Milan Reichel: Svojho času považovaný za mafiánskeho bosa Popradu.

ODHALENIE: Vražda, o ktorej nikto netušil

Domov

Viac ako štvrťstoročie bol Milan Glevaňák „len“ nezvestný mladík z Mlynčekov neďaleko Popradu. Týždenníku PLUS 7 DNÍ sa v týchto dňoch podarilo zistiť, čo sa pred dvadsiatimi šiestimi rokmi Miňovi, ako ho prezývali, stalo.

Domov

Na začiatku odhalenia bol obyčajný rozhovor s neobyčajným respondentom. Tým bol muž považovaný za mafiánskeho bosa Popradu Milan Reichel a odohral sa pred niečo vyše dvoma mesiacmi. Svojho času obávaný muž slovenského podsvetia týždenníku PLUS 7 DNÍ porozprával viacero historiek o mafii, berúcich dych. V istom momente spomenul aj krvavú scénu, ktorej hlavným aktérom bol jeden z najväčších mafiánskych zabijakov Alojz Házy z Liptovskej Tepličky a nejaký neznámy Miňo z Mlynčekov.

Reichel nášmu týždenníku opísal scénu, ktorou sa mu Házy počas svojho života pochválil. Podľa jeho slov to bola jedna z najbrutálnejších vrážd, jej obeťou bol spomínaný neznámy Miňo. Týždenník PLUS 7 DNÍ sa vybral po stopách krvavej popravy a jej neznámej obete. Po týždňoch zisťovania odhalil to, v čo už zrejme nikto neveril.

Krvavá historka

Niekdajší mafiánsky bos Milan Reichel v rozhovore pre PLUS 7 DNÍ si asi pred dvoma mesiacmi zaspomínal na Alojza Házyho. Na muža, ktorý bol v podsvetí vyhlásený zabijak a sám sa vraj chválil tým, že poslal na druhý svet niekoľko desiatok ľudí. Podľa Reichelových slov Házy často pri rôznych posedeniach rozprával historky z vrážd, ktoré mal na rováši.

Jednou z nich bola aj vražda istého Miňa z Mlynčekov. „Opísal mi, ako išli autom. Zastavili na kraji cesty, že urobia malú potrebu. Miňo vraj na neho vytiahol zbraň. Lojzo mu ju chytil a vytrhol, pričom si poranil ruku. Po tom, ako sa zmocnil zbrane, strelil Miňa do hlavy. Ten po strele nepadol na zem, ale s krvavou hlavou začal pred ním utekať. Lojzo sa za ním rozbehol, zvalil ho do priekopy, chytil ho pod krk a vytrhol mu ohryzok. Potom ho hodil do kufra Felicie a prikryl nejakými mechmi,“ opísal týždenníku PLUS 7 DNÍ Milan Reichel.

Alojz Házy: Podľa Reichelovej výpovede strelil Milana Glevaňáka do hlavy a potom mu vytrhol ohryzok z krku.Foto: Archív

Ten ešte doplnil, že Házy mu vykreslil aj situáciu, ktorá nasledovala tesne potom. „Pred Popradom mu došiel benzín. Auto dotlačil na čerpaciu stanicu, kde sa za neho postavili policajti a chlapík ešte v kufri chrčal tak, že to bolo počuť až von. Vtedy mu vraj povedal nechrč buz..t. Údajne sa to stalo niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov. Neviem, kto ten chlapík bol, ale tuším to bol nejaký masér,“ zaspomínal si Reichel.

Nevedel však, kde telo neznámeho Miňa z Mlynčekov Házy zakopal. S tým sa mu vraj nezveril. Podľa neho však nie je vylúčené, že je niekde v lese nad Liptovskou Tepličkou, kde vraj Házy zakopal viacero zavraždených ľudí.

Keď Milan Reichel o Miňovej vražde rozprával, bola to len jedna z mnohých historiek, ktoré si niekto vypočul, ale nejako zvlášť sa jej nevenoval. Medzi poslucháčmi, ktorým niekdajší bos túto story spomenul, boli svojho času aj policajti. Reichel im totiž ako svedok opisoval detaily viacerých mafiánskych vrážd. Poprava „nejakého“ Miňa z Mlynčekov však zrejme nikoho nezaujala.

Nezvestný Miňo

Týždenníku PLUS 7 DNÍ nezostal opis brutálnej popravy ľahostajný. Mŕtvy človek predsa musí niekomu chýbať. Po mesiacoch preverovania rôznych informácií a návštevách ľudí, ktorí by mohli o totožnosti neznámeho Miňa čo-to vedieť, došlo k zásadnému zvratu.

Napriek tomu, že si Alojz Házy toto tajomstvo vzal v roku 1998 do hrobu, dostal neznámy Miňo po desiatkach rokov svoju tvár. Týždenník PLUS 7 DNÍ zistil, že zavraždeným mužom z historky mafiánskeho zabijaka je dvadsaťtriročný Milan Glevaňák.

Všetci ho volali Miňo a bol to mladík z podtatranskej dediny Mlynčeky, zmizol bez stopy v septembri v roku 1990. Odvtedy akoby sa po ňom zľahla zem. V Kežmarku dnes žije Miňov brat Peter Glevaňák. Ten už ani nedúfal, že sa o svojom bratovi ešte vôbec niečo dozvie. „V jeden deň tu bol a zrazu už nebol,“ vyriekol, keď sme sa spýtali ne jeho nezvestného brata. Po niekoľkých vetách nás pozval k sebe domov. V jeho hlase bolo cítiť, že je to stále citlivá téma.

Peter Glevaňák: Až do minulého týždňa nemal o bratovi žiadne informácie.Foto: Emil Vaško

„Je to presne dvadsaťšesť rokov, čo zmizol. Mal manželku a dve malé deti. Spolu sme bývali u mamy v Mlynčekoch, keď jedného dňa jednoducho neprišiel domov. Mama to niesla veľmi ťažko. Sama skúšala hľadať ho. Niekoľkokrát bola aj v Bratislave, lebo tam ho vraj videli naposledy v nejakom bare. Cestovala tam, aj keď náhodou našli nejakú neznámu mŕtvolu, nič sa nám však zistiť nepodarilo,“ opísal nám chvíle beznádeje po zmiznutí svojho brata pán Glevaňák.

Milana Glevaňáka už súd oficiálne vyhlásil za mŕtveho. Nemá však hrob ani miesto, kde by jeho rodina mohla aspoň zapáliť sviečku.

Podnikanie

Milan Glevaňák mal okrem brata Petra ešte troch súrodencov. Vyštudoval poľnohospodársku školu. Istý čas pracoval na družstve v Mlynčekoch. Ako dvadsaťročný sa oženil a mal dve deti.

V máji 1990 mu niekto vnukol nápad, že začne podnikať. Založil si firmu s názvom Schellinger - družstvo Mlynčeky. Predmet jeho podnikania bol podľa výpisu z Obchodného registra prevádzkovanie herní s videohracími výhernými automatmi, výroba a predaj mäsových výrobkov a predaj potravín.

Na podnikanie si vybavil úver päťstotisíc slovenských korún. V prospech banky, ktorá mu úver poskytla, založil dom svojej mamy. Peniaze, ktoré si požičal, chcel použiť na nákup hracích automatov z Rakúska. Tie si ešte pred zaplatením vyzdvihol na faktúru a umiestnil na rôzne miesta v Poprade, Košiciach a okolí.

„Naposledy si pamätám, že odišiel s tým polmiliónom z domu, že ide do Rakúska vyplatiť automaty. Vtedy podnikal asi štyri mesiace. Viac sme ho nevideli,“ zaspomínal si Miňov brat Peter. Najhoršie to podľa jeho slov niesla mama. „Stále ho hľadala a verila, že žije. Neskôr z toho trápenia ochorela a v roku 2000 zomrela. Pred smrťou mi ešte povedala, že sa jej snívalo, že Miňo leží niekde nahý, tak mu kúpila celý oblek, košeľu aj topánky. Keď zomrela, dali sme jej to do truhly,“ povedal tichým hlasom so slzami v očiach pán Glevaňák.

Milan Glevaňák: Je nezvestný od roku 1990.Reprofoto: Emil Vaško

Historku Milana Reichela o krvavej poprave svojho brata si vypočul s neveriacim výrazom v tvári. Po chvíľke ticha s vystrašeným pohľadom vydýchol a povedal: „Myslel som si, že sa mu niečo stalo, ale toto som nečakal.“ Po ďalšom tichu vystriedali smútok z beznádeje slzy. „Keby sa ho aspoň podarilo nájsť, pochovali by sme ho k mame.“

Alojza Házyho, vraha svojho brata, pán Glevaňák nikdy nevidel ani o ňom nepočul. Dvadsaťšesť rokov bez akejkoľvek informácie však bolo pre rodinu tým najťažším utrpením. Aj takáto informácia po rokoch bola podľa neho aspoň akou-takou úľavou.

Týždenník PLUS 7 DNÍ zisťoval aj to, kde by mohol byť Milan Glevaňák pochovaný. Muža, ktorý vraj stál za jeho smrťou, zavraždili v roku 1998. Všetky indície vedú do lesov v okolí Liptovskej Tepličky, kde Alojz Házy býval.

Možno práve zverejnené informácie a fotografia nezvestného Milana by sa mohli niekomu zdať povedomé a viesť k nájdeniu jeho pozostatkov, aby ho mohli dôstojne pochovať. Policajti Národnej kriminálnej agentúry meno Milana Glevaňáka podľa našich informácií vôbec nepoznajú. Ten bol roky vedený „len“ ako nezvestný na Krajskom policajnom riaditeľstve v Prešove.

Kto bol Alojz Házy

Zomrel 7. júna 1998. Zastrelili ho dvoma ranami do chrbta neďaleko Ivanky pri Dunaji. Za jeho vraždu odsúdili Igora Lavrinčíka, Alojza Kromku, prezývaného Čistič, a ako objednávateľa Házyho dlhoročného kamaráta Miloša Kaštana. Ten sa so sudcom dohodol na vine a treste a za vraždu Házyho a Miloša Piliara dostal štrnásť a pol roka.

Skončil ako obete: Zavraždili ho v roku 1998.Foto: Archív

Alojz Házy bol mäsiar a venoval sa kulturistike. Okrem Ladislava Bojkuna sa vraj podieľal na ďalších vraždách, napríklad krčmára Miroslava Vlčka, svedka v prípade vraždy, za ktorou stál brat Mikuláša Černáka Vladimír.

Viaceré zdroje uvádzajú, že si nad Liptovskou Tepličkou urobil vlastný cintorín, kde je údajne v ilegálnych hroboch pochovaných viac ako desať zavraždených ľudí. Aj preto patril v podsvetí k najobávanejším. Policajti vytypované miesta viackrát prekopávali, no neúspešne. Alojz Házy je pochovaný na cintoríne v Liptovskej Tepličke. Na jeho pohrebe sa vraj zúčastnili najvplyvnejší muži slovenského podsvetia.

Domov