Na protest: Sestričky si pred časom obliekli čierne tričká, aby upozornili na problémy v zdravotníctve.

Naozaj potrebujú sestry vysokú školu? Čoskoro sa o nás nebude mať kto starať

Naše vysokoškolsky vzdelané sestry rozchytajú v zahraničí. K nám nemôžu prísť Ukrajinky, lebo sú len stredoškoláčky. Vzdelávanie sestier by sa malo rýchlo zmeniť.

Absurdné, ale predstavte si, že by do našich nemocníc chceli prísť pracovať sestričky z Nemecka. Nedostali by súhlas na výkon povolania, pretože nespĺňajú podmienku mať vysokú školu! Takže nás nespasia ani ukrajinské pre ten istý nedostatok. Natíska sa otázka, či je takéto vzdelanie pre sestru v praxi naozaj nevyhnutné.

Slovenský a nemecký model

Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, upozorňuje, že na Slovensku chýba 12-tisíc sestier. Obrovskému číslu akosi nikto neverí, ale presné analýzy u nás nie sú.

„Existujú štatistiky OECD, v Európskej únii je priemerne osem sestier na tisíc obyvateľov. Ak to prerátame na počet obyvateľov Slovenska a vieme, že v roku 2015 sme mali zhruba 32-tisíc sestier, vyjde nám takéto vysoké číslo. Systém zdravotnej starostlivosti je však na Slovensku nastavený trochu inak ako v západných krajinách,“ vysvetľuje.

Slovenský model je nastavený na nemocnice, nepočíta s ošetrovaním v domácom prostredí s prevenciou preležanín. V nemeckom je obrovské množstvo sestier zamestnaných práve v tomto segmente. „Nemyslíme si, že sestier je dostatok, nechýba ich však až tak veľa,“ hovorí prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.

Krok vedľa?

Náš systém prípravy sestier na povolanie bol podľa neho jeden z najlepších v Európe. Sestra kvalifikovaná na základnú starostlivosť mala stredné vzdelanie s maturitou. Ambicióznejšie sa špecializovali, absolvovali postgraduálne štúdium, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokú školu. Až v roku 2002 došlo k zmene, pretože sme chceli byť európskejší ako celá Európska únia, do ktorej sme dostali vstupenku.

„Už vtedy sme upozorňovali, že bude málo sestier, pretože je rozdiel, či si dievča urobí strednú školu, alebo vysokú. Vysokoškoláčky zároveň nebudú chcieť robiť základnú sesterskú starostlivosť, bude problém s financiami, lebo absolventky budú logicky žiadať vyššie platy a budú chcieť mať vyššie kompetencie, ako je to vo Francúzsku a v USA. Naše vtedajšie obavy sa naplnili,“ tvrdí Marián Petko.

Komora sestier a pôrodných asistentiek si však myslí, že Slovensko by sa malo radšej približovať k vyspelým krajinám, ako vracať sa späť. „Vzdelané sestry v zahraničí pracujú oveľa samostatnejšie a na vlastnú zodpovednosť. Preberajú časť agendy od lekára, manažujú napríklad diabetikov a iných chronických pacientov s určenou diagnózou a nastavenou liečbou.

Obyvateľstvo rýchlo starne a na Slovensku je starostlivosť o dlhodobo chorých nedostatočná. Máme málo zariadení, chýba v nich personál. Sestry by mohli opatrovať pacientov aj doma, pre štát je to lacnejšie ako v zariadeniach sociálnych služieb či v nemocniciach,“ hovorí Lazorová.

Fakt je, že budeme potrebovať čoraz viac ľudí v ošetrovateľstve - nielen sestry, ale aj zdravotných asistentov, sanitárov. A nie je to vzdialená budúcnosť, problém máme už teraz, nielen my, ale celá Európa.

Kde ich vziať?

Otázka je, kde zobrať viac sestier. Zatiaľ nám utekajú do zahraničia. V západnej Európe naše vysokoškolsky vzdelané ženy rozmaznávajú. A u nás? Dotlačili sme ich, aby išli študovať na vysoké školy, ktoré si musia samy platiť.

„A nedostali sme v práci ani vyššie platy, ani kompetencie,“ hovorí víťazka ankety Slovenka roka PhDr. Beata Bernadičová, vedúca sestra na Klinike chirurgickej onkológie Slovenskej zdravotníckej univerzity a Národného onkologického ústavu v Bratislave.

„Nie je dobré, že máme vzdelanie, ale nemôžeme ho uplatniť. Sestra so vzdelaním by mala byť lekárovi partnerom, veď zastane 80 percent práce na oddelení, je neustále pri lôžku chorého,“ domnieva sa.

Prezidentka komory Iveta Lazorová vysvetľuje, že pri vstupe do EÚ sme prijali aj podmienky na vzdelávanie a výkon praxe sestier a pôrodných asistentiek, aby boli pracovné sily mobilné. „Vidieť tam záujem nasať kvalitných ľudí, ale aj zjednotiť trh práce. Povolanie sestry a pôrodnej asistentky je rovnako ako povolanie lekára, lekárnika alebo zubného lekára regulované povolanie. To znamená, že vo všetkých krajinách musia dosiahnuť rovnaký stupeň vzdelania.

Až vtedy ich komora zaregistruje a môžu pracovať a rovnako sa musia celoživotne vzdelávať. Sestra, ktorá nie je registrovaná v komore, nemôže vykonávať svoje povolanie na Slovensku ani v zahraničí.“

Treba priznať, že „staré krajiny“ EÚ sa nezachovali celkom nezištne. Od našich sestier žiadali vysokoškolské alebo aspoň vyššie odborné vzdelanie, sami však od svojich nič také nevyžadovali.

Na nové požiadavky okamžite zareagovali len Slováci a Česi. Vznikli vysoké školy ošetrovateľstva - máme ich deväť po celom Slovensku - a začali chrliť absolventky. Napodiv, v Nemecku s tým začínajú až teraz, dosiaľ im stačili stredoškoláčky.

Asistent nie je sestra

A čo sa stalo s našimi strednými zdravotníckymi školami? Už dvanásť rokov produkujú zdravotných asistentov, nie sestry! A taký asistent s maturitou nemôže pacientovi podať lieky, zobrať krv ani mu pichnúť injekciu do svalu, napriek tomu, že sa to v škole naučí.

Skrátka, môže ho iba prebaliť, polohovať, nakŕmiť. Ani zvýšenie platu na 650 eur nepomohlo zatraktívniť toto povolanie. Lenže aj asistentov a sanitárov potrebujeme čoraz viac.

„Sestra v nemocnici potrebuje pomocný personál, ktorý by riadila a koordinovala. Ťažko dokáže zabezpečiť kvalitnú starostlivosť, keď má na starosti aj tridsať pacientov, ktorých musí okrem svojej práce kŕmiť, polohovať, odviesť na vyšetrenia. To je problém nášho zdravotníctva. A vyšlo by nás to v konečnom dôsledku lacnejšie. Nevoľme cestu späť, vrátiť sestry na stredné zdravotné školy. Čo tým docielime?“ pochybuje o zámere Iveta Lazorová.

Aj zadky utierať

„Panebože, povinné vysokoškolské štúdium pre sestry mali už dávno zrušiť, veď niekto by nám mal v starobe aj zadky utierať,“ povzdychol si úprimne postarší pán profesor, ktorý na sklonku kariéry učí na ošetrovateľstve. Bude na to treba sestry s vysokou školou? Niektoré samy hovoria, že im veľa nedala.

<>„Dochádza k absurdnej situácii, sestier je nedostatok a my sa ešte obmedzujeme tým, že musia mať vysokú školu,“ krúti hlavou Marián Petko. Naopak, na vysokých školách by mali študovať všetky sestry, ktoré majú ambície dosiahnuť odbornosť, manažérske pozície či pracovať ako záchranárky.

„Niektoré by naozaj mali prebrať kompetencie lekárov, a mali by byť za to i lepšie odmenené. Ale potrebujeme zabezpečiť aj základnú ošetrovateľskú starostlivosť,“ myslí si Igor Pramuk, viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá zastupuje 71 zariadení.

Všetko pre pacienta

Z nášho ministerstva, ktoré zatiaľ nemá ani ministerskú sestru, ktorá by koordinovala ošetrovateľstvo, sme dostali stanovisko: „Hľadanie modelu vzdelávania sestier na Slovensku je zatiaľ otvorenou otázkou, ale vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je zároveň témou, ktorá je zakotvená aj v programovom vyhlásení vlády. “

Vyzerá to, že sme na rázcestí, ako ďalej. V Česku riešia úbytok sestier návratom k strednému zdravotníckemu vzdelaniu, v Nemecku začali naliehať na to, aby sa dodržalo jednotné európske pravidlo a sestry študovali na vysokých školách. A pacienti, ktorých v súvislosti s predlžovaním veku pribúda, čakajú, čo s nimi bude.

Čo nás zachráni?

„Riešením by mohlo byť štvorročné štúdium s maturitou, ktoré by pripravilo praktické sestry ako neregulované povolanie,“ prichádza s predstavou prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl Miroslav Sekula. Sestra ako regulované povolanie by podľa európskej smernice mala absolvovať 4 600 hodín štúdia, z toho polovica je prax. A to sa do štyroch rokov nedá napchať.

„Po maturite na strednej zdravotníckej škole by nasledovali dva roky štúdia popri zamestnaní a z praktickej sestry by sa stala diplomovaná všeobecná sestra, ktorá by tieto podmienky spĺňala a bola by oveľa lepšie prakticky pripravená. Atraktívnejšie štúdium by zvýšilo kvalitu absolventov a tí najlepší by pokračovali vo vysokoškolskom štúdiu,“ vysvetľuje Sekula.

Aj v Česku zvažujú návrat sestier na stredné zdravotnícke školy s maturitou. „Novela zákona je už pripravená na prerokovanie v legislatívnej rade,“ informovala PLUS 7 DNÍ hlavná sestra ČR Mgr. Alice Strnadová. „Rozširuje možnosť získať odbornú spôsobilosť skráteným štúdiom na vyšších odborných školách, systémom 4 plus 1. Čiže štyri roky na strednej zdravotníckej škole a jeden rok na vyššej odbornej pre profesie zdravotnícky asistent/praktická sestra, pôrodná asistentka a zdravotnícky záchranár. Tento systém vzdelávania by mohol fungovať od školského roka 2017/2018.“

„Stredné školy na Slovensku sú pripravené prejsť na nové učebné osnovy prakticky okamžite, majú skúsenosti, vybavenie aj personál. Ak by sa s výučbou začalo aj u nás hneď v školskom roku 2017/2018, prvé praktické sestry by prišli do nemocníc až v roku 2022. Dovtedy sa situácia len viac zhorší, preto by sme sa mali poponáhľať,“ hovorí prezident Miroslav Sekula.