Dobrý syn?: Ladislav K. sa pred prvým verejným pojednávaním pozdravil s otcom. Ten mu však neodpovedal.

Nepochopený? Pre lásku k psom plánoval samovražedný atentát

Som nevinný, ja nepatrím za mreže, - tvrdí nenápadne pôsobiaci Košičan Ladislav K., ktorý čelí obžalobe z terorizmu. Práve on mal koncom decembra 2011 odpáliť bombu plnú klincov pred košickým McDonaldom.

Podľa obžaloby rozosielal balíky s nefunkčnými bombami a výhražné listy košickému šarhovi, spoločnosti Tesco i veterinárnej univerzite. Košičan vinu popiera nielen pred súdom, ale aj v listoch, ktoré napísal do redakcie týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Za bombou vraj stojí jeho kamarát Ján R. V rozosielaní výhražných listov a kníh upravených na bomby nevidí nič zlé, lebo to vraj „tak nemyslel“ a adresátov chcel iba trošku vystrašiť. Apeluje na svoje šľachetné ciele - ochrániť psov. Poukazuje tiež na svoj zlý psychický stav, spoza mreží sa chce dostať čo najskôr.

Bomba: Výbuch rozmetal celý obsah koša. Bolo šťastie, že v tom čase popred podnik nik neprechádzal.

Blázon?

Ladislav K. svoje detstvo opisuje ako dobré a sám sa považuje za bezkonfliktného a skôr utláčaného človeka. „Študoval som na SPŠ strojníckej, kde ma však šikanovali, a tak som prestúpil na Obchodnú akadémiu Popradská, ktorú som nezvládol,“ opisuje ďalej svoj život v liste. Aj keď má iba základné vzdelanie, finančnou núdzou vraj netrpel. „Živil som sa opatrovaním babky. Nefajčím ani nepijem, čiže peniaze som mal stále,“ píše ďalej a spomína psychické problémy, ktorými vraj trpí už od svojich štrnástich rokov.

To, že sa ako 23-ročný pokúsil o lúpežný prepad, pripisuje tiež zlému psychickému stavu. Maskovaný kuklou na hlave namieril na muža zbraň a pýtal od neho peniaze. Prepadnutý chlap však s lúpežníkom začal vyjednávať. Ladislav nakoniec ušiel. Pred súdom vtedy tvrdil, že muža v aute prepadol preto, že sa rozišiel s priateľkou a potreboval si vyliať zlosť. „Sedel som 106 dní v blázinci v Plešivci,“ tvrdí Ladislav.

Keď sa dostal na slobodu, trápilo ho utrácanie nechcených a túlavých psov, ktoré vykonával košický šarha, veterinár Martin Král. Najprv mu v decembri 2010 poslal vianočný pozdrav, na ktorom bolo iba rukou napísané ečevéčko šarhovho auta. Potom nasledovali rukou písané listy, až nakoniec mu poslal knihu Ericha Mariu Remarqua Čas žitia, čas umierania. „Do knihy som dal delobuch a škrtadlo tak, aby pri jej otvorení došlo k výbuchu. No veterinára som chcel iba postrašiť. Všetko som urobil tak, aby mu bolo na prvý pohľad jasné, že s tým musí ísť na políciu,“ presviedčal na jednom z výsluchov.

Šarha: Najviac výhražných listov dostal veterinár. Hrozil mu smrťou.

Vo vysvetleniach si však odporuje, pretože počas iných zas tvrdil, že šarhu chcel skutočne zabiť, a to samovražedným útokom. „Chcel som spáchať samovraždu v blízkosti MVDr. Krála, aby pochopil, že svoje hrozby myslím vážne. Slovenskú islamistickú obec som oslovil so žiadosťou, aby mi poskytla návod na výrobu mučeníckej vesty. Išlo mi o to, aby sa neubližovalo nevinným zvieratám. Bol som ochotný za to aj zomrieť,“ tvrdil pred vyšetrovateľmi. Odpovede sa však nedočkal, návody na výrobu knižných bômb získaval z internetu.

Aj vzťah Ladislava s rodičmi bol problematický. Ako sme sa od nich prednedávnom dozvedeli, nedokázali jeho návaly zlosti zvládať. Bol hádavý, tvrdohlavý. Zlé úmysly s ochranou zvierat podľa nich vraj nemal, len na to nešiel tým správnym spôsobom. „Bol som drzý k rodičom, preto mi zrušili trvalý pobyt,“ píše v liste Ladislav. Papierovo sa z neho stal bezdomovec, no i naďalej býval v rodičovskom dome. Vraj si nemali čo povedať, no keď sa dostal do väzby, ich vzťahy sa zlepšili. „Odkedy som zavretý, naše vzťahy sú super. Predtým som bol zlý syn,“ tvrdí Ladislav K.

Údajný komplic

V listoch stojí, že on sám pred košickým McDonaldom bombu neodpálil. Za aktéra označuje svojho dlhoročného kamaráta, ktorého sa však donedávna bál, a preto mlčal. „Ján R. je mafián, on a jeho partia chodili organizovane kradnúť,“ opisuje ďalej v liste údajne skutočného aktéra výbuchu.

Chodievali spolu cvičiť karate a na prechádzky do lesa. Vraj mu Ladislav pomohol bombu pripraviť, no nevedel, na čo ju jeho kamarát použije. Bál sa vraj hovoriť aj preto, že by Ján mohol ublížiť Ladislavovej rodine. Ján však na súde obvinenia poprel. Pripustil, že už bol dvakrát súdne trestaný, raz za ublíženie na zdraví a raz za vlámanie do bytu, no to, že by odpálil bombu pred reštauráciou s rýchlym občerstvením, radikálne poprel. „S tým nemám nič spoločné. On je chorý človek. Som ochotný ísť aj na detektor lži,“ rozhodne tvrdil pred súdom Ján. Zároveň priznal, že Ladislav od neho chcel, aby mu zadovážil tri zbrane. Na lístok mu napísal tri typy aj ceny, ktoré je ochotný za ne dať.

„On nemal kamarátov ani kontakty, preto chcel, aby som mu niečo také zadovážil ja. Mám brata, ktorý chvíľu schovával samopal, tak možno preto si myslel, že mu zoženiem zbraň. No neurobil som to,“ objasňoval pred senátom Košičan.

Ladislav K. však stále trvá na svojej duševnej chorobe. „Ak ma pustia, som rozhodnutý liečiť sa,“ píše ďalej vo svojom liste. Na jeho psychickú labilnosť a poruchu poukazuje aj jeho obhajca. „Chcem dokázať, že môj klient bol v čase trestných činov nepríčetný a za svoje konanie nenesie zodpovednosť,“ prezradil smerovanie obhajoby jeho advokát.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].