Oklamať systém, ktorý kontroluje plagiáty? Pre študentov žiaden problém

Vysokoškolákom údajne stačí pár trikov na oklamanie systému, ktorý kontroluje plagiáty v diplomovkách. Kompetentní to odmietajú.

Za najstarší známy prípad plagiátorstva sa označuje biblický príbeh o potope a Noemovi, ktorý pochádza z prastarého sumerského eposu o Gilgamešovi, hoci sa tvári ako originál. Podobne sa snažia podvádzať vysokoškoláci v bakalárskych a diplomových prácach s cieľom získať titul. Systém na kontrolu originality záverečných prác stál viac ako 250-tisíc eur a má odhaľovať plagiátorov. Hoci odborníci ho chvália a získal aj ocenenie Európskej komisie, študenti ho spochybňujú a ostošesť šíria návody, ako sa dostať k titulu aj s ukradnutými textami. Aká je realita?

Triky

„Na úvod a záver pasáže stačí dať úvodzovky, čo zabezpečí, že systém nedokáže nájsť v diplomovke plagiátorské časti,“ uviedla jeden z možných postupov študentka z nemenovanej bratislavskej vysokej školy. V diskusných fórach na internete možno nájsť iný recept: „Ďalšia finta je, keď medzi slová nedáš medzery, ale nejaké znaky, napríklad nuly, a tie zabieliš, dáš bielym písmom. V záverečnej práci to nebude vidno a kontrolný program nenájde zhodu, lebo to prečíta ako jeden reťazec.“

Študentské práce kontroluje Centrálny register záverečných prác. Július Kravjar z Centra vedecko- technických informácií, ktorý má na starosti prevádzku registra i antiplagiátorský systém, vyvracia funkčnosť vyššie spomínaných návodov. „Systém sa zameriava na prekrytia medzi predloženým textom a cudzími zdrojmi. Každá práca prejde porovnávaním s korpusom, ktorý zahŕňa záverečné a kvalifikačné práce študentov a vyše päť miliónov ďalších dokumentov, hlavne z vybraných internetových zdrojov.“

Július Kravjar: Na starosti má antiplagiátorský systém a hovorí, že triky študentov dokážu odhaliť. Foto: Juraj Roščák

Do systému centrálneho registra prichádza každoročne okolo 75-tisíc záverečných prác na bakalárskom a magisterskom štúdiu. Viac než päťdesiatpercentné prekrytie, teda polovicu textu z cudzích zdrojov, má podľa Kravjara asi jedno percento z nich.

Kravjar tvrdí, že so študentskými fintami sa stretávajú bežne, systém však dokáže odhaliť nápadnú zhodu. Text práce sa preformátuje na obyčajný text, ktorý sa porovnáva s dokumentmi uloženými v porovnávacom korpuse. Úvodzovky pri kontrole nehrajú žiadnu úlohu. Kontroluje sa aj dĺžka slov, takže v prípade použitia „bielych“ znakov medzi slovami namiesto medzier by vyskočil veľký počet slov abnormálnej dĺžky.

„Všetky odchýlky, ktoré vyskočia, evokujú, že niekde je problém. Zistené podobnosti uvádza protokol o kontrole originality,“ ubezpečuje Kravjar. Asi preto nedávno zaznamenali pokus sfalšovať výsledný protokol.

Fakt je, že systém dokáže skontrolovať len to, čím disponuje, teda práce od apríla 2010. Ak študent „kopíruje“ staršie práce, odhaliť plagiátora môže byť problém. Svoj podiel na tom majú aj samotné vysoké školy, ktoré podľa našich informácií zatiaľ neposlali do systému staršie práce.

Hrozba pre študentov?

Povinnosť posielať záverečné práce do centrálneho registra platí pre všetky slovenské vysoké školy. V iných krajinách Európy fungujú podobné systémy, nie sú však povinné. Slovenské univerzity, ktoré využívali rôzne systémy na detekciu zhôd textov už predtým, vyzdvihujú najmä preventívny účinok kontroly originality. Podľa prorektora Univerzity Komenského v Bratislave Jána Pekára „jej existencia varuje potenciálnych plagiátorov pred možným odhalením“.

Problém však môže nastať inde. Kravjar upozorňuje, že výsledok kontroly je iba pomôcka. „Má len upozorniť na to, čo mohlo uniknúť pozornosti školiteľa a oponenta, rozhodnúť sa však musí škola.“ Školy podľa zákona nemusia informovať, ako so zisteniami centrálneho registra naložili.

Keď sme sa pýtali vysokých škôl, či zaznamenali nárast plagiátorstva, väčšina oslovených reagovala, že ide o zriedkavý jav. Prorektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák tvrdil, že s podozrením na kopírovanie diplomových prác sa stretli len v niekoľkých prípadoch, pričom študenti svoje práce následne prepracovali.

Podľa hovorkyne Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Andrey Hajdúchovej môže dôjsť k prekrytiu s inými prácami aj vtedy, keď diplomovka nadväzuje na bakalársku prácu. „Každé takéto prekrytie musí študent obhájiť a zdôvodniť odbornej skúšobnej komisii, ktorá ho posúdi a rozhodne, či je zdôvodnenie dostatočné,“ dodala.

V čase, keď záverečné práce „kradnú“ aj politici či vysokopostavení úradníci, vyvolávajú informácie o zriedkavosti plagiátorstva pochybnosti. Zvlášť pri tisíckach prác, ktoré do systému každoročne pribudnú.

Kontrola: Porovnáva texty študentov s piatimi miliónmi iných. Foto: archív CVTI

Trojitá kontrola

Každá škola sa riadi vlastnými internými predpismi a posledné slovo má vždy štátnicová komisia. Aký je potom zmysel kontroly prostredníctvom centrálneho registra? „Kontrola sa môže vykonávať prakticky až na troch stupňoch. Prvý je školiteľ, druhý odborná skúšobná komisia, ktorá má k dispozícii protokol o kontrole originality, a tretí verejnosť,“ poznamenáva Kravjar.

V niektorých krajinách funguje už aj verejná kontrola - napríklad na nemeckej internetovej stránke vroniplag.de či na poľskej antyplagiat. pl zhromažďujú dobrovoľníci údaje o plagiátorstve aj konkrétnych plagiátoroch. Zvlášť pranierovaní sú verejní činitelia, ktorí sa dopustili plagiátorstva.

Na Slovensku musia byť záverečné práce zverejnené najneskôr do troch rokov. Študent však môže požiadať o ročný odklad a škola o ďalšie dva roky. Týka sa to najmä prác s citlivými údajmi. Zaujímalo nás, či by vysoké školy boli ochotné zverejniť okrem prác aj výsledky kontroly v podobe výsledného protokolu. Vedúca Centra komunikácie Ekonomickej univerzity Lucia Gunišová hovorí, že dokument o kontrole originality každej záverečnej práce študenta je súčasťou zápisu o štátnej skúške.

Andrea Hajdúchová zo Slovenskej technickej univerzity zdôrazňuje, že protokol je prístupný odbornej komisii, ktorej členovia musia spĺňať podmienky zákona, majú všetky ďalšie dostupné informácie a vedia posúdiť všetky aspekty, na rozdiel od laickej verejnosti. Ak by aj na Slovensku existovala podobná iniciatíva ako v zahraničí, mohol by vzniknúť väčší tlak na plagiátorov.

Samostatný problém je písanie prác na kľúč, takže v škole môže uspieť študent, ktorý má síce originálnu diplomovku, no jej autorom je niekto iný. V prípade, ak totiž raz dostane titul, naša legislatíva ho už neumožňuje odobrať.

Beztrestne

Použitie cudzieho textu bez priznania autorstva nie je len problém bežných študentov. Doma i vo svete možno nájsť politikov i vysokopostavených štátnych úradníkov, ktorí použili cudzie texty bez uvedenia zdroja. Postihy sú zvyčajne nulové. Keď sa pred časom ukázalo, že plagiátom je text ozdravného plánu pre žilinskú nemocnicu, za ktorý nemocnica zaplatila desaťtisíc eur, ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská v tom nevidela nič zlé.

Na Slovensku sa s plagiátorstvom spája viacero mien verejných činiteľov. Študentská rada vysokých škôl a Asociácia doktorandov Slovenska žiadali v minulosti dôsledné prešetrenie podozrivého doktorandského titulu šéfa KDH Jána Figeľa, udelenie profesorského titulu ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi zo Smeru a titulov druhého a tretieho stupňa štúdia poslankyne Renáty Zmajkovičovej zo Smeru.

Hoci deklarovali, že „takéto situácie výrazne degradujú hodnotu vysokoškolských diplomov a vážnosť vedy na Slovensku“, nič sa nestalo. Bývalý policajný viceprezident Ján Vaľo zas ukončil magisterské štúdium na Akadémii Policajného zboru v Bratislave s diplomovou prácou, ktorú „napísal“ v roku 1999 - avšak na 65 percent sa zhodovala s prácou iného študenta z roku 1997.

Rovnako v roku 1999 ukončil magisterské štúdium na policajnej akadémii súčasný policajný viceprezident Ľubomír Ábel - jeho diplomovka bola s prácou iného študenta zhodná takmer na sto percent.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].