Aktívni: Dušan S. a Anton B., v krúžku, kandidovali v roku 2010 do parlamentu na spoločnej kandidátke s Marianom Kotlebom.

Nitra má s neonacistami problémy roky, štátne orgány zlyhávajú

Polícia pod vedením ministra vnútra Roberta Kaliňáka dnes zväčša napĺňa štatistiky pubertiakmi čmárajúcimi hákové kríže miesto stíhania skutočných zločincov.

Slovensko sa stále nedokáže vyrovnať s neonacistickým násilím. Napriek zákonom a veľkoústym vyjadreniam politikov zostávajú nepotrestané najokatejšie výčiny a systém zlyháva. Prípady končia v koši, agresori na slobode. Zostávajú desiatky obetí, rasové útoky, invalidi.

Najnovšie skupina neonacistov terorizuje návštevníkov študentského baru Mariatchi v Nitre. Vybíjajú okná, kopú ľudí do hláv, mlátia ich päsťami, dokonca aj ženy. Polícia sa nedokázala rozhýbať niekoľko mesiacov, medzitým neonacisti opäť útočili a majiteľovi klubu dolámali nohu.

Agresia

„Začalo sa to pred vyše rokom a stále sa to stupňovalo, všetky útoky sme ani nehlásili. Majú ma asi zafixovaného, lebo kedysi som bol sympatizantom organizácie Ľudia proti rasizmu,“ hovorí Rado Richtárik. Nitran, takmer štyridsiatnik, ktorý má ďaleko od dvadsaťročných agresorov. Ibaže tí majú príliš blízko k jeho baru.

Sotva pár metrov odtiaľ si miestni neonacisti otvorili podnik Walhala, nazvaný podľa vikinskej mytológie, ktorá inšpirovala nacistov. Schádzajú sa tam a posilnení alkoholom si občas vyrážajú udrieť do Radovho podniku. „Vbehli dnu a chceli sa biť, inokedy rozbili dvere,“ približuje Rado. „Na Silvestra to vyvrcholilo - zavolali si kamošov z okolia a počas noci útočili až tri razy. Vybíjali sklá, hádzali fľaše, zlomili mi nohu.“

Oslavy nového roku sa skončili sadrou na Radovej nohe, ďalších dobili do bezvedomia. Zoči-voči brutálnej svojvôli rástol strach a klesali tržby - veď kto by chcel byť zmlátený kopou vyholených mladíkov. Jeden z útokov, a to z októbra minulého roka, zaznamenala bezpečnostná kamera.

Videozáznam potvrdzuje výpovede obetí, že bojovníci za árijskú rasu útočia v mnohonásobnej presile, neváhajú kopať do tých, čo ležia na zemi, skákať po tvári, udrieť dievča. „Kameňmi vybíjali okná z ulice, dnu vleteli črepy, bola tam matka s deťmi, rozplakala sa od strachu,“ opisujú návštevníci výjavy z mesta, ktoré má bohaté skúsenosti s neonacistickým násilím.

Komplexy

Krátko po páde komunizmu zažila Nitra, podobne ako ďalšie slovenské mestá, nástup skinhedského násilia. Formovali sa neonacistické organizácie podľa vzoru kolegov zo Západu. Tak vznikol aj Národný odpor zastrešujúci miestnych fanúšikov Adolfa Hitlera a typických rasistických bitkárov, ktorí neraz pochodovali mestom.

Okrem útokov proti menšinám sú terčom útokov aj takzvaní nepriatelia rasy - ktokoľvek, kto sa im nepáči, či už pre dlhé vlasy, alebo názory. Mesto je známe aj doteraz neobjasneným útokom na Hedvigu Žákovú-Malinovú či útokom pred Starým divadlom z roku 2007. Nasledovala „preventívno- bezpečnostná“ policajná akcia v jednom z nitrianskych klubov, po ktorej skončil flautista s rozbitou perou.

Neonacistom v Nitre vyhrávala kapela Biely odpor, ktorej spevák Ondrej Ďurica sa dnes pokúša preraziť ako slovenský Daniel Landa. Okrem holohlavých mladíkov v bomberách fungujú medzi neonacistami aj „soliďáci“ v oblekoch, napríklad združenie Slovenské hnutie obrody rozdáva „bielym deťom“ okrem lásky k Jozefovi Tisovi cukríky.

„V Nitre bola ultrapravicová scéna vždy silná a za miestnymi neonacistami sú desiatky brutálnych útokov, často neohlásených pre nedôveru v políciu,“ dozvedeli sme sa od nitrianskeho antifašistu pod podmienkou zachovania anonymity. „Pochodujú proti drogám či za vojnový slovenský štát, nechýbajú esesácke tetovania a hajlovanie. Okrem klasického rasového klišé sa v Nitre pridávajú aj veľké maďarské komplexy, preto je tunajšia neonacistická scéna taká primitívna a radikálna.“

Bezpečnostný analytik, ktorý pôsobil v protiextrémistickom oddelení polície, nám rovnako anonymne povedal: „V Nitre je dlhodobo zlá situácia pre nezáujem riešiť túto problematiku i ochotu zbaviť sa podozrení z prepojenia polície na neonacistov.“

V správe o plnení bezpečnostnej politiky v oblasti extrémizmu z dielne Inštitútu pre občianske vzdelávanie sa konštatuje: „Opätovný rozmach neonacistických aktivít vrátane násilnej trestnej činnosti má pôvod v rezignovaní polície riešiť extrémizmus preventívnymi a rozkladnými opatreniami a, naopak, v preferovaní neriadenej represie a teatrálneho, neefektívneho použitia sily, ktoré v očiach prívržencov prisudzuje neonacizmu dôležitosť.“

Čítajte viac:

Vyčíňanie neonacistov v Nitre: Bol medzi útočníkmi aj profesionálny hasič?

Tupáci a poslanci

O úrovni tých, čo uprostred Nitry terorizujú ľudí, svedčí fakt, že ich údajný vodca Dušan S. má od samotných neonacistov prezývku Tupák. A neprekáža ani to, že majiteľ Walhaly Juraj V. ako pravý árijec prevádzkuje v meste aj stánok s kebabom. Jeho spolumajiteľom je Martin B., rovnako obvinený z útoku na Radov bar.

Na fotografiách sa návštevníci klubu venujú otŕčaniu nacistických emblémov alebo sa vysmiati fotia pred kremačnou pecou v Osvienčime. V rozpore s tým je otvorenie podniku pod hlavičkou „pánskeho kartového klubu“, teda formálne súkromného klubu, ktorý sťažuje postup štátnych orgánov a naznačuje dobrú radu od niekoho v pozadí.

Okrem toho sa pouliční bitkári zapájajú aj do „národného hnutia“, ako najnovšie prezývajú fašizmus. Agresori z Walhaly pochodovali opakovane s Marianom Kotlebom, v súčasnosti županom Banskobystrického kraja. Priami účastníci útokov Dušan Sobolič a Anton Bátovský, podobne ako súčasný šéf Slovenskej pospolitosti Jakub Škrabák, ktorého organizácia priamo podporuje „akcie“ klubu, tiež kandidovali za Ľudovú stranu Naše Slovensko v parlamentných voľbách v roku 2010. Lídrom kandidátky bol Kotleba.

Kotlebovi spolupracovníci navštevujú Nitru asi aj z nedostatku „miestnych kádrov“ a okrem bitiek si v meste pod Zoborom natáčajú „motivačné“ náborové videá, možno ako prípravu do nových parlamentných volieb.

Nečinnosť

Až do medializácie prípadu, teda viac ako tri mesiace, nedokázala polícia zakročiť proti útočníkom. Napriek tomu, že bar terorizuje banda neonacistov vyše roka, k dispozícii je množstvo svedectiev a záznam bezpečnostnej kamery, ba polícia pozná aj totožnosť útočníkov. Obete sa nedočkali žiadnej ochrany ani pokroku vo vyšetrovaní, donedávna nikto nebol zadržaný ani obvinený.

Nečinnosť pri tomto ukážkovom prípade neonacistického násilia zdôvodnila nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková slovami: „Na objasnení prípadov polícia intenzívne pracuje.“ Tlačová správa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre dokonca konštatuje: „Ani v jednom z prípadov neboli preukázané znaky extrémizmu.“

A od policajného prezidenta Tibora Gašpara sa verejnosť dozvedela, aké zistenie priniesla niekoľkomesačná policajná drina: „Išlo o útoky proti dverám na tom bare.“ Čerešničkou na torte je výrok ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý bráni nečinnosť zodpovedných orgánov: „Čas tu prispieval k tomu, aby sa mohli tie dôkazy posilniť.“

Čas prispel aj k tomu, že Rada stihli dobiť tak, že má ťažkú zlomeninu nohy. Po medializácii prípadov síce zadržali a obvinili konkrétnych ľudí - z októbrového útoku päticu, z útoku na prelome rokov ďalších dvoch, no netrvalo dlho a z väzby ich pustili na slobodu. Môžu sa ďalej venovať svojim hrám.

Zlyhania

Zoči-voči neonacistickej agresii opakovane dochádza k zlyhávaniu štátnych orgánov - od polície cez prokuratúru až po súdy. Neochota, nečinnosť, popieranie trestného činu či rasistického motívu, prekrúcanie obvinení, bagatelizovanie, ba v niektorých prípadoch aj sympatie k neonacistom poznačili desiatky prípadov.

Polícia pod vedením ministra vnútra Roberta Kaliňáka dnes zväčša napĺňa štatistiky pubertiakmi čmárajúcimi hákové kríže miesto stíhania skutočných zločincov.

Útok v električke

Oficiálna verzia: Michal Laššák, popredný funkcionár Slovenskej pospolitosti a známy neonacista, ktorý je pre fanatické názory prezývaný Adolf, nezbil v bratislavskej električke muža tmavšej pleti.

Odvrátená strana: K útoku v električke malo dôjsť 14. apríla 2000, útočníkom mal byť Laššák. Podľa tvrdení svedka, staršieho bratislavského lekára, však kompetentní nedokázali zabezpečiť jeho dostatočné utajenie a vyslovil obavy o život. „Ja som toho fašistu videl v električke, on mohol toho človeka zabiť,“ vyhlásil svedok. Žaloba bola podaná päť rokov po útoku, v novembri 2005. Okresný súd Bratislava I zbavil Laššáka viny pre nedostatok dôkazov. Laššák mohol v roku 2010 kandidovať po boku Mariana Kotlebu do parlamentu.

Vražda Daniela Tupého

Oficiálna verzia: Po zavraždení študenta Daniela Tupého 4. novembra 2005 sa s veľkou vervou rozbehlo policajné vyšetrovanie. Na prípad bolo nasadených množstvo policajtov a zriadený špeciálny tím. Minister vnútra Robert Kaliňák sa opakovane dušoval, že páchateľov potrestajú.

Odvrátená strana: Za Tupého vraždu nebol dodnes nikto potrestaný. Polícia zadržala a opäť prepustila viacerých podozrivých. Slabinou boli dôkazy, niektoré sa počas vyšetrovania tajomne strácali. Svoje zohral i strach svedkov. Situáciu komplikoval i fakt, že neonacistická scéna je v Bratislave prepojená s organizovaným zločinom.

Útok v Oblude

Oficiálna verzia: Dlhoročný neonacistický aktivista Rastislav Rogel nikdy nepropagoval nacizmus a nezaútočil na hudobný klub Obluda v Bratislave. Súd po piatich rokoch Rogela zbavil obvinenia z propagácie fašizmu aj z výtržníctva.

Odvrátená strana: Rogel pôsobí na neonacistickej scéne od deväťdesiatych rokov minulého storočia, je spevákom neonacistických skupín Krátky proces a Judenmord, v ktorých vyzýva na rasové násilie, hajlovanie a potrebu spáliť všetkých Židov. Na bratislavský klub zaútočil 21. júla 2008 s dvoma mužmi v deň návratu z neonacistického zrazu v Taliansku, kde účinkoval. Súd ho oslobodil. „Súd tu nie je na to, aby vyhovoval mienke niekoho,“ dôvodila sudkyňa.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní