného Prešporok. Prvý raz tiež bratislavská mládež spievala hymnickú pieseň Hej, Slováci. A aby sa na nič nezabudlo, účastníci pamätnej vychádzky si zvolili aj slovanské mená, ktoré používali do konca svojho života a učia sa ich aj dnešné deti v škole.

Ako z hororu Hostel
Ako z hororu Hostel
Foto: Viktor Malý

O Švédoch sa toho učia menej, ale zdá sa, že o najbližších 99 rokov budú toho o nich vedieť dosť!


VIDEO Plus 7 Dní