Národný ústav srdcových a cievnych chorôb: Podobne ako väčšina ostatných nemocníc vo verejnom obstarávaní má zväčša len jedného uchádzača.

Nemocnice nikto nechce, o dodávky materiálu súťaží len jedna firma

O miliónové dodávky materiálu do nemocníc na Slovensku súťaží priemerne jedna firma, v Česku tri.

Šanca, že niektoré firmy, ktoré dodávajú nemocniciam zdravotný materiál, vyhrajú verejné obstarávanie, je rovnaká ako tá, že jediný bežec na trati dobehne do cieľa prvý. Nemocnice totiž bežne nakupujú materiál bez toho, aby dodávatelia museli medzi sebou súťažiť, kto ponúkne nižšiu sumu. Podľa zistení INEKO a Transparency International prichádzajú pacienti o milióny eur ročne len tým, že sa do dvoch tretín súťaží o najlacnejšiu dodávku prístrojov, zdravotníckych materiálov či upratovania hlási iba jedna jediná firma. A súťaž má jasného víťaza...

Bez potu a nervozity

Príliš slabá konkurencia v zdravotnom sektore uberá peniaze aj tým ľuďom, ktorí prejdú radšej množstvo obchodov, len aby si kúpili najlacnejšie maslo či toaletný papier. Na Slovensku ich nežije málo. Trh sa hemží ponukami, takže je už bežné urobiť si jeho prieskum, keď idete uzavrieť poistku na auto alebo kúpiť byt. Každý hľadá najnižšiu cenu a čo najlepšiu kvalitu. Nie je isté, či podobne uvažujú aj nemocnice. Pri objeme peňazí, za ktoré kupujú lieky, pomôcky či prístroje, im zákon káže robiť verejné obstarávanie. Vyhlásiť, čo potrebujú, koľko peňazí na to majú a tešiť sa každému uchádzačovi, ktorý chce zabojovať o zákazku. Až v dvoch tretinách súťaží však majú na výber iba jedného uchádzača. Ten im môže povedať, že za takú cenu nemožno tovar dodať, a tender sa predraží. „Podľa našich výpočtov, ak by sa všetky nemocničné tendre s jednou predloženou ponukou uskutočnili v súťaži, kde súperia dvaja a viac uchádzačov, podarilo by sa výslednú cenu znížiť priemerne o vyše dvadsať percent, o takmer tridsaťšesť miliónov eur ročne,“ vyjadrila sa spoluautorka analýzy verejného obstarávania v nemocniciach Zuzana Dančíková z Transparency International Slovensko.

Zamerala sa na šesťdesiat nemocníc, počítala súťažiace firmy, prepočítavala, koľko nemocnice vďaka tendrom oproti pôvodnému plánu ušetrili alebo o koľko viac zaplatili. „V súvislosti s nemocnicami sa často hovorí o korupcii, preto sme očakávali, že prídeme k nejakým zaujímavým výsledkom. Tie výsledky nás napriek tomu veľmi prekvapili. Povedala by som, že nás šokovali.“

Trinásti statoční

Viac ako polovicu z celkového obstaraného objemu nemocníc zabezpečuje trinásť firiem. Medzi najväčších dodávateľov zdravotníckeho materiálu patrí firma Meditrade, ktorá podľa analýzy takmer nemusela v nemocniciach súťažiť. Od januára 2009 až do marca 2012 získala cez verejné obstarávanie zákazky za 66 miliónov eur. Súťažila iba o dva milióny eur. Zvyšné zákazky za 64 miliónov mala vopred vyhraté. Do tendra sa neprihlásila žiadna konkurencia.

Meditrade je dodávateľom aj pre Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, ktorého podpredsedom predstavenstva je syn prezidenta Ivo Gašparovič. Jeho manželka Aneta je zas regionálnou obchodnou riaditeľkou Meditradu pre Slovensko. Ústav srdcových a cievnych chorôb akýkoľvek biznis Meditradu cez Iva Gašparoviča odmieta. „Nie je primárom žiadneho oddelenia, niekedy bol členom komisie na prípravu a vyhodnocovanie verejných obstarávaní, ale žeby on napísal objednávku, to naozaj nie,“ vyjadril sa generálny riaditeľ NÚSCH Mongi Msolly. Konflikt záujmov popiera aj konateľ Meditradu Pavel Bohdal. „Pani Anetu Gašparovičovú sme do našej spoločnosti prijali na základe jej odbornosti. Pätnásť rokov pracovala v rakúskej nemocnici Allgemeines Krankenhaus. Úprimne povedané, to, že je manželkou pána Gašparoviča, je v tomto prípade skôr hendikep, ako pozitívna vec, pretože všetci to vedia. Konflikt záujmov má ošetrený v zmluve, aj v našom etickom kódexe,“ tvrdí jej nadriadený Pavel Bohdal.

Jasný výherca

Podľa Transparency International Slovensko je uchádzačov na tendre v slovenských nemocniciach žalostne málo. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb obstaráva najviac zdravotníckeho tovaru spomedzi nemocníc. Analýza sa jeho pracovníkom nezdá celkom objektívna. „Podľa výsledkov v našom ústave súťažilo priemerne 1,1 uchádzača. Ale v akom pomere sú zákazky? Čoho sa to týka? Liekov? Stavebných prác? Špeciálneho zdravotníckeho materiálu?“ pýta sa riaditeľ Msolly. „Iné je to pri liekoch, kde si môžete vyberať z viacerých dodávateľov, ktorí ponúkajú to isté. Tam je počet uchádzačov v tendroch veľký. Darí sa nám šetriť zdroje. Ale u nás sa najviac obstarávaní týka špeciálneho materiálu,“ dodáva Katarína Machajová, ktorá šéfuje ústavnej lekárni. „Väčšinou existuje len jeden, maximálne dvaja dodávatelia,“ hovorí. Zaujíma nás, či sa potom verejné obstarávania nerobia firmám na mieru. „Nešijeme verejné obstarávania firmám na mieru, ale na ochorenia, na diagnózu, ktorú očakávame. To, že existuje len jeden alebo dvaja dodávatelia, je len náročnosťou technológie,“ argumentuje Tibor Malacký, primár oddelenia všeobecnej kardiológie NÚSCH.

Súťaživí Česi

Rovnako špecifický materiál nakupujú aj na poprednej kardioklinike v pražskom IKEM-e, kde transplantovali srdce režisérovi Jurajovi Jakubiskovi. Podľa vyjadrenia Petry Klomínkovej z IKEM-u u nich o zákazku na špeciálny zdravotnícky materiál súťažia priemerne štyri firmy. „Česko je väčšie teritórium a predpokladám, že je tam viac dodávateľov,“ argumentuje Katarína Machajová.

Tento argument však príliš neobstojí. Firmy z Česka alebo okolitých krajín sa totiž môžu uchádzať aj o zákazky na Slovensku. Najskôr sa však musia dozvedieť, že sa vôbec nejaký tender koná. Zákon o verejnom obstarávaní je v tomto trochu postavený na hlavu. Ak nemocnica hľadá napríklad dodávateľa na zdravotnícky materiál v hodnote desať- až štyridsaťtisíc eur, musí podľa zákona zverejniť obstarávanie v slovenskom vestníku a okrem toho má povinnosť osloviť tri firmy s priamou ponukou, aby sa zapojili do súťaže. Ak by však kupovala to isté v hodnote od štyridsať- do dvestotisíc eur, pravidlá sú iné. Vtedy súťaž len zverejní v slovenskom vestníku. Keby aj nemocnica vedela, že v Českej republike kúpi materiál lacnejšie, nemôže žiadnu firmu priamo oslovovať. Považovalo by sa to za nerovnaké zaobchádzanie. Musí teda dúfať, že české firmy pravidelne študujú slovenský vestník. Pri zákazke nad dvestotisíc eur musí nemocnica zverejniť informáciu v európskom vestníku v angličtine. Vtedy je šanca, že sa zapoja firmy z iných krajín.

Na rozdiel od nás, keby v Českej republike dostali pri verejnom obstarávaní len jednu ponuku, museli by obstarávať znova. Nariadenie českého ministerstva zdravotníctva má zabrániť stavom, ktoré máme na Slovensku. Podľa Petry Klomínkovej z IKEM-u ani táto tvrdá prax neohrozila poskytovanie zdravotnej starostlivosti na poprednej českej klinike. Takmer vždy majú viac súťažiacich. Transparency International a INEKO v podobnej analýze zistili, že nemocnice v Českej republike súťažia priemerne s tromi uchádzačmi.

Bez bitky

Ak by sme mávli rukou nad tým, že na Slovensku je nedostatok konkurencie pri dodávke špeciálneho zdravotníckeho materiálu a Česi majú väčší trh, ktorý im umožňuje bitku o zákazky, aj tak na Slovensku nie je niečo v poriadku. Príkladom je verejné obstarávanie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb na dodávku centrálnych venóznych katétrov z augusta tohto roka. Do obstarávania rozdeleného na tri časti sa prihlásila vždy len jedna firma. NÚSCH uzavrel zmluvy na katétre približne za dvestotisíc eur na dva roky. „Mne je jedno, či sa o dodávku týchto trojlúmenových katétrov so špecifickými vlastnosťami pobije jedna firma, alebo desať. Pri obstarávaní špeciálneho zdravotníckeho materiálu ide o nadlimitné zákazky, my nikoho neoslovujeme a zadania sú zverejňované aj v zahraničí - v európskom vestníku. Potrebujem katéter pre pacientov v určitom množstve a kvalite a to ma zaujíma,“ hovorí primár oddelenia diagnostickej a intervenčnej rádiológie NÚSCH Ivan Vulev. „Tu nič nie je šité na mieru nikomu. Materiál sa používa aj v iných nemocniciach. Neviem, prečo sa neprihlásilo viac záujemcov,“ reaguje riaditeľ Msolly.

Autori analýzy majú možné vysvetlenie. „Príčinou nízkeho počtu ponúk v slovenských nemocničných tendroch môžu byť rôzne pokrivenia trhu - napríklad slabá platobná disciplína obstarávateľov, dlhé splatnosti, korupcia, zmanipulované výberové kritériá, politické prepojenia, konflikty záujmov štátu, silná regulácia či kolúzne správanie firiem. Akoby si konkurujúci dodávatelia rozdelili trh, respektívne akceptujú už dávnejšie rozdelenie sfér vplyvu,“ hovorí Zuzana Dančíková. „Nemyslím si, že firmy majú medzi sebou kartelové dohody. Rivalita medzi nimi je obrovská. Presne poznajú konkurenčné ceny a bojujú medzi sebou,“ oponuje riaditeľ NÚSCH.

Riešenie v nedohľadne

Ministerstvo zdravotníctva nemalo veľký záujem komentovať malý počet súťažiacich v nemocničných tendroch, ktorých začatie rezort schvaľuje. „Prečo sa do súťaže uchádzači neprihlásia, to za nich ministerstvo zdravotníctva nemôže komentovať. Ktokoľvek chce, môže sa na tendri zúčastniť,“ napísala v stanovisku hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. Dodáva, že optimálne by bolo, keby súťažili o každú zákazku aspoň tri firmy, ale príklad z Česka, kde pri jednom uchádzačovi musí nemocnica zastaviť tender, je podľa nej absurdný.

„Mal by sa sprísniť dohľad, ak je veľa obstarávaní s jednou ponukou, zrejme by sa mal na ne pozrieť Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj ministerstvo zdravotníctva,“ myslí si Zuzana Dančíková z Transparency International Slovensko. „Možno by bolo zaujímavé, keby ministerstvo zdravotníctva zaviedlo akýsi register cien a bolo by jednoduchšie porovnať, za aké ceny nemocnice nakupujú. Pri liekoch je stanovená cena, ale pri prístrojoch a materiáloch nie je,“ dodáva.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].