Obezita sa stala pandémiou. Bacuľatejú aj rozvojové krajiny!

Pred dvadsiatimi rokmi mal nadváhu alebo obezitu každý tretí Slovák, dnes má každý tretí normálnu hmotnosť.

Americký tanier narástol za posledných stodesať rokov o šesť centimetrov. Tým, že je väčší, človek si naň aj viac naloží: približne o 50 kalórií, čo je za rok 2,3 kilogramu potravy. Ak sa s takýmto tanierom ocitnete pri švédskych stoloch, beriete o dvadsať percent viac!

Mimochodom, z toho, čo si naň naložíte, zjete približne 92 percent. Takže jedia aj oči? Určite áno. Ak použijete červený tanier, skonzumujete o 22 percent menej. Z toho vyplýva poučenie: biele jedlo jedzte z farebných tanierov a farebné jedlo z bielych. Prípadne si pred obedom dajte na oči čiernu šatku - keď nič nevidíme, napcháme do seba o 40 percent potravy menej.

„Nakúpte si vhodné taniere a vypnite svetlo,“ tak znela posledná rada na prednáške Petra Minárika z pezinskej Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, ktorú predniesol na novembrových XIII. slovenských obezitologických dňoch s medzinárodnou účasťou.

Modrá jedáleň

Pozoruhodné je tiež medicínske zistenie, že ak má byť manželstvo šťastné, manželka by mala byť o čosi štíhlejšia než jej partner. Môžu si pomôcť aj farbami - ak chcú schudnúť, mali by si jedáleň nafarbiť namodro. Videli ste už modrú reštauráciu? Fastfoody bývajú zvyčajne žlté, čo evokuje myšlienku Najedz sa a odíď.

Hudba? Výskum ukázal, že pri klasickej zaplatili hostia za účet o 3 libry viac než napríklad pri popovej a pri klasickej mali viac chuti aj na predjedlá.

Samozrejme, za všetkým hľadaj reklamu, inak to nie je ani pri stravovaní. Útočí na patričné mozgové centrá, pozitívne ich stimuluje: o sladkom nápoji sa nedozviete vôbec nič, ale zapamätáte si dobrotivého deda Mráza, ktorý ho rozváža na saniach. A už viete, čo si máte kúpiť. Bez etikety na fľaši koštujúci nerozoznali tento nápoj od jeho najväčšej konkurencie...

Čítajte viac:

Ľudia túžia schudnúť. Veria reklamám, ktoré podvádzajú a kradnú identitu

„Doteraz neexistuje krajina, ktorej by sa podarilo zvrátiť epidémiu obezity, každá prehráva na body,“ konštatoval doktor Minárik a uviedol príklady, ako sa niektoré krajiny pokúšali zakročiť.

Francúzi napríklad pred dvoma rokmi zvýšili daň na nápoje s pridaným cukrom. Mexičania na vysokokalorické potraviny, Maďari na potraviny s vysokým obsahom tukov, Fíni na sladkosti, ale čoskoro ju zrušili.

Prvou lastovičkou, ktorá prelomila ľady, by sa mohlo stať Holandsko. V tomto roku sa mu podľa profesora Johna Kasteleina z Medzinárodnej spoločnosti pre aterosklerózu podarilo situáciu zvrátiť. Pomohli im bicykle? Len v Amsterdame ich majú 880-tisíc.

Je to boj s hydrou. Už pred dvadsiatimi rokmi na siedmom Kongrese o obezite v Barcelone predostrel profesor Michael E. J. Lean víziu, že ak bude priberanie Američanov pokračovať rovnakým tempom, v roku 2230 budú tuční všetci!

Angličanom tiež pribúdajú kilogramy. Kým v roku 1980 malo nadváhu 33 percent tamojších mužov a 24 percent žien, v roku 1996 to už bolo 40 percent mužov a 28 percent žien.

Zaobľujú sa však aj rozvojové krajiny. Rovnako chutí Afričanom ako Indom, mohutnie celý bývalý sovietsky blok, od kyprých Rusiek po moletné Maďarky. Prejedáme sa všetci. A tak v Barcelone sformulovali nový pojem: ak bola obezita epidémiou 20. storočia, v 21. storočí sa stane - pandémiou.

Sme svetoví

„Častejší problém ako podvýživa je v celosvetovom meradle obezita dospelých,“ konštatuje Ľubomíra Fábryová, predsedníčka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti a prezidentka Slovenských obezitologických dní.

„Trpí ňou okolo 475 miliónov dospelých, dvakrát viac má nadhmotnosť, čo je dokopy okolo 1,5 miliardy ľudí. V Európe náklady na liečenie obezity dosahujú dve až osem percent rozpočtu na zdravotnú starostlivosť. Čoraz väčší problém je mládež, vyše 200 miliónov školákov trpí nadhmotnosťou.“

Slovensko? V tomto smere sme naozaj svetoví. „Viac ako 60 percent slovenskej populácie má nadhmotnosť alebo obezitu,“ hovorí. Inými slovami, s normálnou postavou sa nám po krajine premáva iba každý tretí občan.

Tí dvaja zvyšní z tejto trojice majú štyrikrát vyššie riziko, že ochorejú na cukrovku druhého typu, trikrát vyššie riziko, že budú mať ťažkosti s vysokým krvným tlakom či dnou, 2,6-krát vyššie riziko, že ich postihne ischemická choroba srdca.

„Ak hovoríme o ťažkých stupňoch obezity, výskyt týchto a ďalších komplikácií narastá,“ dodáva. Už na VII. slovenských obezitologických dňoch odborníci konštatovali, že nadváhou trpí alebo je obézny každý tretí Slovák. Garde sa teda zmenilo - dnes má iba každý tretí normálnu hmotnosť.

Čítajte viac:

Zmajkovičová chce bojovať proti obezite. Parlamentný bufet ju netrápi

Od prívarkov k fast foodom

„Po roku 1989 sa situácia na Slovensku zmenila, obéznych ľudí pribudlo. Ak sme predtým mali bufety, dnes máme fast foody, ale neuvedomujeme si, že by nemali slúžiť na každodenný, ale len na príležitostný konzum.

Kedysi našinci pokladali obed za hlavné jedlo a ten bol zvyčajne z jednoduchších potravín ako dnes. Jedli napríklad oveľa viac prívarkov, tie sú z hľadiska výživy veľmi hodnotné. Nahradili sme ich však množstvom cestovín, ktorých ponuka na trhu je obrovská a dajú sa navariť veľmi rýchlo.

Módna novinka v našom stravovaní sú grilované jedlá, ktoré, žiaľ, väčšinou ľudia pripravujú zle, priamo na ohni. V minulosti podľa môjho názoru lepšie fungovali i školské a závodné jedálne, pre ktoré sa vypracúvali dvojtýždenné jedálne lístky vychádzajúce nielen z nutričných hodnôt, ale aj z ročného obdobia, na ktoré boli určené, a mali presne vybalansovaný príjem jednotlivých živín.

Nahradili ich menu v reštauráciách, ktoré sa takýmito predpismi riadiť nemusia,“ hovorí Alžbeta Béderová, odborníčka na výživu z bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Konštatuje tiež, že spotreba mäsa na Slovensku vlani predstavovala okolo 50 kilogramov na hlavu, čo nie je ani polovica toho, čo skonzumujú, povedzme, Američania alebo Rakúšania.

Napriek tomu odporúča radšej raz týždenne kvalitnú šunku než desaťkrát do týždňa menejhodnotné údeniny, v ktorých je veľa skrytého tuku, soli i konzervantov.

„Kedysi sme mali vlastne iba jedno duchucovadlo, vegetu, dnes si môžeme vyberať z nepreberného množstva. Platí to, čo o mäse - všetko s mierou.“

Do roku 2000 sme mali na Slovensku Výskumný ústav výživy ľudu, ktorý mapoval celú populáciu. Dnes máme poradne zdravia pri regionálnych úradoch.

„Keď sme ju otvorili, zväčša prichádzali iba dôchodcovia a nezamestnaní, ktorí si to časovo mohli dovoliť,“ hovorí Alžbeta Béderová. „Rozhodla som sa preto, že budeme chodiť po podnikoch, ktoré zvyčajne majú svoj sociálny a zdravotný program, a ukazuje sa, že to bola správna myšlienka.

Ľudia majú záujem o to, aby sme ich vyšetrili - štruktúru tela, svalovinu, vnútorný a podkožný tuk... Ak zachytíme rizikový prípad, voláme človeka do poradne alebo mu odporúčame, aby navštívil niektoré z metabolických centier.“ Tohto roku vyšetrili 1 500 ľudí, štyridsať percent z nich skončilo „v sieti“.

Začarovaný kruh

Kým tučný schudne, chudý zomrie. Ľudová múdrosť, ktorá dáva jasne najavo, že obezitu stále vnímame skôr ako estetický nedostatok než vážne chronické ochorenie.

„Súčasná spoločnosť pokladá obezitu za osobné zlyhanie,“ povedala na obezitologických dňoch Šárka Slabá z pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice. S tým, samozrejme, súvisia aj postoje postihnutých.

Keď obézny človek schudne, stále sám seba hodnotí ako obézneho. Ženy sa častejšie pokladajú za obézne než muži, tí o sebe hovoria ako o silných či statných. Až tretina takýchto ľudí udáva, že okrem ich „rozmernosti“ sa im nepáči ani vlastná tvár. Logicky, problém súvisí s ich postojmi, sú v strese a neraz trpia depresiami.

Pritom práve stres je ďalší faktor, ktorý s hmotnosťou úzko súvisí. „Jedna skupina ľudí v strese trpí nechutenstvom a hladuje, druhá ho tlmí nekontrolovaným prejedaním, pričom preferujú najmä sladkosti. Tie stimulujú produkciu endorfínov, čím si navodia pocit akejsi blaženosti,“ hovorí doktorka Béderová.

Začarovaný kruh

Pri obezite naozaj všetko so všetkým súvisí. Obézni rodičia mávajú obézne deti. Ak sú takí obaja, ich potomok má až 80-percentnú pravdepodobnosť, že nebude iný. Ak je obézny jeden z rodičov, dieťa má polovičný predpoklad, že skončí rovnako. Asi len desať percent obéznych detí má rodičov s primeranou hmotnosťou.

Ak má dieťa obézneho súrodenca, má 40-percentné riziko, že bude obézne aj ono. Ak žijete s obéznym partnerom, vedzte, že máte 37-percentnú pravdepodobnosť, že skončíte ako on.

Šesťdesiat až osemdesiat percent detí si vysokú hmotnosť prenáša do dospelosti. Podstatný je však údaj, že až za deväťdesiatimi siedmimi (!) percentami prípadov obezity sa skrýva zlé stravovanie a málo pohybu. A nie genetika, ako sa vyhovárame.

Nečakajte na zázraky

Ako z tohto kruhu von? Tuční ľudia mávajú viac jedla v byte, vždy plnú chladničku a viac dôverujú rýchlym jedlám. Ako ješ, tak vyzeráš - aj táto veta odznela na obezitologických dňoch. Alebo - ako žuješ, tak vyzeráš. Tí, čo žujú potravu dlhšie, zjedia zvyčajne menej. Obézni jedia spravidla veľmi rýchlo. A potom uvažujú, ako sa zbaviť prebytočných kilogramov. Napríklad hladovaním.

Dá sa aj to, Viliam Mojto z Internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave hovoril o štúdii, keď hladovanie za niekoľko dní znížilo hmotnosť a tiež pozitívne ovplyvnilo napríklad krvný tlak či spaľovanie cukrov.

„V skupine však nebol pacient, ktorý by trpel akútnym ochorením,“ hovorí. Hladovali pod lekárskym dohľadom. Hladovať na vlastnú päsť nikomu neodporúča.

Lieky na chudnutie sú kapitola sama osebe. Väčšina z tých na lekársky predpis, ktoré sme kedysi poznali, už patria minulosti. A tie voľnopredajné, ktoré nám ostali - ako nás presviedča reklama, priamo zázračných, ako povedala doktorka Fábryová -, vôbec nemusia byť účinné.

A čo podväzovanie žalúdka ako všeliek? V roku 2010 tieto operácie napodiv prestali zdravotné poisťovne preplácať, pričom ich cena sa pohybuje okolo štyritisíc eur. Takže zázraky na počkanie nečakajte. Platí, čo platilo - rozum, racionálna výživa a pohyb.

Modely pre Rubensa

Vnímanie krásy sa v dejinách ľudstva často menilo. Pozrite si sošku Věstonickej venuše - kypré tvary, symbol materstva. „Obézna žena bola symbolom plodnosti a plodnosť symbolom dostatku potravy, majetnosti,“ hovorí doktorka Béderová.

V antike sa stalo symbolom krásy harmonicky vyvinuté vyšportované ľudské telo. Gréci neraz bohov zobrazovali ako atlétov. „Takéto vnímanie krásy ľudského tela pretrvalo s výnimkou stredovekej gotiky až do renesancie.“ A štíhlosť sa nám páči podnes. Kto by stál o moletky z obrazov Rubensa či Rembrandta?

Vianočné tipy na darček