Na posty vo voľbách do VÚC si brúsia zuby aj hokejista Arne Kroták (vpravo) a Vladimír Gurtler (vľavo), ktorý chce Košický kraj odtrhnúť od eura.

Nízka volebná účasť nahráva nováčikom, športovcom aj vysloveným exotom

Prevádzky na spracovanie olejnín a košický dukát - aj to sľubujú kandidáti vo voľbách do VÚC.

Odtrhnutie kraja od menovej únie a zavedenie vlastnej meny, vybudovanie závodov na repku olejnú v každej obci či zabránenie úmrtiam seniorov v slzách a smútku. Aj také sú plány niektorých kandidátov v krajských voľbách.

Na zvolenie za poslanca vo voľbách v sobotu 9. novembra pritom stačí doslova veľkoryso pozvať väčšiu krčmu a kandidát má miesto isté. V niektorých obvodoch v minulých voľbách stačilo na zvolenie za poslanca kraja iba 400 hlasov.

Práve nízka hranica láka do komunálnej politiky všelikoho. Nielen ošľahaných politických matadorov, ale aj ľudí s exotickými povolaniami a názormi.

Na zoznamoch sa objavujú leteckí inžinieri, barmani, masérka, kúzelník, kulturista, vynálezca i plastický chirurg z hnutia 7 STATOČNÝCH, ktorí si vybrali za symbol biely kovbojský klobúk. Všetci by chceli sem-tam sedieť na zasadnutiach zastupiteľstva a brať zhruba päťsto eur odmeny mesačne.

Synáčikovia

Do bojov o županov sa pustili aj dvaja synovia známych bývalých politikov. Karol Konárik mladší sa môže oprieť o podporu svojho otca, repeťáckeho speváka, Mečiarovho privatizéra a podnikateľa najprv s pivovarmi a nakoniec s rozsiahlym hotelom Kaskády medzi Zvolenom a Banskou Bystricou.

Konárik junior momentálne pracuje ako riaditeľ reklamnej agentúry a na kandidatúre za banskobystrického župana sa dohodol so Slovenskou národnou stranou.

Na otázku, prečo sa rozhodol kandidovať, má veľmi jasnú odpoveď: „Aby som sa raz nemusel so stiahnutým hrdlom pozerať na starých ľudí, ktorí už rezignovali na nespravodlivé kroky sociálneho systému, ale slzy do očí im vytlačí ich samota a strach, že umrú opustení. Ich deti a vnukovia v našom kraji totiž prácu nenašli. A nechcem raz čeliť otázke môjho syna, keď sa ma opýta, prečo som nič pre to, aby sa veci zmenili, nespravil,“ uviedol Konárik junior.

Ako konštatuje, jedno oko nezostane suché. Voliči by mu podľa neho mali dať hlas, lebo je mladý, nezaťažený minulosťou a pokúsi sa zvýšiť zamestnanosť. Na otázku, či zarába viac, alebo menej ako súčasný župan a aké má nehnuteľnosti, odpovedal jasne. „V prípade, že budem ústavný činiteľ, tak mi to bude ukladať zákon, dovtedy je môj majetok čisto moja súkromná vec.“

Kamaráti: Karol Konárik st. si s Vladimírom Mečiarom vždy rozumel. Foto: TASR

Druhým synom politika je bývalý futbalista Peter Oremus. Je synom nebohého krajského šéfa Smeru v Nitre. Ten sa rozhodol, že v Nitrianskom kraji spojí slovenských a maďarských politikov rozdelených iba podľa národnosti.

Zároveň nie je spokojný s doterajším nitrianskym županom Milanom Belicom a prináša podľa vlastných slov zmenu, lebo rozumie mladej, strednej a staršej generácii.

„Dvanásť rokov bolo dostatočne dlhé obdobie na to, aby predseda ukázal manažérske schopnosti. Výsledkom je zdevastovaná komárňanská nemocnica a nespokojný pacient. Zmena je nevyhnutná,“ dodal Oremus.

Na rozdiel od Konárika nemal problém uviesť nehnuteľnosti. Vlastní prízemný rodinný dom v Šuranoch, polovicu rodinného domu v Nitre a 1,5 hektára pozemku v okrese Nové Zámky.

Exoti

V Košickom kraji budú okrem súčasného župana môcť voliť napríklad aj vynálezcu a chemika Jaroslava Džunka, odborníka na úpravu vody. Do NR SR kandidoval v roku 2012 aj preto, „lebo ako chemik vo vodárňach som pochopil, že vo väčších mestách pijeme dažďovú vodu z vodárenských nádrží, ktorá má nízky obsah vápnika“.

Pod vrchom Soroška chce tunel. „V každej obci by mala byť aspoň jedna prevádzka s novou technológiou na spracovanie olejnín, cukrovej repy, ovocia, zeleniny, mlieka,“ je jeho ďalší bod programu. V Košiciach majú inak veselo, lebo napríklad predseda hnutia 7 STATOČNÝCH Vladimír Gurtler chce do roka a do dňa odtrhnúť Košický kraj od Európskej menovej únie.

„Kľúčovým prostriedkom na zlepšenie života občanov kraja bude zavedenie paralelnej meny k euru - košického dukátu, ktorý bude vydávať samosprávny kraj do roka a do dňa od môjho zvolenia. Košickým dukátom a prácou zodpovedných občanov dosiahneme rozvoj kraja bez toho, aby sme museli chodiť s prosíkom za nekompetentnými politikmi do Bratislavy a Bruselu,“ tvrdí Gurtler z hnutia 7 STATOČNÝCH.

Podľa neho, ak v každom meste či obci nad tisíc obyvateľov sa nájde aspoň sedem statočných, Slovensko sa zmení na perfektnú krajinu. V Prešovskom kraji si za župana trúfol kandidovať Anton Korba, predtým poslanec za SNS, teraz nezávislý. Spolu s bratom sprivatizovali kožušnícke závody v Giraltovciach, ktoré skrachovali.

Práve u Korbovej mamky v Pavlovciach si Ján Slota v roku 2008 logol z ríbezľového vínka tak výdatne, že na mítingu mal problémy s artikuláciou, maďarskú ministerku nazval chuderou a do pristaveného vrtuľníka mu museli pomáhať. Anton Korba sa rozhodol vystupovať v kampani vo vojenskej uniforme s hodnosťou kapitána, ktorú dosiahol. Na svojej stránke sa hrdí tým, že z armády musel odísť ako politicky nespoľahlivý človek, lebo nikdy nebol členom komunistickej strany.

„Svoje veliteľsko- organizátorské skúsenosti v armáde a v civilnom živote, z riadenia veľkej obuvnícko-galantérskej firmy, ako aj svoje kontakty s vládou a poslancami Národnej rady ponúkam ako nezávislý kandidát,“ konštatuje Korba, ktorý navrhuje, aby sa poslanci za VÚC nevolili, ale automaticky sa nimi stali starostovia a primátori obcí a miest v kraji.

Športovci

Miestna politika sa zapáčila aj bývalým športovcom, ktorí si aktuálne píšu, že sú manažéri. Hokejový brankár Eduard Hartmann kandiduje v Trenčíne za SNS, do partie si zobral hokejistu Miroslava Hlinku, ktorý pre zmenu kandiduje za Smer.

Trojlístok hokejistov dopĺňa rekordér slovenskej extraligy Arne Kroták. Ten sa dal na politiku v obvode Poprad za stranu Daniela Lipšica - NOVA.

Čo riešia samosprávne kraje

Prioritne záležitosti medzi obcami a štátom. Stredné školy, regionálne nemocnice, cesty druhej triedy medzi obcami, domovy pre seniorov a sem-tam nejaká kultúra sú hlavnými agendami krajov.

Do kompetencií sa im však pletú všelijaké štátne úrady a ministerstvá. Kraje disponujú celkovo až jednou miliardou eur, teda jeden pracujúci človek na ne prispieva 455 eurami ročne.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].