Od Tisa po Biľaka: Slovensko je plné kontroverzných pamätíkov

Pamätník komunistického pohlavára Vasila Biľaka nie je jediná pocta potentátom totalitných režimov u nás.

Domov

Slovenským éterom sa krátko po sebe prehnali dve správy. Obe sa týkali Vasila Biľaka. Prvá hovorila o tom, že v jeho rodisku v Krajnej Bystrej mu v sobotu 21. februára s pompou odhalili pamätník. Vzápätí ju nasledovala druhá, že Biľakov pamätník ešte tej noci zafarbili červenou farbou a pripísali nápis SVIŇA.

Za protestnou akciou stojí dvojica košických výtvarníkov Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz, ktorí sa podľa vlastných slov postarali o „úpravu“ pamätníka venovaného človeku spoluzodpovednému za inváziu do Československa. Vravia zásadne o pamätníku Vasila DeBiľaka.

Rozdielna optika

„Urobili sme to, lebo to bolo treba urobiť. Vasil Biľak bol hlúpy, primitívny komunistický pohlavár, vlastizradca, ktorý nesie priamu zodpovednosť za okupáciu Československa v roku 1968, keď ním pozvané vojská zavraždili desiatky ľudí a následná normalizácia zničila životy tisíckam rodín.

Následky vymývania mozgov, ohlupovania a krivenia morálky zanechali badateľné stopy dodnes, čoho priamym dôkazom je existencia tohto nechutného, drzého nevkusu v podobe pamätníka s bustou. Oslavovanie takého zloducha je napľutím na hroby všetkým obetiam komunizmu a do tvárí všetkých slušných ľudí,“ hovorí Ľuboš Lorenz.

Odhalenie pamätníka vysokému komunistickému funkcionárovi odmietol Ústav pamäti národa aj Historický ústav Slovenskej akadémie vied.

Historici označili Biľaka za temnú postavu našich dejín, ktorá bola spoluzodpovedná za prenasledovanie tisícov osôb a ich rodín iba preto, že chceli využiť právo na slobodu slova. Iniciátori odhalenia pamätníka sa podľa nich znova pokúšajú deformovať dejiny podľa svojich úzkych politických a ideologických cieľov, zbabelo sa skrývajúc za naivné či demagogické vyjadrenia falošného lokálpatriotizmu.

Čítajte viac:

Vzplanuli vášne: Na pamätník Vasila Biľaka sa valí vlna kritiky

Iný pohľad

Pri odhaľovaní Biľakovej busty však zazneli aj onakvejšie slová. V reportáži verejnoprávnej televízie chválili komunistického politika miestni obyvatelia: „Ja si o pánu Biľakovi myslím len to najlepšie, lebo nám veľa pomohol, kultúrny dom sa spravil, škola sa spravila… Bol správny človek, vyrastal ako sirota, bol taký starý ako môj nebohý otec.“

Obdiv netajil ani starosta Krajnej Bystrej Ján Štefanco: „Vzťah doktora Vasila Biľaka k tomuto kraju v Krajnej Bystrej je ľuďom úprimný a hodný obdivu.“ Keď sme sa ho neskôr pýtali, či pri budovaní pamätníka vzal na vedomie aj obete komunizmu, vykrúcal sa.

Napísal niečo v zmysle, že pamätník dala postaviť Krajská rada Komunistickej strany Slovenska (KSS) v Prešove. Tá ho aj platila a dala naň vytesať nápis: „Pravda zostane pravdou.“

Starostov vyhýbavý postoj však nezbavuje vedenie obce vrátane jeho samotného zodpovednosti za existenciu pamätníka. Podľa nájomnej zmluvy z minulého roku obec prenajala pozemok komunistom za jedno euro ročne na dvadsať rokov.

Krajná Bystrá má päť poslancov a, ako nám potvrdil starosta, obecné zastupiteľstvo schválilo pamätník jednomyseľne. „Je to vandalizmus a urážka pre všetkých obyvateľov obce Krajná Bystrá,“ netají starosta rozhorčenie.

Čítajte viac:

Krajná Bystrá na nohách! Zmizla busta Vasila Biľaka

Karikatúra, balast, bieda

Biľak má na východnom Slovensku viacerých priaznivcov, ktorí v spomienkovej nostalgii hovoria o jeho údajnej pomoci východnej časti krajiny. Predstavitelia Krajskej rady KSS v Prešove dali na spomínaný pamätník vytesať, že sa „zaslúžil o rozvoj východného Slovenska“.

Akosi popri tom zabudli, že keď v päťdesiatych rokoch minulého storočia pôsobil Biľak v Prešove ako komunistický tajomník, bol okrem iného spoluzodpovedný za ťaženie proti gréckokatolíckej cirkvi a kolektivizáciu poľnohospodárstva, ktoré na východe prebiehali zvlášť brutálne.

„Tento pamätník, či skôr pomätník, nesvedčí o pozitívach Vasila Biľaka, ale o morálnej biede tých, ktorí ho velebia,“ upozorňujú výtvarníci Lorenz a Kalmus. „Poukazovaním na to, že niečo údajne pomohol v obci z titulu svojej funkcie vybudovať, usvedčujú sami seba z tolerancie k protekcionizmu a komunistický systém z nespravodlivosti.“

Biľak, ktorý mal ďaleko od vizionárskeho mysliteľa, nehovoriac o politikovi európskeho štandardu, bol terčom vtipov už za totality. Patril medzi najzosmiešňovanejších politikov vtedajšej garnitúry. Typická bola jeho normalizačná demagógia, spojenectvo s Moskvou, prázdne reči a ideologický balast. Povestná bola aj jeho zlá slovenčina.

Rodák z Krajnej Bystrej sa vyučil za krajčíra. „Doktorom“ bol len na základe doktorátu komunistickej politickej školy, napriek tomu sa prepracoval na najvyššie priečky straníckej politiky a bol jedným z najvplyvnejších mužov totality.

Jeho podpis sa skvie na liste s prosbou o „bratskú pomoc“ okupačných vojsk na čele so sovietskym Ruskom. Podľa historikov bol tento skutok vlastizradou nielen podľa dnešných, ale aj vtedajších zákonov.

Vrchol cynizmu

Bizarný pamätník v Krajnej Bystrej oficiálne odhalili pri príležitosti prvého výročia Biľakovej smrti, ktoré pripadá na 6. februára. Termín odhalenia má však bližšie k výročiu komunistického puču, ktorý sa udial vo februári 1948 a v Československu nastolil totalitu jednej strany na dlhých štyridsať rokov.

Po odhalení pamätníka nasledovala akcia výtvarníkov, ktorí ho na protest poliali červenou farbou. Hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Daniel Džobanik potvrdil, že vo veci už padlo trestné oznámenia za poškodzovanie cudzej veci. Komunisti vyčíslili škodu na 3 500 eur.

Predsedníčka Krajskej rady KSS v Prešove Helena Polanská avizovala, že chcú podať aj trestné oznámenia na televízie, lebo podľa nej vo svojich reportážach navádzali na trestný čin.

Hovorí to predstaviteľka strany, ktorej hlavné krédo je diktatúra proletariátu a na svojej internetovej stránke hlása: „Sme tu! Boja sa nás, lebo ako jediná strana na Slovensku sme za zmenu systému!“

Podobne chceli odstrániť demokraciu aj fašisti zo Slovenskej pospolitosti, ktorých za to rozpustili ako politickú stranu. Kým však hákový kríž, hajlovanie či spochybňovanie holokaustu trestá zákon, na kosák s kladivom, schvaľovanie komunizmu či popieranie jeho obetí je iný meter.

„Je to možné preto, lebo spoločnosť na Slovensku sa ani po dvadsiatich piatich rokoch od Nežnej revolúcie nevyrovnala s komunistickým režimom,“ komentuje šéf Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák.

Následkom podľa neho nie je len pamätník Biľakovi, ale aj štyridsaťpäť odmietnutých trestných oznámení za zločiny komunizmu súvisiacich s tragickými úmrtiami na štátnej hranici, vyplácanie výsluhových dôchodkov príslušníkom ŠtB či akceptovanie svedeckých výpovedí príslušníkov ŠtB sudcami slovenských súdov.

Odhalenie pamätníka je vrcholom cynizmu, veď ÚPN vo svojom archíve registruje veľký počet obetí komunizmu práve z regiónu východného Slovenska.

Protesty proti zločincom

Biľakov pamätník nie je jediný prípad svojho druhu na Slovensku. Naša krajina je doslova posiata poctami pre potentátov totalít - komunistickej i fašistickej.

Vášne vzbudila aj busta čelného kolaboranta a odsúdeného vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského, ktorú postavili na centrálnom námestí v Rajci. Vedenie mesta tak urobilo napriek protestom viacerých organizácií. Aktivisti bustu napokon protestne obalili toaletným papierom.

V minulosti zas zafarbili neznámi páchatelia pomník prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave. Pred každoročným pochodom neonacistov 14. marca 2008 naň namaľovali žltú židovskú hviezdu a nápis: „Stop fašizmu.“

Ďalšie protesty vyvolala busta Jánosa Esterházyho, exponenta maďarského fašizmu, ktorý sa podieľal na rozbití Československa, v Košiciach. Pri odhaľovaní došlo k bitke medzi zástancami a odporcami.

Naveky?

„Stalin, Gottwald, Široký - nech nám žijú naveky!“ Podobné slogany z čias najtuhšieho komunizmu oslavovali popredných mužov totality. Na Slovensku je však stále dosť miest, kde si ich ctia dodnes. Biľakovi príbuzní si v Krajnej Bystrej prevzali aj čestné občianstvo obce.

Adolf Hitler mal počas nacizmu čestné občianstvo v tisíckach nemeckých a rakúskych miest. Zatiaľ čo tam ich v rámci vyrovnávania sa s minulosťou rušia, u nás nie je situácia až taká jednoznačná.

Medzi čestnými občanmi Košíc bol ruský diktátor Josif Vissarionovič Stalin aj československý „robotnícky“ prezident Klement Gottwald. Občianstvo sa im snažili odobrať už v roku 2001, no nepodarilo sa. Stalo sa tak až v roku 2007 na základe uznesenia mestského zastupiteľstva.

Stalin bol tiež čestným občanom Novej Bane. Občianstvo sa mu roky snažili neúspešne odobrať, zmena nastala až v roku 2011. Čestným občanom Svitu je zas komunistický dogmatik a iniciátor politických procesov Viliam Široký. Odpoveď na otázku, či mu ho zvažujú odobrať, sme nedostali.

Neodpovedali nám ani z Detvy, kde majú medzi čestnými občanmi aj kontroverzného historika Milana Ďuricu, ktorý otvorene propaguje vojnový štát a velebí Tisa, a komunistického normalizačného sochára Jána Kulicha. Medzi čestnými občanmi Prievidze zas figuroval Gottwald, Antonín Zápotocký a Viliam Široký. Ich mená dnes na internetovej stránke chýbajú.

Nedozvedeli sme sa však, či im čestné občianstvo odobrali.

Totalitný smog

Po predstaviteľoch neslobodných režimov sú pomenované aj verejné priestranstvá a ulice. V Leviciach je Ulica Karla Marxa, okrem toho tu majú ulicu nazvanú po komunistickom ministrovi Zdeňkovi Nejedlom. Tá je i v Lučenci. V Liptovskom Mikuláši a Handlovej má ulicu Antonín Zápotocký. Ulica Dr. Jozefa Tisu je v obci Varín pri Žiline.

V Prievidzi zas možno nájsť Ulicu Stanislava Mečiara, matičiara, gardistu a propagátora nacizmu. V Trnave nazvali ulicu po ľudáckom propagandistovi Konštantínovi Čulenovi. V Ružomberku je Ulica Karola Sidora, čelný ľudák a prvý veliteľ Hlinkových gárd tu má aj pamätnú tabuľu.

Tiso má jednu tabuľu v Rajci, ďalšiu v Oščadnici na Kysuciach. V Čakajovciach má pamätník a v Bytči pamätný dom, obe slúžia na ľudácke a neonacistické aktivity. V čase primátorovania Jána Slotu visel gýčový portrét Tisa rovno na žilinskej radnici.

V Bratislave zas stojí pri Úrade vlády socha Marka Čulena, člena Ústredného výboru Komunistickej strany a v rokoch 1951 - 1953 povereníka poľnohospodárstva zodpovedného za násilnú kolektivizáciu. V Ružinove stojí socha komunistického politika Karola Šmidkeho.

V niektorých prípadoch sa však verejné priestranstvá od totalitného smogu podarilo očistiť. Keď v Ružomberku osadil miestny Katolícky kruh pamätnú tabuľu kňazovi a fanatickému obdivovateľovi Hitlera Jánovi Ferenčíkovi, po mediálnom tlaku ju odstránili.

Podobne zvesili v minulosti Tisovu tabuľu v Bánovciach. V Dúbravke zasa plánovali osadiť pamätnú tabuľu komunistickému prezidentovi Gustávovi Husákovi, no po verejnej kritike od toho upustili.

Duo košických výtvarníkov hovorí o všeobecnom prižmurovaní očí pred propagáciou ideológií smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd. „Náš protest nemal veľké ambície, no obrovský pozitívny ohlas na našu akciu dáva nádej, že touto témou sa začnú zapodievať aj tí, ktorí dobu neslobody nezažili,“ nádejajú sa umelci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz.

Domov