Vrakunská skládka: Vôbec nepôsobí tak nebezpečne, ako reálne je. Ministerstvo upokojuje, že atrazín na Žitnom ostrove nie je z nej.

Otrávená voda! Zodpovední o tom vedeli roky, prečo nič nerobili?

Vo vode na juhozápade Slovenska sa našiel nebezpečný pesticíd. Po zdroji pesticídu pátra polícia aj ministerstvo.

Tesne pred Vianocami dostali obyvatelia šiestich dedín na Žitnom ostrove zákaz konzumovať vodu z vodovodu. Našiel sa v nej potenciálne karcinogénny pesticíd atrazín, ktorý sa už 12 rokov nemôže používať. Aktivista, ktorý roky bojuje z sanáciu skládky CHZJD vo Vrakuni upozorňuje, že môže pochádzať práve z nej. Ministerstvo životného prostredia a geológovia to popierajú a ľudí upokojujú. Máme sa obávať katastrofy? Najmä, keď hydrometeorológovia už niekoľko rokov zverejňujú správy o kvalite podzemnej vody, kde atrazín evidujú.

Šokovaní obyvatelia

„Bol to pre nás šok, celé roky počúvame, že Žitný ostrov má najčistejšiu vodu v Európe a potom sa dozvieme, že v nej máme atrazín,“ hovorí novinárka z Baky Krisztina Mészáros (33). Tá je teraz s dvoma detičkami na materskej a aj preto sa téme začala viac venovať. „Chvíľku pred tým, ako nám oznámili, že nemáme používať vodu z vodovodu som deťom dala piť,“ vysvetľuje. V Bake vodu odstavili v polovici decembra. Ľudia si ju museli pri predvianočných prípravách čapovať do kanistrov či vedier z cisterien. Krisztinu Mészáros informácie o zakázanom pesticíde vo vode prekvapili a tak spolu s ďalími zorganizovala pre obyvateľov stretnutie, kde sa na problém pýtali nezávislého chemika, ekopoľnohospodára aj predstaviteľov vodárov. „Ako sme sa dozvedeli, medzi prvým zistením atrazínu vo vode a zákazom jej konzumácie prešlo 40 dní, prvýkrát ho totiž namerali 2. novembra,“ krúti hlavou Mészáros. „Merania ukázali, že limit pre tento pesticíd bol prekročený až päťnásobne,“ dodáva nesúhlasne.

Zakopané či z Vrakune?

Prípadu sa začalo venovať aj ministerstvo životného prostredia, hoci to podľa hovorcu Tomáša Ferenčáka plne nespadá do ich kompetencie. „Podľa Informačného systému environmentálnych záťaží sa v oblasti výskytu atrazínu nachádzajú viaceré, najmä skládky komunálneho odpadu, ktoré by mohli byť potenciálnym zdrojom kontaminácie, nakoľko v minulosti sa na skládky ukladali odpady bez akejkoľvek kontroly. Môže ísť tiež o „pochované“ pesticídy, ktoré môžu byť zdrojom kontaminácie alebo o znečistenie pochádzajúce z intenzívnej poľnohospodárskej činnosti,“ vysvetľuje hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Ako dodáva, robia maximum pre objasnenie situácie. Napríklad aj kontroly u poľnohospodárov. Prípadu sa venuje aj polícia. Vysvetleniam štátnych orgánov o tom, že atrazín vo vode na Žitnom ostrove pod Šamorínom mohol spôsobiť pravdepodobne nejaký poľnohospodár, neverí dlhoročný bojovník za sanáciu skládky a vrakunský poslanec Milan Šindler. Obáva sa, že práve znečistenie z nej mohlo spôsobiť problémy s vodou v „atrazínových obciach“ na Žitnom ostrove. „Ročne sa zo skládky vyplaví podľa Dekonty Slovensko z jednotlivých kontaminantov od 334 miliónov po 2,7 miliardy litrov toxickej vody. Tá sa šíri v smere generálneho prúdenia podzemnej vody rýchlosťou dva až štyri metre za deň smerom k Žitnému ostrovu. Vyteká to asi od roku 1995, kedy sa stavbou vodného diela Gabčíkovo a naplnením Hrušovskej zdrže zdvihla hladina podzemnej vody,“hovorí Šindler. „Studne vo verejných vodných zdrojoch sú v hĺbke okolo 80 metrov, ak by to spôsobil nejaký lokálny farmár, možno by sa to dostalo do hĺbky jedného podzemného podlažia asi 20 m, ale nie do štvrtého,“myslí si. Ukazujúc na mape, kde sa zasiahnuté obce nachádzajú, dodáva, že z fyzikálneho hľadiska nie je možné, aby atrazín v podzemnej vode na ploche asi 15 až 20 kilometrov štvorcových pochádzal z jedného lokálneho zdroja.

Model varuje

Milan Šindler, sa o nebezpečí vrakunskej skládky dozvedel, keď šéfoval dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Cez interný materiál BVS, ktorý zdôrazňoval obavu z možného zničenia vodných zdrojov na Žitnom ostrove z postupujúcej kontaminácie z chemickej skládky Chemických závodov Jurija Dimitrova vo Vrakuni, ktorá už vyše 20 rokov nekontrolovateľne vyteká do podzemných vôd Žitného ostrova. Podnik vyviezol v rokoch 1965 až 1979 do vyschnutého ramena Malého Dunaja vyše 90 tisíc ton extrémne jedovatého odpadu,“ hovorí miestny poslanec. Podľa informácií na internete vyrábal vraj závod okrem poľnohospodárskej a komerčnej chémie aj suroviny pre bojové plyny v špeciálnom programe pre Varšavský pakt. „To, čo sa nepredalo alebo nepoužilo, skončilo na skládke vo Vrakuni,“ dodáva Šindler. Kompetentným, najmä ministerstvu životného prostredia vyčíta nečinnosť. „Za uplynulé roky sa neurobilo nič, čo by skutočne riešilo tento havarijný stav, zmohlo sa iba na „riešenie na papieri,“hovorí Šindler. Ako dodáva, matematický model pohybu znečistených podzemných vôd pritom už v roku 2014 počítal s tým, že kontamináciou mali byť zasiahnuté oblasti okolo Blatnej na Ostrove a Holíc. „Ak to teraz namerali až dole pri Trstenej a Bake, je možné, že takú vodu ľudia z Blatnej už pár rokov pili,“ šokuje Šindler.

Atrazín v tabuľkách

„Otázkou je, ako je možné, že sa z jedného dňa na druhý objavia takéto hodnoty atrazínu. Buď to niekto zámerne znečistil, alebo tam muselo byť znečistenie dlhšie. Vo verejne dostupných správach Slovenského hydrometeorologického ústavu som našla zaujímavé informácie. V roku 2009 sa objavoval atrazín v obci Rohovce, ktoré je kúsok od obce Blatné,“ hovorí poslankyňa parlamentu a členka výboru pre životné prostredie Anna Zemanová. Ako dodáva v jednom vzorku bol limit prekročený trojnásobne. „Rok 2009 bol síce dávno, ale nič také sme nevedeli. Teraz u nás atrazín nenamerali,“ reagoval starosta Rohoviec Eugen Horváth, keď sme sa ho na to pýtali. Aj v ďalších rokoch figuroval atrazín v tabuľkách v strednej časti Žitného ostrova, napríklad vo Vydranoch-Kvetoslavove, Hornej Potôni, Rohovciach-Štrkovci, v Oľdzi, Kostolných Kračanoch. Podľa správ je výskyt pripisovaný ľudskej činnosti, keďže ide o kedysi populárny pesticíd. „Ak sa táto látka v okolí šiestich obcí už nachádzala, ako je možné, že verejnosť na to neupozornili,” pýta sa poslankyňa Zemanová. Zvýšenú pozornosť tomu mali zodpovedné inštitúcie venovať aj podľa Greenpeace Slovensko. „Ročné správy SHMÚ, ktoré hodnotia aj kvalitu podzemných vôd Žitného ostrova od roku 2009 (do roku 2016), uvádzajú prekročenie limitných hodnôt pre atrazín vo viacerých miestach Žitného ostrova. Nevieme posúdiť, ako sú atrazín a ďalšie látky premiestňované v prostredí podzemných vôd, keď je však známe prekročenie limitných hodnôt, v niektorých prípadoch až viac než šesťnásobné, zodpovedné inštitúcie by tomu mali venovať zvýšenú pozornosť a nevyhnutne sa zaoberať zdrojom znečistenia. Možno by potom v tomto prípade vedeli predpokladať možné znečistenie vôd, ktoré sú určené na pitné účely,“ myslí si Ivana Kohutková z Greenpeace. Ako dodáva, netreba zabúdať ani na fakt, že hovoríme o chránenej vodohospodárskej oblasti, ktorá predstavuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.

Nevedeli

Na atrazín sa vodári podľa našich informácií zameriavajú od konca minulého roka kvôli smernici Európskej únie, ktorú Slovensko transponovalo do zákona a vyhlášky ministerstva zdravotníctva. Vodárenské spoločnosti musia testovať vodu aj na pesticídy, o ktorých je možné predpokladať, že sa v nej nachádzajú. Pesticídy na podklade atrazínu boli v minulosti veľmi populárne. Atrazín je pritom teraz pokladaný za možný ľudský karcinogén, ktorý spôsobuje hormonálne zmeny u vodných živočíchov a možno aj u ľudí. Pracovníci vodárov v reportáži televízie JOJ ešte v decembri priznali, že vodu na atrazín predtým nekontrolovali. „Doteraz sme nerobili priamo merania na tento pesticíd,“ povedal vtedy Marek Buranský zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Ako sme sa odzvedeli, ani Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky oficiálny podnet na riešenie prípadov výskytu atrazínu v minulosti nedostal. V SHMÚ nám zas vysvetlili, že nesledujú kvalitu pitných vôd. „Monitoring kvality podzemných vôd sa sleduje za účelom hodnotenia chemického stavu,“ vraví hydrologička Martina Dadová. Ako dodáva, kontroly pitnej vody v studniach obyvateľov neodporúčali. To, že nijaké odporúčania nedostali nám potvrdila aj regionálna hygienička z Dunajskej Stredy Rozália Robotková. Ako dodával Regionálne úrady verejného zdravotníctva nesledujú ani kvalitu vody v domových studniach, ktoré sú súkromným majetkom ich vlastníkov. Zodpovednosť je na majiteľovi studne. Úrad podľa nej každoročne upozorňuje na riziká, ktoré vyplývajú z používania vody zo studní, ktorá nebola laboratórne testovaná.

Nebezpečný atrazín

Používanie atrazínu bolo v minulosti veľmi populárne. Ide o herbicíd, teda prípravok na ničenie buriny, ktorého používanie EÚ zákazala v roku 2003. Tento zákaz nadobudol na Slovensku platnosť po jeho vstupe do EÚ. Vystavenie človeka pôsobeniu atrazínu, predovšetkým dlhodobé, môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie. „Ide o látku, ktorá je zaradená medzi možné ľudské karcinogény, teda látky, ktoré môžu vyvolať rakovinové ochorenie. Navyše, u žien tehotné ženy, ktoré boli vystavené pitnej vode kontaminovanej atrazínom, zaznamenali nízku pôrodnú hmotnosť novorodencov,“ hovorí Ivana Kohutková z Greenpeace. U tých sa navyše zistilo poškodenie srdce, vylučovačej sústavy a končatín. Práve výskyt týchto “defektov” u novorodencov bol vyšší v oblastiach, kde atrazín a ďalšie agrochemické látky dosahovali zvýšené hodnoty. Atrazín je tiež známy ako látka, ktorá narúša hormonálnu sústavu živých organizmov. „Známy výskum z Univerzity v Berkeley dokázal drastické následky atrazínu na dospelé samce žiab. Tri štvrtiny zo sledovaných samcov čiastočne vykazovali “samičie” znaky a a každý jeden z desiatich sa úplne zmenil na samicu, a to už pri nízkych koncentráciách,“ dodáva Kohutková.


VIDEO Plus 7 Dní