Ako huby po daždi: Len kovové a obrovské - a všade.

Obchodníci so smrťou: Vodiči sú bezbranní, bilbordy chrlia jeden oznam za druhým, dá sa nepozerať?

Bilbordy pri cestách sú znakom banánových republík.

Od Tatier k Dunaju... Či chcete, alebo nie, či sa vám páči, alebo nie, v hlave sa vám ozve refrén tejto piesne. Ešte nedoznel a už máte pred očami Štafetový beh tímov a Letný výherný festival aj s informáciou, že k poukážke za 40 eur dostanete 10 navyše. Nemáte čas uvažovať nad touto akiste skvelou ponukou, pretože sa vám už do očí tlačia plávajúce podlahy po 9,90 eura za štvorcový meter.

Ak sa vám podarilo prejsť rušnú bratislavskú križovatku Tomášikovej a Ružinovskej ulice bez toho, aby ste zabili seba alebo niekoho iného, omráči vás na obrovskom bilborde ten istý slogan, ktorý ste si prečítali už pred ňou: Od Tatier k Dunaju... A hneď pod ním, ako kuriatka pod muchotrávkami, menšie bilbordíky: info, že istá predajňa je vzdialená iba 900 metrov a že sa máte zúčastniť na Rímskych hrách s ústrednou témou Rímska múdrosť. A tam kdesi medzi tým všetkým ako škaredé káčatko stojí dopravná značka s nápisom: Pozor, zvýšený počet chodcov!

Od Tatier k Dunaju

„Bilbordy pri cestách sú znakom banánových republík a ich množstvo vyjadruje mieru korupcie štátnej správy,“ hovorí Karol Kleinmann, prezident Asociácie dopravných psychológov SR. „Reklama má predsa upútať pozornosť jedinca, aby si niečo kúpil alebo aby ho upozornila na niečo dôležité. Vodiča však bilbord smrteľne ohrozuje, môže spôsobiť dopravnú nehodu aj s následkom smrti. Vodič má všetku svoju pozornosť venovať doprave, čo napokon konštatuje aj zákon o cestnej premávke.“

Karol Kleinmann: Bilbordy pri cestách sú znakom banánových republík a ich množstvo vyjadruje mieru korupcie štátnej správy, hovorí prezident Asociácie dopravných psychológov SR.
Karol Kleinmann: Bilbordy pri cestách sú znakom banánových republík a ich množstvo vyjadruje mieru korupcie štátnej správy, hovorí prezident Asociácie dopravných psychológov SR.
Foto: Norbert Grosz

Karol Kleinmann: Bilbordy pri cestách sú znakom banánových republík a ich množstvo vyjadruje mieru korupcie štátnej správy, hovorí prezident Asociácie dopravných psychológov SR.FOTO: Norbert Grosz

Od Tatier k Dunaju... Ako dlho vám znie v hlave tento refrén? Dve sekundy alebo tri? Ako dlho sa vaša myseľ zaoberala ponukou, že k poukážke za 40 eur dostanete 10 navyše? Ako dlho vám trvalo, kým ste sa vysomárili z pestrofarebného obrázka sprevádzaného textom o Rímskych hrách?

V reči dopravných psychológov to bolo presne toľko, o koľko sa predĺžil váš reakčný čas. Odhadujú, že človeku trvá približne pol sekundy až sekundu, kým od chvíle, keď zbadal prekážku na ceste, zareaguje. Ak sa budete v hlave zaoberať možnosťou zúčastniť sa na štafetovom behu tímov povedzme štyri sekundy, tak na brzdový pedál šliapnete až po piatich sekundách. Nuž a za jednu sekundu, pri stokilometrovej rýchlosti, prejde auto 27 metrov.

„Taliani vypracovali štúdiu, kde sa zamerali na tristo vozidiel rôznych značiek. Skúmali, aký je medzi nimi rozdiel pri brzdenom dojazde pri stokilometrovej rýchlosti. Tie najlepšie mali brzdnú dráhu 34, tie horšie až 47 metrov,“ hovorí Karol Kleinmann. Čo sa stane, nezávisí iba od toho, ako dlho uvažujeme nad reklamným posolstvom, ale aj od technického stavu auta. A ešte od čohosi - od individuálnej kapacity pozornosti vodiča.

Verejné ohrozenie

Keby ste sa chceli stať vodičom autobusu v mestskej hromadnej doprave, čakajú vás špeciálne testy na kognitívnu kapacitu. Očakáva sa od vás, že budete v stave vnímať všetko - nastupovanie a vystupovanie cestujúcich, správanie ľudí v autobuse, svetlá na semaforoch, že vás nebudú rušiť bilbordy... Jednoducho, profík. A keď tú istú trať prejde denne desaťkrát, už ho reklamné pútače ani zaujímať nebudú, má ich naštudované. Od vodiča kamióna to nežiada nikto, ide po diaľnici a musí dávať pozor, aby nezaspal.

„Najzraniteľnejší sú vodiči osobných vozidiel, ktorí nie sú profesionáli. Jasne to môžeme vidieť pri dopravných nehodách - prechádzajú okolo, pozerajú sa, čo sa stalo, a hoci idú dvadsiatkou a myslia si, že sa im nič nemôže stať, nabúrajú do auta pred sebou. A presne to isté platí o reklamných pútačoch - sú všade, vodič stráca pozornosť a vytvára sa situácia, ktorá ohrozuje život a zdravie ľudí. Preto mi pripadá nepochopiteľné, ako môže dakto argumentovať tým, že majitelia bilbordov majú nepriestrelné zmluvy, že sú nevypovedateľné ešte na niekoľko rokov, keď ide o verejné ohrozenie,“ hovorí Karol Kleinmann. „Keď v roku 2009 pri prijímaní nového zákona o cestnej premávke začali dopravní psychológovia na tento problém poukazovať, nezareagoval na to ani jediný primátor zo slovenských miest.“

Od Tatier k Dunaju: A hneď dvakrát za sebou na križovatke Ružinovskej a Tomášikovej ulice v Bratislave.
Od Tatier k Dunaju: A hneď dvakrát za sebou na križovatke Ružinovskej a Tomášikovej ulice v Bratislave.
Foto: Norbert Grosz

Od Tatier k Dunaju: A hneď dvakrát za sebou na križovatke Ružinovskej a Tomášikovej ulice v Bratislave.FOTO: Norbert Grosz

Navyše, doposiaľ u nás nikto systematicky nezbiera dôkazy, koľko nehôd zapríčinili reklamné pútače. „Som aj súdny znalec v odbore dopravy a doteraz som neriešil žiadny prípad, keď by vodič pripustil, že mal nehodu vinou reklamy. Radšej povie, že kolesom vošiel do kanála,“ tvrdí a dodáva, že napríklad v Rakúsku práve na základe takýchto argumentov inštalovanie reklamných pútačov pri cestách zakázali.

Zubný implantát alebo plavky na mieru?

Ako vraví psychológ, muži si najradšej pozrú bilbord so ženskou bielizňou, ženy dávajú prednosť krásnym kabelkám či topánkam. Ale na svoje si prídu všetci. Poďme sa pozrieť, prevezme sa po bratislavských cestách.

„Zubný implantát? Nikdy to nebolo jednoduchšie!“, „Fandíme vždy a všade!“, nevieme komu, ale nemáme čas nad tým uvažovať, lebo už nám do očí bije nápis: „Zapamätajte si číslo 1,59“. Dozvedáme sa, že „online to vybavíme hravo“, že „aj homeopatia je cesta“ a ktosi „verí homeopatii“, ale medzitým si máme ísť kúpiť luxusnú kuchyňu. Nuž, ako správne konštatuje iný slogan: „Nekonečný priestor pre váš štýl!“ Rozhodne k nemu patria aj „Vína a delikatesy z celého sveta“. Máme vybehnúť hore, lebo ceny sú dole, a ktosi pátra po našom veku.

Aby sme sa necítili opustení, zisťujeme, že „Sme jedna veľká futbalová rodina“, ale nedarí sa nám to zapísať do bloku, lebo cesta je samá diera a ruka lieta hore-dole. K nej sadne slogan: „Darujeme vám rok nekonečnej pohody“, ale aj druhý - „Keď viem, kde sú moji blízki, som pokojnejší“. Mohli by byť napríklad na sedačke, „ktorá odolá deťom“. Akýsi krásavec na bratislavskom diaľničnom obchvate nám ponúka klenoty, no nekúpte ich od zarasteného fešáka, ale nápis „Cena na mieru“ k tomu asi nepatrí. Vrchol zažívame na Vrakunskej ceste, kde je na bilborde policajné auto, nebyť nápisu na jeho dverách TUNING.sk, bolo by ako živé. Vľavo hore je nakreslená dopravná značka STOP, vpravo prikázaný smer jazdy. Tým nám chceli dať na vedomie, že ak zastavíme a pôjdeme k nim, vyhneme sa pokutám. Veru, dobre to vystihol ďalší bilbord: „Vitajte v meste anjelov!“

Nerozlúštené posolstvo

Ako hovorí Karol Kleinmann, zubnému implantátu sa ťažko súperí s polonahou dievčinou, ktorá môže mať „plavky na mieru“, a to hneď pri Prístavnom moste. Implantát nás zaujme azda iba na pol sekundy, plavkám na mieru venujeme aj dvakrát toľko. Samozrejme, iba ak netúžime viac po zubnom implantáte.

Najhoršie však je, keď nevieme, aké posolstvo nám mal reklamný pútač zvestovať. Napríklad bilbord pri Zlatých pieskoch, na ktorom je vyobrazený Ježiš s veľkým srdcom bez textu. „Nerozlúštil som posolstvo, som z toho frustrovaný. Nielenže takýto pútač zaťaží pozornosť, ale môže narušiť aj psychickú pohodu vodiča. Nuž, a keď o niečom začína rozmýšľať, na pár sekúnd sa prehupne ‚do iného sveta‘, do stavu podobného dennému sneniu, a to je ešte nebezpečnejšie,“ hovorí Karol Kleinmann. V každom prípade sa autorom bilbordu výborne podarilo, čo chceli - vstúpili nám nielen do vedomia, ale aj do nevedomia.

Vrchol: Koľko sekúnd musí vodič zvažovať, na čo sa práve pozerá?
Vrchol: Koľko sekúnd musí vodič zvažovať, na čo sa práve pozerá?
Foto: Norbert Grosz

Vrchol: Koľko sekúnd musí vodič zvažovať, na čo sa práve pozerá? FOTO: Norbert Grosz

Niet nad blikajúce pútače, ktoré nielenže večer oslepujú a nútia naše oči, aby sa prispôsobovali, ale chrlia jeden oznam za druhým! Musíte sa usilovať čítať rýchlo, aby ste nič nezmeškali. Nuž a ak ho umiestnite priamo tam, kde sa zlieva Einsteinova ulica s prípojkou zo Starého Mesta, je to dokonalé. Obchodníci so smrťou položili pascu, ktorá skôr či neskôr musí zabrať.

Vodič je proti reklame bezbranný. Je to reklamný smog. Dym a hmla, dve slová, z ktorých tento pojem vzišiel. A predrať sa reklamnou hmlovinou je ešte ťažšie, než chodiť po ulici s rúškom na ústach. Dá sa nedýchať? A môže sa vodič - nepozerať?


VIDEO Plus 7 Dní