Ohrozuje ťažba uhlia pramene liečivej termálnej vody v Bojniciach?

Premiér Robert Fico vyhlásil, že si nevie hornú Nitru predstaviť bez baníctva. Vie si ju predstaviť bez bojnických kúpeľov?

Domov

Pramene termálnej vody s liečivými účinkami na hornej Nitre slúžia na liečbu kúpeľných hostí. Vodu takmer s takým istým zložením ťaží aj baňa v Novákoch. Ohrievajú ňou banské vetry a kúria v skleníkoch na pestovanie paradajok.

Podľa premiéra Roberta Fica je štátom dotované baníctvo na hornej Nitre jedinou alternatívou. Akú alternatívu nájde región o dvadsať rokov, až sa zatvoria vyťažené bane, to už premiér nepovedal.

Po nás potopa?

„Veľmi nám záleží na ďalšom rozvoji baníctva tu na hornej Nitre. Baníctvo má v tomto regióne perspektívu a netreba sa obávať rôznych názorov, že s baňou treba niečo urobiť alebo treba prestať ťažiť hnedé uhlie. Finančne podporujeme ťažbu hnedého uhlia a v tomto duchu budeme pokračovať, pretože horná Nitra nemá alternatívu, má len alternatívu baníctva,“ povedal premiér Robert Fico počas svojej ostatnej návštevy nováckej bane.

Prostredníctvom dotácie na elektrinu vyrobenú z hnedého uhlia podporuje štát ťažbu desiatkami miliónov eur už od konca deväťdesiatych rokov.

Súkromnú ťažiarsku spoločnosť Hornonitrianske bane, a. s., podporovala od jej vzniku doposiaľ každá vláda. Ročne podľa otvorených zdrojov až sumou 80 miliónov eur. Aj za tieto peniaze sa snažia baníci vymyslieť alternatívy, ako udržať zamestnanosť.

Vodou z geotermálnych vrtov vyhrievajú zhruba tri hektáre skleníkov, v ktorých pestujú paradajky. Idea je nádherná, má však malú chybičku krásy. Tou je mizivý počet pracovných miest, ktoré v skleníkoch týmto spôsobom vznikli. V plnej sezóne totiž rajčinové plantáže zamestnajú iba 34 pracovníkov, mimo sezóny dokonca iba devätnásť.

Premiér Robert Fico pochválil v médiách tento počin, ktorý stál bane vyše dvanásť miliónov eur, ako alternatívu pre baníkov vychádzajúcich z podzemia. Samotné bane však konštatujú, že práca v skleníkoch či na práve vznikajúcej rybej farme na chov sumčeka afrického nie je riešením problémov so zamestnanosťou v regióne.

Reportáž týždenníka PLUS 7 DNÍ o pestovaní banských rajčín v štátom dotovanej súkromnej spoločnosti vyvolala v regióne množstvo ohlasov. Všetci sa zhodujú v tom, že región naozaj potrebuje alternatívu, až sa bane zatvoria.

Spasitelia v podobe investorov, ktorí by si tam zmontovali výrobné haly s linkami na súčiastky, sa na hornú Nitru zatiaľ nehrnú. Napríklad aj pre chýbajúce kvalitné a rýchle cestné spojenie.

Čítajte viac:

Skleníky na rajčiny pre veľkoodberateľov vyhrievajú liečivou vodou

Alternatíva, ktorá neškodí

„Podpora ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre zo strany vlády je dlhodobo nesystémová,“ tvrdia aktivisti z hnutia Greenpeace, ktorí považujú za smutné, že premiér nedáva hornej Nitre žiadnu alternatívu ťažby uhlia.

Podľa vyhlásení koordinátora kampaní Greenpeace Slovensko Pavla Širokého takto premiér nepriamo tvrdí, že región sa dostane do situácie, keď nebude čo ťažiť, už v horizonte najbližších pätnástich rokov.

Jednou zo zelených alternatív, ktoré pomôžu región rozvíjať, je pritom turistický ruch. Len niekoľko kilometrov vzdušnou čiarou od baní leží jedna z najnavštevovanejších pamiatok Slovenska - Bojnický zámok.

Jeho areál priamo susedí s kúpeľmi, ktoré majú takmer päťstoročnú tradíciu. Paradoxné je, že kúpele fungujú vďaka liečivej termálnej vode, ktorá je zložením takmer identická s „úžitkovou“ termálnou vodou, ktorú využívajú baníci.

Aj členovia Združenia pre rozvoj regiónu horná Nitra sa snažia prichádzať s novými projektmi. Vláda má k dispozícii štúdiu, podľa ktorej mesto Bojnice spolu s bojnickými kúpeľmi plánujú postaviť akvapark, kongresové centrum aj krytú lyžiarsku dráhu za vyše päťdesiat miliónov eur. Stali by sa atraktívnou destináciou, ktorá by pritiahla turistov a ponúkla im program aj na dlhšie pobyty.

Projekt počíta s rozšírením kapacity kúpeľných miest zhruba o tisíc nových lôžok vybudovaním troch nových kúpeľných domov, bahenných kúpeľov a ďalších možností kúpeľnej liečby.

Za ďalších 79 miliónov by mal vzniknúť v priestoroch dnešného kúpaliska Čajka akvapark s piatimi bazénmi, spoločenské a kongresové centrum a krytá lyžiarska dráha. Odhadom by v turistickom ruchu mohlo vzniknúť asi tisíc pracovných miest. Všetky tieto plány Bojničanov stoja a padajú na dostatku termálnej vody. Presne tej vody, ktorú ťažia aj baníci na svoje paradajky.

Vrt v Laskári

Bane ťažia vodu z vrtu v Laskári. Povolenie na ťažbu dostali v roku 1999. Podľa stavebného povolenia úrady vedeli, že bane chcú termálnu vodu z Laskára využiť na sezónny ohrev banských vetrov. Čerpanie tejto vody údajne nemalo ohroziť existenciu a výdatnosť termálnych zdrojov v neďalekých kúpeľoch.

K výstavbe vrtu v Laskári sa vyjadroval aj Inšpektorát kúpeľov a žriediel v Bratislave, i keď ľuďom z kúpeľníctva sa využitie vzácnej liečivej vody na iné účely, ako je liečba pacientov, zdalo neetické.

Vedenie kúpeľov proti využívaniu vody v baniach protestovalo a v podaní na Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne sa vyjadrilo, že Hornonitrianske bane Prievidza využívajú liečivú vodu na priemyselné účely spôsobom charakteristickým pre obdobie industrializácie z polovice devätnásteho storočia.

„Súčasný stav je natoľko alarmujúci, že povolené čerpanie z tohto vrtu sa dáva do priamej a príčinnej súvislosti s poklesom tlakov na ústí kúpeľných vrtov. Alarmujúci stav kúpele avizujú už desať rokov.

Rozhodnutie o povolení čerpania a odbere termálnej vody z vrtu Laskár už spôsobilo konkrétnu škodu s možnými následkami nedozerného rozsahu a hodnoty,“ píše sa v podaní Kúpeľov Bojnice na krajský úrad životného prostredia.

Ohrozené pramene?

Obavy ľudí z Bojníc potvrdzujú aj viaceré odborné štúdie renomovaných geológov. Podľa nich majú pramene v oboch lokalitách spoločné povodie a s vysokou pravdepodobnosťou spolu súvisia. Jednoducho bane aj kúpele ležia v oblasti, ktorá má hlboko v podzemí spoločný rezervoár liečivej termálnej vody. Každý ďalší vrt a ťažba vody z tohto rezervoára spôsobujú zmeny na ostatných vrtoch.

„Termálne vody v Laskári sú viazané na ten istý chočský príkrov ako vody v Bojniciach. Bojnické termálne vody sú viazané na Bojnickú vysokú kryhu,“ píše sa v štúdii Jozefa Halma a Ondreja Franka.

Bojnickú vysokú kryhu si treba predstaviť ako ochranný pás horniny, ktorý oddeľuje rezervoár s liečivou vodou od okolitého podzemia. A teda aj od nováckeho banského úseku. Baníci ťažia uhlie smerom k Bojnickej vysokej kryhe.

Na riziká ťažby upozorňuje aj ďalšia odborná štúdia, ktorú vypracoval docent Michal Bartko a jeho tím. Podľa nej môže v dôsledku banskej činnosti na jedenástom úseku nováckej bane dôjsť k porušeniu tlakov a hladín podzemnej vody. Podobne sa napríklad stratili liečivé pramene v Sliači či v Karlových Varoch.

S prievalmi pritom majú novácke bane neblahú skúsenosť z nedávnej minulosti. V novembri 2006 pri banskom nešťastí zahynuli štyria baníci. Už niekoľko dní pred prievalom sa sťažovali, že v niektorých úsekoch siedmeho ťažobného poľa priteká voda a bahno.

Vdovy po nich neskôr na súde vypovedali, že muži sa museli niekoľkokrát počas zmeny prezliekať a že sa báli chodiť do práce. Do vyťažených banských chodieb sa napokon prepadla vrstva ílov, ktorá nebola dostatočne hrubá a bezpečná, a voda zaliala chodby aj ľudí v nich. Z jedenástich baníkov nešťastie prežili iba siedmi.

Pred súd sa postavili štyria vedúci pracovníci Bane Nováky. Jedným z obžalovaných bol aj hydrogeológ bane. Termálne vody na Slovensku chráni zákon, avšak prax z hornej Nitry ukazuje, že meter je dvojaký. Liečivé vody spadajú pod ministerstvo zdravotníctva, ostatné termálne vody pod ministerstvo životného prostredia.

Takmer identickú vodu, ako majú kúpele v Bojniciach, v prípade laskárskeho vrtu slovenské úrady nepovažujú za zdroj prírodnej liečivej vody. Bane plánujú ťažiť uhlie v oblasti ešte najbližších dvadsať rokov. Ak by však došlo k narušeniu ochranného piliera a prievalu, na hornej Nitre skončí nielen banská ťažba, ale aj využívanie liečivých vôd.

„Podmienkou na ďalší rozvoj turistickej oblasti Bojnice je dostatok termálnej vody. V súčasnosti, keď sa voda využíva v hornonitrianskych baniach, ktoré dokonca plánujú aj jej ďalšie využívanie, klesol tlak vody v kúpeľoch o celú jednu atmosféru. Postupnou ťažbou uhlia, ktorá smeruje k Bojnickej vysokej kryhe, sa môže porušiť ochranný pilier. Dôjde k prievalu a všetka voda sa stratí v banských chodbách,“ konštatuje riaditeľ bojnických kúpeľov Slavomír Eliaš.

Domov