Zadný vchod vedie do podkrovia určeného pre zahraničné návštevy, ktoré do Bystrej prichádzajú tak trikrát do roka.

Obec dostala peniaze na rekonštrukciu drevenice, ktorú zbúrala!

Dedina s dvesto obyvateľmi dostala nenávratný finančný príspevok na rekonštrukciu drevenice. Nikto sa však nezamýšľal nad tým, či sa chátrajúca budova dá vôbec zachrániť.

Dom slávnych rodákov v Bystrej neupozorňuje žiadny pútač. Našli sme ho len vďaka logu Európskej únie umiestnenej priamo na drevenici. Vchodové dvere sú zamknuté, pokryté zaprášenými pavučinami. Dovnútra už zrejme dávno nikto nevstúpil.

„Po čo by tam aj niekto chodil, keď dnu nič nie je?! Budovu skolaudovali už pred rokom a odvtedy je to takto, ako vidíte. Zamknuté,“ informujú domáci o tom, ako dopadol projekt rekonštrukcie a modernizácie zrubového objektu.

Z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky padlo na túto opustenú, nevyužívanú budovu dvestoosemnásťtisíc eur.

Nejako to nazvali

Na mieste novopostavenej drevenice s názvom Dom slávnych rodákov stála v Bystrej ešte donedávna pôvodná pastiereň. Kedysi bol jej súčasťou príbytok pastiera a tiež maštaľ na ustajnenie obecného býka. Peniaze Európskej únie boli podľa schváleného projektu určené na jej rekonštrukciu, ale, ako hovorí Bystran Edo Helebrandt, nestalo sa tak.

„Peniaze použili na demoláciu pastierne. Zváľali ju úplne do základov a na jej mieste postavili novú budovu za cenu, za ktorú by sa podľa mojich odhadov dali postaviť dve takéto drevenice. Ale čert ber peniaze. Teda, keby sa použili na niečo zmysluplné. Mám pocit, že tu šlo len o jedno - dať niekomu poriadne zarobiť.“

Ani osemdesiatročná Heda Gúttová z opačného konca dediny nerozumie, načo je Dom slávnych rodákov. „Nemáme žiadne historické veci, na ktoré by sa tam ľudia chodili pozerať. V Bystrej sa narodilo viac slávnych ľudí, aj spisovateľ František Švantner, ale vystaviť môžeme akurát jeho fotku. A ako vidíte, ani tá tam zatiaľ nie je,“ hovorí.

Starosta obce Marian Alberty je presvedčený o opaku. „Rozhodne máme čo ukázať,“ vyvracia názory málo informovaných občanov. „Som v kontakte so synmi spisovateľa Švantnera, niečo na vystavenie nám prisľúbili. Napríklad kópie jeho diel."

"Ja si to predstavujem tak, že v každom kúte miestnosti bude priestor pre jedného nášho rodáka, vystavovať budeme hlavne nejaké dokumenty. Ale neočakávajte, že tu bude nejaké múzeum, to rozhodne nie. Chceli sme len zachovať pôvodnú architektúru a nejako to nazvať.“

Nemysleli

Prečo v Dome slávnych rodákov už rok nie je vôbec nič, vysvetľuje starosta meškaním architektonického projektu na vybavenie interiéru. Až naveľa priznáva, že projekt vlastne ani neurgujú, pretože na zariadenie budovy obec nemá peniaze. A to nie je jediná vec, ktorú v Bystrej celkom nedomysleli.

Nenávratný finančný príspevok dostala obec na rekonštrukciu drevenice. Nikto sa však nezamýšľal nad tým, či sa chátrajúca budova dá vôbec zachrániť. S geniálnym nápadom, aby sa na ňu pozrel statik, prišli až dávno po schválení projektu, po rozobratí strechy. Podľa odborného posudku bola budova na rekonštrukciu absolútne nevyhovujúca.

„Obrátili sme sa na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Tam nám povedali, že ak sa zmestíme do pôvodnej sumy, je to o. k. Môžeme za ňu postaviť aj novú budovu,“ tvrdí starosta.

Na dedine veľkopansky

O využití opustenej novostavby v strede obce má starosta svojskú predstavu. Na prízemí vo „výstavnej“ miestnosti sa vraj budú stretávať občania obce, napríklad dôchodcovia, hasiči. Akoby nemali na podobné aktivity priestor. Už v roku 2007 dedina zrekonštruovala budovu obecného úradu, mimochodom, tiež vďaka príspevku z eurofondov.

Priamo v nej sa nachádza aj velikánska miestnosť na kultúrne podujatia so zabudovaným pódiom. Nie je teda celkom jasné, prečo dedina, ktorá nemá ani dvesto obyvateľov, potrebovala peniaze na ďalšie spoločenské priestory. Okrem spoločenskej miestnosti poskytuje nová drevenica aj kancelárie v podkroví.

„Slúžiť budú na stretnutia v rámci cezhraničnej spolupráce. Chodievajú k nám partneri z Maďarska, Chorvátska, Poľska a bolo treba vyriešiť otázku, kde ich prijať trošku na úrovni. Ako často mávame v Bystrej zahraničné návštevy? Často. Tak trikrát do roka prídu určite. V jednej miestnosti budeme rokovať, v ďalších dvoch... Tam môže byť komornejšie sedenie, rokovanie v kuloároch. A môžu sa tam aj osprchovať,“ dodáva starosta Alberty.

Pýtame sa, či budú zahraniční hostia v Dome slávnych rodákov aj ubytovaní, no on krúti hlavou: „Nie, to nie sú priestory na ubytovanie. Len sa tam môžu osprchovať.“

Zmena plánov

Nevieme, aké zapálené debaty vedú v Bystrej občasné zahraničné návštevy. Možno ide tak veľmi do tuhého, že sa pri rokovaniach aj spotia. Vtedy sa sprcha naozaj hodí, to nebudeme spochybňovať. Žeby však Európska únia dávala státisíce eur na kancelárie využité trikrát do roka, to sa človeku nechce veriť.

Požiadali sme preto starostu o nahliadnutie do schváleného projektu a dočítali sme sa, že oficiálne deklarovaný zámer bol celkom iný. Podľa projektu malo byť podkrovie využité ako turisticko-informačné centrum. Návštevníci regiónu sa tu mali dozvedieť o možnostiach rekreácie, ubytovania a stravovania v regióne.

Ponúkať im tu mali aj zľavové karty. Počítalo sa s miestnosťou vybavenou počítačom a s možnosťou pripojenia vlastného počítača na otvorenú internetovú sieť, takzvaný hot spot, vrátane wi-fi signálu, ktorý je „nevyhnutnou súčasťou úspešnej turistickej destinácie“.

Prečo starosta dnes ani len náznakom nespomína turisticko-informačné centrum už v skolaudovanom Dome slávnych rodákov, nie je ťažké uhádnuť. Vo schválenom projekte sa doslova píše, že „prevádzka a zriadenie tohto centra bude v réžii obce Bystrá“. Lenže kde by na to malá obec vzala peniaze? Z čoho by celú parádu financovala?

Jedinou schodnou cestou je požiadať Pôdohospodársku platobnú agentúru o ďalšie peniaze z eurofondov. Ako ukazuje príklad s financovaním „akože rekonštrukcie“ Domu slávnych rodákov a jeho následného nevyužitia, v tejto štátnej inštitúcii nemajú problém schváliť akýkoľvek nezmysel.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].