Na nápor nie je pripravená: Domáci sú v Strečne zvyknutí na voľný pohyb, cesta v dedine vedie ku kostolu, k supermarketu i k cintorínu.

Obyvatelia Strečna sa boja: Odklon premávky nám zničí domy!

Frekventovaná vozovka okolo brala, na ktorom stojí Hrad Strečno, patrí už dlhé roky medzi najnebezpečnejšie dopravné miesta. Odklon dopravy cez obec Strečno by však podľa starostu zasa ohrozil pokojný život jej obyvateľov.

Tam okolo Strečna cesta nebezpečná, spieva sa v ľudovej pesničke. Frekventovaná vozovka okolo hradného brala patrí už dlhé roky medzi zákerné dopravné miesta. K zvýšenej nehodovosti sa z času na čas pridávajú ďalšie nepríjemnosti. Zo skaly nad cestou sa začali uvoľňovať kamene.

Posledné správy odborníkov zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra upozorňujú na výrazný posun trhliny v brale. Hrozí uvoľnenie skalného previsu a jeho pád na jednu z najfrekventovanejších ciest na Slovensku. Krízový štáb je v pohotovosti a hľadá spôsob na sanáciu hradnej skaly.

Hlavy v smútku majú aj samotní obyvatelia Strečna. „Prípadný odklon dopravy cez našu obec by totiž výrazne poznačil a možno aj ohrozil život našich ľudí,“ vraví starosta Dušan Štadáni.

Vražedné kamene

Kľukatý cestný úsek medzi Vrútkami a Žilinou dáva vodičom zabrať. Už pri menšej kolízii tu hrozí zápcha, veď popod Strečno prejde denne takmer tridsaťtisíc áut. A o nehody tu, bohužiaľ, nie je núdza.

Nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti, náhle zníženie rýchlosti či jazda po nesprávnej strane vozovky, to sú najčastejšie dôvody tragédií na tejto ceste smrti.

Posledné roky však motoristov ohrozuje aj niečo iné - mohutná skala s hradom nad cestou. V roku 2007 sa jeden kameň zrútil na idúce auto, v ktorom sedela devätnásťročná Češka. Dievča nehodu neprežilo a úrady začali biť na poplach.

Nasledujúci rok bol na ceste vyhlásený mimoriadny stav pre padajúce skaly. Onedlho okolo cesty pribudli dvojmetrové drevené bariéry, na svahy natiahli siete. Napriek tomu táto ochrana príliš bezpečne nepôsobí.

Trhlina sa zväčšuje

Domáci sú na svoj hrad pyšní. „Aj keď niektorí frflú, že ho opravovali nešetrne a naliali tam veľa betónu, sme radi, že ho zachránili. Pozrite sa, v akom stave je Lietava a iné hrady,“ hovoria.

Aj keď im dlhé roky robia starosti padajúce kamene, nedajú na svoj skvost dopustiť. Hrad Strečno sprístupnili v roku 1995. Už predtým ho skúmali geológovia a v roku 1984 došlo aj k sanácii skalného masívu. Stabilitu zabezpečili hlavne mikropilótami a injektážou. Skalné previsy dočasne istili oceľovými lanami a časti masívu vyčistili.

Napriek tomu skalné bralo nad cestou 1. triedy je vždy veľkou výstrahou. Čo teda narušilo jeho stabilitu a viedlo až k súčasnému alarmujúcemu stavu? Nuž, podľa odborníkov sú v ňom rôzne pukliny, poruchové miesta a navzájom združené priečne systémy puklín. Tie spôsobujú vznik gravitačných svahových porúch skalnej steny - skalných zosuvov a vypadávania skalných úlomkov.

Jeden väčší skalný zosuv porušil v minulosti stabilitu steny pod kaplnkou a oboma palácmi hradu. Aj preto Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) od roku 1996 sledoval najmä skalný blok na hradnom brale pod kaplnkou.

„Výsledky meraní preukázali odkláňanie skalného bloku od masívu. Za posledné dva roky sa otváranie poruchy zrýchlilo a v roku 2014 celkový rozmer trhliny dosiahol 4,414 milimetra. V roku 2014 upozornili zástupcovia ŠGÚDŠ na túto havarijnú situáciu Považské múzeum v Žiline, ktoré je správcom hradu Strečno, a Slovenskú správu ciest v Žiline,“ píše sa v správe o súčasnom stave skalného brala v obci Strečno, ktorú pred pár dňami schválila vláda SR.

Problémom sa zaoberá aj ministerstvo životného prostredia, ministerstvo dopravy a Žilinský samosprávny kraj. „Nás nikto, okrem stretnutia v krízovom štábe Okresného výboru v Žiline v marci, neprizval. Všetky informácie máme len z médií,“ povzdychne si starosta obce Dušan Štadáni.

Staré domy ohrozené

Túto jeseň bude bralo pod drobnohľadom. „Ministerstvo životného prostredia vyberie firmu, ktorá uskutoční dôkladný inžinierskogeologický prieskum. Hotový by mal byť do konca novembra.

Počas tohto prieskumu bude na ceste medzi Žilinou a Martinom úplne vylúčená doprava. Geológovia totiž budú prieskum vykonávať priamo na hradnom brale,“ vysvetľuje Maroš Stano z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia.

Vylúčenie dopravy bude rozložené na niekoľko víkendov v čase, keď je najnižšia intenzita dopravy, čo je v sobotu alebo v nedeľu ráno. Sanáciu hradnej skaly plánujú na budúci rok.

Pred padajúcimi kameňmi má cestu, podľa slov hovorcu, ochrániť železobetónová galéria. Obyvatelia Strečna tušia, že oprava im môže poriadne skomplikovať život. Najmä, ak by sa naozaj potvrdili správy, že dopravu by odklonili cez ich obec.

„Autá by jazdili po ceste, ktorá je aj bežne dosť frekventovaná. Je pri nej supermarket, kostol i cintorín, teda veľmi dôležité miesta, ktoré ľudia denne navštevujú,“ hovorí Pavol Albrecht, projektový manažér Obecného úradu v Strečne.

„Naši obyvatelia tam chodia pešo alebo na bicykli. Keby tadiaľto išiel nápor áut z odklonenej premávky, nielenže by to zmenilo život ľudí v obci, ale aj ohrozilo,“ myslí si zamestnanec obecného úradu. Domáci sú zvyknutí na voľný pohyb - pokojne si vykračujú po dôverne známych cestách a miestach, zatiaľ bez ohrozenia. Cyklisti, dôchodcovia i školáci.

„Každý tu nadáva, ako pôjdu kamióny cez dedinu,“ povzdychne si krčmárka. „Veď to je hrozné! Veľa ľudí býva pri ceste. Normálne im trasie oknami, keď tadiaľto idú veľké vozy. Viete, čo by to bolo, keby ich denne chodili stovky? Aj my v pohostinstve cítime to trasenie,“ rozhorčuje sa.

Pavol Albrecht upozorňuje, že veľa domov má už takmer sto rokov a ich statika zďaleka nie je ideálna. „Ľudia sa boja, že dôjde k deštrukciám na ich stavbách,“ dodáva starosta obce.

A čo turisti?

Hoci správy o odklone dopravy cez obec Strečno ešte nikto oficiálne nepotvrdil, obyvatelia sa pripravujú na najhoršie. „Toto riešenie by ohrozilo aj cestovný ruch v obci.

Okrem vyhľadávaného hradu tu máme Prvú pltnícku spoločnosť, tá predstavuje súčasníkom krásy strečnianskeho prielomu, ktorú vnímali i tí, čo v minulosti na pltiach dolu Váhom splavovali drevo.

Ako by sa k nám ľudia dostali a parkovali, keby tu bola prehustená premávka?“ zamýšľa sa Pavol Albrecht. Dúfa, že plánovaná sanácia by bola mimo turistickej sezóny.

Obec Strečno prosperuje. Starosta je hrdý, že môže vykázať polovičnú nezamestnanosť oproti celoslovenskému priemeru. „Máme tu priemyselný park, ktorý zamestnáva zhruba tisíc ľudí z obce. Lenže mnohí chodia do práce peši alebo na bicykli. Neviem si predstaviť, ako by to vyzeralo, keby po našej ceste prechádzali denne tisícky áut.“

Dedinská cesta nie je ani dostatočne široká a chýbajú chodníky. Zástupcovia obce dúfajú, že kompetentní budú myslieť aj na tieto veci. „Plánujú tiež opraviť dva mosty. Pozrite, v akom sú stave,“ ukazuje nám Pavol Albrecht.

Pri ich rekonštrukcii sa priamo uvažuje o odklone jedného pruhu cez obec. Po jednom z mostov autobus kórejskej automobilky práve zváža ľudí do práce. Pri pohľade zdola máte pocit, že pri väčšej záťaži sa most zrúti.

„Samozrejme, treba myslieť na bezpečnosť a je nevyhnutné, aby sa hradné bralo spevnilo. Len dúfame, že sanácia aj oprava mostov sa budú robiť mimo turistickej sezóny a krízový štáb nájde najmenej bolestné riešenie dopravy,“ hovoria zástupcovia obce. Všetci sa zhodnú na tom, že keby bol dokončený tunel Višňové, situácia pod Strečnianskym hradom nemusela byť taká alarmujúca.

Takmer milión eur

Aký osud teda najbližšie mesiace hradné bralo čaká? Celkové náklady na zlepšenie havarijnej situácie sa odhadujú takmer na 940-tisíc eur.

„V rámci ďalšieho monitoringu skalného brala sa navrhuje osadenie nového elektronického dilatometra na najnebezpečnejšie miesto predpokladaného odtrhnutia previsu, ktorý umožňuje online meranie pohybov, zber dát a ich vyhodnotenie. Potom sa vypracuje predbežný návrh technického riešenia sanácie,“ opisuje hovorca rezortu životného prostredia.

Budúci rok bude pod hradom Strečno naozaj rušno. „Malo by sa robiť kotvenie skalných previsov, mikropilóty, sieťovanie skalného brala, betónové plomby skalných dutín a trhlín a iné vhodné sanačné opatrenia,“ dodáva Maroš Stano.

Strmá skala na severe Slovenska nás teda bude čoskoro ohrozovať menej. Napriek tomu dopravný úsek okolo Strečnianskeho hradu zostane pre vodičov ešte dlho nočnou morou. Minimálne dovtedy, kým sa nedokončí vytúžený tunel Višňové.

„Aj odbočovací pruh by sa zišiel,“ zamyslí sa starosta. „Ak aj chce turista neplánovane zavítať na hrad, ktorý ho po ceste zaujme, má problém odbočiť zo smeru od Martina. Odbočka do Strečna je až pri priemyselnom parku. Lenže keď vodiči prejdú tento úsek, navyše v spomalenej premávke, už radšej pokračujú v ceste, než by sa vracali smerom k hradu,“ opisuje Dušan Štadáni.

Na splnenie tohto „dopravného sna“ sa obec ešte asi načaká.

Chceli ho rozobrať

Strečno má bohatú históriu i krásne prírodné scenérie. Domčeky pokrývajúce ľavý breh rieky Váh, obklopené kopcami Malej Fatry. Obec leží na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny.

Prvý raz sa písomne spomína v roku 1321, keď tu bola mýtnica. Dominatou dediny s dva a pol tisíc obyvateľmi je hrad Strečno. Stojí na strmom brale vysokom 103 metrov nad ľavým brehom rieky Váh. Patril medzi kráľovské hrady a prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1316.

Prvý súkromný majiteľ hradu bol koncom štrnásteho storočia poľský šľachtic Sudivoj z Ostrorohu. Medzi poslednými majiteľmi bol palatín František Vešeléni. Telo jeho manželky našli neporušené po štyridsiatich piatich rokoch v krypte hradnej kaplnky a prenesené do kostola v Tepličke, kde pred pár rokmi zhorelo.

Hrad dal koncom sedemnásteho storočia zničiť cisár Leopold I. Posledný majiteľ Samuel Hahn začal na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia hradnú zrúcaninu predávať ako stavebný materiál. Našťastie, v roku 1904 demoláciu zastavili.

O päť rokov sa z hradného kopca začal ťažiť vápenec. V roku 1978 sa začala rekonštrukcia a konzervácia hradu, ktorá trvala do roku 1995. Rok predtým Američania na hrade nakrúcali dobrodružno-fantazijný film Dračie srdce.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].