Ktoré potraviny sú vlastne základné?: Podľa vlády nemôžeme žiť bez chleba, ale ani bez rýb.

Naozaj na potravinách ušetríme? Ficove balíčky nezaručujú vôbec nič

Zníženie DPH z dvadsiatich na desať percent neznamená, že potraviny budú o polovicu lacnejšie.

Necelý rok pred parlamentnými voľbami prišla vláda Roberta Fica s ďalším sociálnym balíčkom. Druhá séria obsahuje pätnásť opatrení, ktoré budú stáť 200 miliónov eur. Marketingovo najpríťažlivejším zásahom, ktorý by mal zabezpečiť strane Smer cenné hlasy, je zníženie DPH na vybrané základné potraviny z dvadsiatich na desať percent.

Len pre zaujímavosť, to, čo predseda vlády prezentuje ako nevídanú pomoc občanom, je vo väčšine krajín Európskej únie dávno samozrejmé. A to v oveľa väčšej miere.

Desaťpercentnú DPH na základné potraviny majú v susednom Rakúsku. V Česku je táto daň pätnásť percent, v Poľsku päť, v „chudobnom“ Španielsku štyri a vo Veľkej Británii či na Malte dokonca nula. Medzi vybrané základné slovenské potraviny by mali patriť sladkovodné ryby, konzumný chlieb, maslo, polotučné mlieko a niektoré druhy nebaleného mäsa.

Už dnes však analytici hovoria, že zníženie dane bežný občan prakticky nezaznamená. Nielen pre očakávanú neochotu obchodníkov znižovať ceny. Úspora, aj pri najideálnejších podmienkach, bude totiž nepatrná.

Nevie počítať?

Zníženie DPH na základné potraviny nie je v parlamente novou témou. Už v roku 2012 s ňou vyšiel Ficov minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.

Paradoxne, stranícky šéf ho vtedy doslova zotrel. Keď v nedeľnej diskusnej relácii na Markíze sa na tento nápad premiéra opýtala moderátorka, odvrkol: „Topíme sa v dlhoch a potom príde geniálna otázka, či chceme znížiť DPH. Pýtam sa, z čoho?“

Odmietavé reakcie predsedu vlády vyvolal tento návrh, aj keď ho o tri roky neskôr, vo februári 2015, podalo OĽaNO. Od roku 2012 stúplo zadlženie Slovenska o viac ako dve percentá. Podľa premiéra sme však na tom lepšie, a tak si môže štát dovoliť sociálne konať. No čo môže byť prezentované ako veľká pomoc, nakoniec môže vyzerať úplne inak.

Totiž, hoci premiér tvrdí, že desaťpercentné zníženie DPH bude znamenať aj desaťpercentné zníženie ceny tovaru v obchodných sieťach, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR Pavol Konštiak to popiera. „Z metodiky výpočtu DPH vyplýva, že to bude zhruba osem percent.“

Ak teda dnes chlieb stojí euro, po novom roku bude jeho cena minimálne 92 centov. Konštiak zároveň zdôrazňuje, že koncovú sumu môžu ovplyvniť aj prvovýrobcovia alebo dodávatelia. „Už teraz máme informácie, že pravdepodobne dôjde k zdraženiu mäsa. Problémy pravidelne avizujú aj pekári a producenti mlieka.“

Navyše, aj keď je prezident zväzu presvedčený, že na našom trhu je dostatočná konkurencia na to, aby si obchodníci nedovolili nezlacňovať, upozorňuje, že im to žiadny zákon nenariaďuje. Ak nezlacnia, nič sa im nestane.

Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová vidí situáciu ešte černejšie. „Myslíme si, že rozdiel v sadzbe DPH sa môže rozplynúť v cenotvorbe ďalších aktérov pôsobiacich v potravinovej reťazi. Predovšetkým v obchodoch,“ hovorí.

„Potvrdzujú to viaceré praktické skúsenosti zo Slovenska i zahraničia. Memorandum, ktoré vláda plánuje, by malo dosiahnuť, aby obchodníci zníženie dane skutočne premietli do spotrebiteľských cien. Rovnako by bolo prínosom, keby sa zaviazali, že nebudú zvyšovať svoje marže.“

Práve tie sú podľa Jany Holéciovej ďalším dôvodom prehnaných súm, ktoré míňame na jedlo. Otázkou však zostáva, či sa vôbec bude dariť kontrolovať ceny pri ich neustálom pohybe na všetkých úrovniach.

Prísne kontroly

Z odpovede ministerstva financií vyplýva, že úskalia plánovaného sociálneho balíčka poznajú. „Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že reakcia na zvýšenie daní býva veľmi rýchla a premieta sa do cien väčšinou na sto percent. Opačne to býva horšie. Vláda bude preto monitorovať a prísne sledovať reakciu obchodníkov,“ dozvedeli sme sa z tlačového odboru ministerstva.

Možné špekulácie plánujú eliminovať podpísaním memoranda s obchodníkmi, v ňom ich zaviažu preniesť celý rozdiel v DPH do konečnej spotrebiteľskej ceny. Na ich správanie si posvietia kontrolné hliadky v spolupráci s Jednotou dôchodcov.

Zároveň budú analyzovať všetky zložky distribučného reťazca tak, aby nedošlo k zneužitiu plánovanej regulácie. Teda, aby sa úľava určená pre občanov neroztavila v ziskoch obchodníkov a dodávateľov.

Zástupcovia reťazcov sa vyjadrujú opatrne. Úpravu dane z pridanej hodnoty, pochopiteľne, vítajú, ako sa však toto opatrenie prejaví v praxi, zatiaľ nechcú komentovať.

„Garantujeme, že zníženie DPH na vybrané druhy potravín sa premietne do nižšej ceny konkrétnych výrobkov pre zákazníkov,“ dozvedáme sa od hovorcu spoločnosti Lidl Tomáša Bezáka. „K otázke memoranda sa však budeme vedieť vyjadriť, až keď budú známe bližšie podrobnosti.“

Podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Martin Katriak si myslí, že Ficov balíček by mohol posilniť pozíciu slovenskej produkcie na vnútornom trhu a možno i v zahraničí.

„Vieme, že okolité štáty majú DPH na základné druhy potravín alebo všeobecne na potraviny omnoho nižšie ako na Slovensku. Preto veľa Slovákov nakupuje za hranicami. Naše produkty majú však veľmi vysokú kvalitu a ak sa k tomu pridá i zníženie ceny, možno predpokladať, že ich predaj sa zvýši.“

Zatiaľ čakajú na ďalšie kroky ministerstva financií, ktoré má pripraviť príslušnú legislatívu v spolupráci s obchodníkmi, so spracovateľmi i s výrobcami potravín. „V súčasnosti veľmi ťažko hovoriť, o koľko percent vybrané tovary zlacnejú. Túto matematiku budeme môcť urobiť, až keď bude na stole zoznam potravín, ktorých sa zníženie DPH bude týkať.“

Balíčky sú nanič

Slováci zatiaľ často a radi nakupujú v zahraničí, kde sú ceny nezriedka oveľa nižšie - nehovoriac už o vyššej kvalite potravín. Zuzana, ktorú stretávame v nákupnom centre v Rakúsku, sa pri zmienke o nižšej DPH na Slovensku schuti rozosmeje. „Potraviny u nás mali zlacnieť dávno. Aj päťpercentná DPH by bohato stačila,“ myslí si.

Prechádzame sa pomedzi regály s tovarom a porovnávame ceny. Mnohé sa zhodujú s našimi alebo sú dokonca nižšie. „Pozrite, kúpili sme banány prvej triedy za 46 centov za kilo,“ hovorí Milan z Nitry.

„Sú síce v akcii, ale aj pred ňou boli lacnejšie ako u nás. Pritom tie v našich obchodoch sú nižšej kvality. Len nedávno som sledoval dokument nemeckej televízie, kde tvrdili, že najlepšie potraviny idú predovšetkým do krajín západnej Európy. Ako teda ministerstvo pôdohospodárstva chráni náš trh?“

Milan je presvedčený, že Slovensku by pomohlo zvýhodnenie domácich výrobcov a producentov. Inak zníženie DPH podľa neho nemá zmysel.

„Ja sa k žiadnym balíčkom vyjadrovať nebudem,“ hovorí dôchodkyňa, ktorá prišla do Rakúska tiež nakupovať. „Len chcem odkázať pánovi Ficovi, aby aspoň jediný mesiac skúsil prežiť z našich dôchodkov.“ Jej kamarátka dodáva, že tridsať rokov žila v Nemecku a ceny potravín sú tam vraj nižšie - nielen ako v Rakúsku, ale aj na Slovensku.

Bratislavčanka Lenka Samuelová chodí do Hainburgu nakupovať pravidelne a tvrdí, že sa pre ňu ani od Nového roka nič nezmení. „To zlacnenie bežný občan nepocíti. Veď je to úplná hlúposť. Čo ušetríme? Pár eur mesačne? Keby radšej tie peniaze dali do zdravotníctva alebo školstva.“

Nafúknutá bublina

Nákupná turistika do okolitých krajín slovenskej ekonomike nepomáha. Ficov sociálny balíček však nemá šancu ovplyvniť ju. Aj keby naši obchodníci, dodávatelia a výrobcovia skutočne memorandum podpísali a dodržali, výsledkom bude len pár ušetrených eur.

O podpore domácej produkcie rovnako môžeme len snívať. Z vyhlásení odborníkov je jasné, že zahraničných dodávateľov nemôžeme diskriminovať.

Takže ak zlacnejú naše výrobky, zlacnejú aj tie ich. Hoci sú to často len prebytky spornej kvality, v domovských krajinách nepredajné. No a jedna dôležitá otázka na záver: Kto zabráni obchodníkom, aby tesne pred Novým rokom nezvýšili ceny? Potom sa im bude ľahko zlacňovať.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].