Nepokradneš: Ak nájdete peniaze či inú vec a nevrátite ju, môžete skončiť na súde.

Nechali ste si nájdenú vec? Môžete skončiť aj vo väzení

Hoci by sme chceli mať na Slovensku životnú úroveň ako vo vyspelých európskych štátoch, kde si ľudia bez problémov nechajú na ulici nezamknuté bicykle, v tomto smere máme stále čo doháňať. Pre mnohých našincov ešte stále platí - kto nekradne, okráda svoju rodinu.

Mobily, notebooky, kabelky, doklady, peňaženky, ale aj psy či hovädzí dobytok. To všetko vieme stratiť. A nájsť. Ak sa však stanete nálezcom akejkoľvek veci, musíte ju podľa zákona vrátiť. Inak vás môže čakať súd za zatajenie veci.

Nepokradneš

„Dôchodkyňa v Hlohovci našla v centre mesta na priechode pre chodcov dvestopäťdesiat eur pohodených na okraji cesty. Peniaze priniesla na políciu, ktorá následne pátrala po majiteľovi,“ opisuje prípad spred roka trnavská krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová.

Hlohovská dôchodkyňa si zaslúži prinajmenšom pochvalu. Nie každý je totiž taký čestný nálezca ako ona. Mnohí z nás si nájdené veci nechajú. „Stratila som mobilný telefón na autobusovej stanici. Už som ho aj oželela, keď som cez priateľov po čase zistila, že niekto používa moje číslo,“ približuje svoju skúsenosť Lucia z Trnavy.

Ďalší príbeh koluje medzi milovníkmi zvierat: „Stratil sa nám pes, čistokrvný yorkshire, miláčik rodiny, vylepili sme plagáty a oplakali sme ho. A potom sme ho náhodou zazreli na ulici s cudzím človekom. Volali sme políciu. Dotyčný napokon dostal podmienku. Dodnes nedokážeme pochopiť, ako si niekto mohol nechať, čo mu nepatrí...“ Navyše, cudzieho domáceho miláčika.

Pri zisťovaní príbehov o stratených i nájdených veciach sme však narazili aj na kuriózne prípady. Prešovský krajský policajný hovorca Daniel Džobanik nás upozornil na prípad, ktorý sa týkal zatúlaného hovädzieho dobytka. Ani ten už nikto nikdy nenašiel. Nehovoriac o bicykli či psovi.

Hoci by sme chceli mať na Slovensku životnú úroveň ako vo vyspelých európskych štátoch, kde si ľudia bez problémov nechajú na ulici nezamknuté bicykle, v tomto smere máme stále čo doháňať. Pre mnohých našincov ešte stále platí - kto nekradne, okráda svoju rodinu.

Trestné

Nenahlásenie, respektíve nevrátenie nájdenej veci však nie je len otázka morálky, ale aj trestného práva. Podľa zákona ide o trestný čin zatajenia veci definovaný nasledovne: „Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby.“

Pokiaľ ide o veci malej hodnoty, hrozí odňatie slobody na jeden rok. Pri väčšej škode však páchateľ môže dostať až päť rokov za mrežami. Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová pripomína, že vlani odsúdili naše súdy za tento trestný čin šesťdesiatjeden osôb. Väčšina dostala podmienečné tresty do výšky tridsaťšesť mesiacov, no v piatich prípadoch padli nepodmienečné tresty.

Najvyšší bol dvadsaťosem mesiacov. Za prvý polrok tohto roka odsúdili za tento trestný čin takmer štyridsať našincov, z toho štyroch nepodmienečne. „O aké konkrétne zatajené veci išlo, nevieme povedať, pretože naše štatistické oddelenie nedisponuje takýmito informáciami,“ dodala Donevová.

Viac sa dá dozvedieť z jednotlivých súdnych rozhodnutí. „Obvinený T. I. je vinný, že 19. júna 2014 v čase okolo 15.00, ako prechádzal po pešej zóne v Starej Ľubovni pri mestskom úrade, našiel na zemi mobilný telefón bielej farby v obale, teda prisvojil si cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, bez privolenia oprávnenej osoby.“

Za mobilný telefón v hodnote tristo eur dostal páchateľ dvanásť mesiacov podmienečne. Iný nepoctivý nálezca si za nevrátenie päťstoeurového mobilu „vyslúžil“ šestnásť mesiacov podmienečne.

Ako „zatajenie“ je často definované to, čo zdravý sedliacky rozum nazýva obyčajná lúpež. Napríklad, keď si odsúdený vzal telefón položený vedľa suseda pri hracích automatoch.

Inokedy zas na verejných toaletách zvesil z háčika tašku, „o ktorej vedel, že mu nepatrí“, či jednoducho „odkopol nohou peniaze vypadnuté na zem z vrecka nohavíc, následne ich zdvihol z podlahy a z miesta odišiel“.

Nájdené mobily si páchatelia dávajú odkódovať, často menia SIM kartu. Inokedy je to kus medeného kábla, kosačka nájdená v lese, zváračka na stavbe, ale aj kabelka so šperkmi a s päťtisíc eurami nájdená na železničnej stanici či peňaženka s dokladmi, ktorú podľa súdneho spisu skonfiškoval muž na zastávke bratislavskej mestskej hromadnej dopravy.

Mobily aj peniaze

Moderné technológie sú podľa krajských polinálezy cajných riaditeľstiev častým cieľom nepoctivých nálezcov. Samozrejme, nechýba ani hotovosť. „Ide najmä o mobily, peniaze, notebooky. V minulom roku sme riešili dvadsaťdva prípadov zatajenia veci, tento rok zatiaľ štrnásť,“ vyčísľuje policajná hovorkyňa Nitrianskeho kraja Božena Bruchterová.

V Trenčianskom kraji mali vlani tucet prípadov, v Žilinskom a v Prešovskom takmer štvornásobok. Našinci si však nechávajú aj oblečenie, tašky a okuliare.

„Často sa tiež stáva, že ľudia vyberajú peniaze z bankomatu a zabudnú si ich zobrať. Ďalšie prípady, ktoré sme zaznamenali, sa týkali toho, že niekto uhrádzal peniaze a pochybil v čísle účtu prijímateľa. Peniaze prišli niekomu úplne inému. Ak si človek také peniaze nechá, tiež sa dopúšťa trestného činu,“ upozorňuje trnavská krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová.

Nie všetky prípady sa však končia zle. Žilinský krajský policajný hovorca Radko Moravčík uvádza: „Pred niekoľkými rokmi doniesol nálezca na policajné oddelenie v Dolnom Kubíne motorovú pílu v originálnom obale, nepoužitú, ktorú našiel na autobusovej zastávke.“

Kuriozity

Ak sa stratí pes, môže pomôcť, ako v prípade domáceho miláčika z Prešova, vytetované evidenčné číslo. Označený býva aj dobytok. „A tak sa do rúk majiteľa dostala aj krava, ktorej stratu nahlásil. Navyše vedel, u koho sa nachádza. Páchateľa pred pár dňami neminulo trestné stíhanie, ktoré proti nemu začala polícia,“ dodal Džobanik.

Zaujímavý prípad sa udial v januári 2012 v Hanušovciach nad Topľou. Robotníci tam pri búraní starého domu našli predmety po židovských majiteľoch ukryté v murive. Boli medzi nimi príbory, torzo svietnika, poháre, šperky, zlaté mince zo začiatku dvadsiateho storočia aj papierové peniaze z čias vojny, schované zrejme počas rasového prenasledovania.

Hoci sa polícii nepodarilo nájsť pôvodných majiteľov, robotníkov čakal za zatajovanie súd. Časť z nájdených vecí už totiž stihli medzičasom predať. Keďže predmety mali okrem nominálnej aj kultúrnu hodnotu, škodu museli uhradiť pamiatkovému úradu.

Náleziská

Podľa štatistík kriminality ministerstva vnútra objasnenosť týchto prípadov kolíše, no nepribúda ich. Ak nájdená vec nenájde svojho majiteľa, rok je v depozite a potom sa prepadá, pričom výťažok putuje na prospech štátu. V minulosti boli v našich mestách bežné Straty a nálezy, kde sa zhromažďovali nájdené predmety.

V posledných desaťročiach však zanikli a nahradila ich virtuálna realita. Dnes existujú nezávislé internetové portály, ktoré plnia úlohu virtuálnych nálezísk. Ľudia tu núkajú aj konkrétne odmeny za nájdenie svojich vecí. Straty a nálezy fungujú aj v autobusovej, vo vlakovej a v mestskej hromadnej doprave.

„Čím skôr sa budete informovať, tým väčšia je vaša šanca. Ak sa do určitého času majiteľ neprihlási, nájdené veci sú predmetom verejnej dražby,“ informuje Železničná spoločnosť Slovensko.

Straty a nálezy prevádzkujú aj samosprávy. Nájdené predmety sa odovzdávajú buď mestskej polícii, alebo na úrade, informujú o nich na svojich stránkach.

Napríklad na stránke bratislavského magistrátu je nasledovný oznam: „Informácie strát a nálezov sú zverejnené šesť mesiacov od podania oznámenia. Zmyslom ponúkanej služby je nastavenie interaktívnej komunikácie tak, aby sa občania mohli vzájomne, bez komplikovaného sprostredkovania, informovať o veciach hľadaných alebo nájdených.“

Dopĺňajú tu veci, ktorým polícia nenašla majiteľa. Najčastejšie sa objavuje to, čo je nálezcovi nanič - kľúče od bytu či auta. Tie tvoria až dve tretiny nájdených predmetov. Našincov ctí, že tu možno nájsť aj cennejšie veci, ako sú fotoaparáty, mobilné telefóny, iPody, bankomatové karty a bicykle.

„Rádovo ide o desiatky vecí,“ komentuje hovorkyňa magistrátu mesta Daniela Rodinová a projekt označuje za úspešný. „Vlani sa podarilo nájsť vyše päťdesiat nahlásených vecí, tento rok sa už našlo asi tridsať,“ dodáva. Žeby sme predsa len neboli až takí jánošíci, ako sa zdá?


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní