Dojemné pochody: Zostali v pamäti filmárov.

Nakrúca film o nepotrestanej vražde. Kvôli nemu chodil aj na procesy s mafiánmi

„Navštívili sme aj súdne procesy s piťovcami,“ rozpráva režisér Teodor Kuhn, ako sa pripravoval na film inšpirovaný vraždou Daniela Tupého

Domov

Písal sa november 2005, keď Daniel Tupý po zásahu ostrým nožom vydýchol naposledy. O život prišiel na nábreží Dunaja, kde sa vtedy často vyskytoval aj sedemnásťročný Teodor Kuhn. „Pohyboval som sa v komunite skejťákov. V Sade Janka Kráľa sme boli stále, bitky s náckami sme zažívali bežne. Keď sa to stalo, veľmi sa nás to dotklo,“ hovorí dnes 29-ročný režisér. „Už počas magisterského štúdia som vedel, že to bude môj prvý príbeh. Je to taká dôležitá vec, že musí byť rozpovedaná,“ podotkne Teodor Kuhn.

archív

Pred vyše týždňom sa pustil do nakrúcania svojho filmového debutu Ostrým nožom. So scenáristom Jakubom Medveckým a s producentom Jakubom Viktorínom si názov požičali zrejme z popevku „Haha, Daniela Tupého zabili ostrým nožom“, ktorý sa po vražde šíril bratislavskou naciscénou. „Vieme, že sa fotili na mieste vraždy a smiali sa pritom, v telefonátoch sa predstavovali ako Daniel Tupý. Bolo to nechutné, najvyššia úroveň cynizmu, normálne mám z toho stále zimomriavky,“ povie filmový tvorca, inšpirovaný tragédiou spred dvanástich rokov. Napriek tomu ju nemohol rozpovedať presne tak, ako sa stala. Prečo?

Detektívna práca

V útrobách Slovenského rozhlasu padla v polovici augusta prvá klapka. V jednej z kancelárií sa medzi regálmi pohybuje Roman Luknár. Ako filmový otec práve prišiel za tragických okolností o syna. Ten sa nevolá Daniel Tupý, hovoria mu David Benko. Film je totiž fikciou, aj keď inšpirovanou skutočnými udalosťami. V scenári tvorcovia zúročili dôsledný výskum, podklady zbierali niekoľko rokov.

Na vlastnej koži: Režisér Teodor Kuhn zažíval útoky neonacistov bežne.
Na vlastnej koži: Režisér Teodor Kuhn zažíval útoky neonacistov bežne.
Michal Šebeňa

Ako prvým sa Teodor Kuhn ozval rodičom Daniela Tupého. „Naivne som im napísal ešte ako študent, že ma prípad zaujíma a trápi. A oni boli takí láskaví, že sa so mnou stretli. Boli pre mňa obrovskou studnicou autentických informácií ohľadom toho, ako taká kauza funguje. Vďačím im za veľa, povedali mi o svojej najhoršej nočnej more. No a ja mám v rukách ich dôveru, ktorú nemôžem zneužiť,“ prízvukuje Teodor Kuhn.V prieskume nepoľavil. Hovoril s niekoľkými svedkami, ktorí boli pri útoku, s advokátmi aj s policajtmi. „Obišli sme v podstate všetkých. Zhovárali sme sa aj s tými, ktorí boli na druhej strane. Nie priamo s útočníkmi, ale s ľuďmi, ktorí ich poznali. Verzií, ako sa to stalo, je milión. Každý hovorí niečo iné. A my sme hľadali prieniky alebo zisťovali, kedy kto určite nemohol klamať. Bola to detektívna práca, nakoniec si zostavíte príbeh, ale stále to nie je stopercentné.“

Na súde s piťovcami

Počas prieskumu narazili autori filmu na niekoľko momentov, ktoré ich aj s odstupom času zarazili. Napríklad, keď niekto útočníkov prezentoval ako hrdinov. „Počul som aj slová - Ja ho poznám osobne, to je ten najlepší, najtvrdší piťovec, najväčší šéf. Hovorilo sa pritom o človeku, ktorý je spolupáchateľom vraždy. Ale šokujúcich zistení bolo viac. Keď chytili obvinených, mnohí boli oficiálne nezamestnaní, v zásade to bola nižšia stredná vrstva. A zrazu ich na súde obhajovali advokáti, ktorých človek s priemerným platom nemá šancu zaplatiť. Advokát, ktorý ich zastupoval, má byt v Bonaparte, je to sused nášho premiéra. To je šialená vec,“ čuduje sa stále Teodor Kuhn, inak presvedčený, že Daniel bol v zlom čase na zlom mieste. „Som si úplne istý, že to nebol plánovaný útok. Tie decká tam vôbec nemali byť, bola to náhoda.“ Do oficiálneho spisu vraždy Daniela Tupého sa režisér a spoluscenárista dostať nevedel, nepodarilo sa mu stretnúť ani s vyšetrovateľmi, ktorí sa ňou zaoberali. Keď sa ho spýtame, prečo sa vražda doteraz nevyšetrila, nadlho zmĺkne.

Už začali: Prvé filmovacie dni si odkrútil Roman Luknár v Slovenskom rozhlase. Snímku s rozpočtom 500-tisíc eur nakrúcajú v Bratislave a okolí.
Už začali: Prvé filmovacie dni si odkrútil Roman Luknár v Slovenskom rozhlase. Snímku s rozpočtom 500-tisíc eur nakrúcajú v Bratislave a okolí.
Michal Šebeňa

„Viem na to odpovedať off record, ale nie takto verejne. Je tam veľa faktorov,“ dodá. Pre potreby filmu však neobišiel piťovcov, ktorých v minulosti najprv obvinili z tejto vraždy a neskôr prepustili. So scenáristom a producentom prišli na iný súdny proces s nimi. Nehľadali už pravdu, zaujímalo ich skôr technické fungovanie a atmosféra na súdoch. „Zrazu vidíte veľkú miestnosť - na jednej strane je prokurátor s asistentom. Na druhej strane sedí dvanásť obžalovaných s právnikmi a pri každom stojí kukláč. Ako sa ten prokurátor musí cítiť, keď v podstate stojí sám voči dvadsiatim ľuďom?“ pýta sa producent Jakub Viktorín.

Príliš veľký rešpekt

Odvtedy, ako tvorcom napadlo nakrútiť film o nepotrestanej vražde mladého vysokoškoláka, už ubehlo dosť vody. Prvé dva roky písali scenár o policajtoch, ktorí kauzu vyšetrovali, nakoniec ho vyhodili do koša. „Potom nám došlo, že musíme hovoriť o ľuďoch, o ktorých to v skutočnosti je. Čiže o jeho otcovi a matke. Takže sme začali odznova,“ rozpráva režisér, ktorý nakrúca dramatický súdny triler. Aj s pomocou skúseného scenáristu Štěpána Hulíka, ktorý má za sebou seriálové hity HBO Pustina či Horiaci ker. „Vďaka producentovi môžem robiť s tými najlepšími v brandži. Nakoniec sme urobili syntézu neprávostí, ktoré sa udiali na Slovensku. Napríklad, keď policajti strieľali na auto plné študentov a potom povedali, že videozáznam nemôžu použiť, lebo to bola testovacia prevádzka zariadenia. Požičali sme si neprávosti z viacerých káuz, ktoré nás trápili, a projektovali to do príbehu tohto chlapca.“

Študijný materiál: Pred začiatkom filmovačky tvorcovia osobne sledovali, ako technicky prebieha proces s piťovcami.
Študijný materiál: Pred začiatkom filmovačky tvorcovia osobne sledovali, ako technicky prebieha proces s piťovcami.
Matej Kalina

Životný príbeh Davida Benka sa tak bude líšiť od toho Danielovho vo viacerých detailoch. Z vysokoškoláka sa stane maturant, pri útoku nebude súčasťou partie, ale po Tyršovom nábreží pôjde sám. Aj keď dôvodom scenáristických odchýlok môže byť i fakt, že kauza Daniel Tupý je stále živá a vyšetrovateľ ju doteraz neuzavrel, režisér ich vysvetľuje inak. „Zmenili sme veľa vecí, aby nám to vo filme dramaticky lepšie šliapalo. Nakrúcame ho predovšetkým pre diváka, nie preto, aby si ho pozrelo päť filmových vedcov a potom povedali, že sú tam krásne odkazy a citácie. Myslím si, že film musí komunikovať. Takže v našom filme otec postupne zisťuje, že syna nepoznal, že nebol dobrým otcom. Čo vôbec nie je odraz skutočnosti, práveže Daniel mal s otcom výborný vzťah. Aby bolo každému jasné, že toto je naozaj iný príbeh, ale esencia je tá istá. Že ti v právnom štáte zavraždia syna a nikto s tým nič neurobí. Film bude obžalobou našej právnej spoločnosti, dúfajme, že aj pomenovaním marazmu, ktorý sa tu deje,“ dodáva Teodor Kuhn. Aj tak však bude mať počas nakrúcania v mysli Daniela Tupého. „Adaptujem síce veľmi voľne, ale predsa príbeh chlapca, ktorý zomrel. Tu niekde na Slovensku žije rodina, ktorej zabili syna. Rodičia Daniela Tupého sú veľmi dobrí ľudia. Keď mi rozprávali celý svoj príbeh, aj po desiatich rokoch vidíte v ich očiach, čo sa stalo. Preto cítim zodpovednosť, lebo Daniel Tupý starší naozaj existuje, teraz je tam niekde vo svojej firme, robí svoju robotu a žije s tým.“

Domov