Neberiem: Malý odznak na plášti lekára môže rýchlo vyriešiť pacientovu dilemu, či platiť, alebo nie.

Označení: Lekári tiahnu do boja proti korupcii s odznakmi

Lekári nosia odznaky vraj preto, aby im chorí nenútili úplatky.

Príbehy z nemocničných čakární majú hororovú príchuť. O tom, ako si pán doktor vypýtal úplatok za operáciu smrteľne chorého pacienta a ten o pár dní skonal, ako si ľudia požičiavali, aby ich blízki nemuseli na vyšetrenia či operáciu čakať celé mesiace. Internetom kolujú čierne cenníky, kde sa uvádza výška povinných poplatkov za zákroky. Pôrod dve stovky, operácia chrbtice dve stovky vopred, za termín operácie tristo, onkologické operácie vás podľa týchto zoznamov vyjdú minimálne na tisícku. Má protikorupčná kampaň pacientovi ukázať, komu dať netreba?

Úplatky sú choré

Odznaková akcia žilinského neurochirurga Milana Mrázika sa začala nenápadne. Článkom na internete, kde vyjadril svoje presvedčenie, že dávať úplatky za lekársku starostlivosť je choré. Následne spolu s priateľmi vytvoril internetovú stránku a na vlastné náklady dal vyrobiť niekoľko stoviek odznakov s textom Úplatky neberiem, ktoré bezplatne ponúkol kolegom. Za niekoľko mesiacov sa k nemu pridali tri stovky zdravotníkov.

„Hlavným dôvodom, prečo som rozbehol túto iniciatívu, sú štatistiky, podľa ktorých sú na Slovensku najskorumpovanejší lekári. Chcem dokázať, že to tak nie je,“ hovorí neurochirurg. Mrázik už šestnásť rokov robí tie najťažšie, časovo i finančne náročné zákroky, ktorých sa pacienti boja najviac. Či už sú to operácie chrbtice, nádorov na mozgu, alebo na mieche. Takže tendencia posunúť mu úplatok sa zvyšuje. S takýmito pokusmi sa stretáva od svojho nástupu do praxe. Odoláva a proti srsti mu je dokonca vziať si pozornosť od vďačného pacienta aj po zákroku, hoci je to niekedy ťažké. „Spomínam si na prípad pacientky, ktorú mi priviezli z neurológie s vyskočenou platničkou a so silnými bolesťami. V končatinách už začínala strácať citlivosť. Vtedy treba operovať bezodkladne a uvoľniť nervový systém. Pred zákrokom mi telefonoval jej vystrašený manžel a chcel sa so mnou za každú cenu stretnúť. Z Čadce to stihol ani nie za hodinu.“

Keď mu doktor vysvetlil stav ženy a ukázal snímky, muž siahol po peňaženke a chcel zaplatiť. „Povedal som mu, nech ju rýchlo schová, lebo preletí dvermi tak, že ich nestihne otvoriť,“ pokračuje Milan Mrázik. „Asi som nemusel reagovať tak príkro. Videl som v jeho očiach strach i slzy. Ubezpečil som ho, že vždy urobím pre pacienta maximum a nepotrebujem za to nič. Zdalo sa, že pochopil. Operácia dopadla dobre a po týždni som ho stretol znova. Vykračoval si chodbou oproti mne s plnou igelitkou. Chvíľu som mal pocit, že hovoríme úplne rozdielnymi jazykmi. Opäť som odmietol, tentoraz však pokojne. Pozornosť po zákroku, s výnimkou peňazí, za úplatok nepovažujem. No obyčajne neprijmem ani tú.“

Platy

„Sú krajiny, kde je situácia horšia. Ukrajinský lekár nám pred časom rozprával, ako to chodí u nich,“ vybavuje si neurochirurg. „Hoci má oficiálny plat okolo 150 eur, mesačne sa vždy prehupne cez tisícku. Kto nezaplatil, toho neoperovali. Dokonca raz k nim vraj prišiel riaditeľ a nariadil odovzdávanie všetkých darov, lebo ich chce tamojšia mafia.“ Ako hovorí, na západ od našej hranice je situácia úplne opačná. Ľudia tam úplatky nedávajú a peniaze v obálke by zdravotníci brali ako urážku. „Pacienti predsa nie sú zodpovední za výšku môjho platu. Nie je na nich, aby ho kompenzovali. Okrem toho, veľkosť vyoperovaného nádoru sa nedá merať hodnotou bankoviek v obálke. Naše povolanie je krásne. Veľakrát máme v rukách moc zachrániť ľudský život. Takáto moc si vyžaduje isté morálne hodnoty od človeka, ktorý ňou disponuje.“

Pridali sa

Na Slovensku je niekoľko tisíc lekárov a tri stovky aktivistov sa nezdá veľa. „Ozvali sa mi kamaráti, ktorí so mnou súhlasia, úplatky neberú, ale odznaky nosiť nechcú,“ tvrdí Milan Mrázik. „Ja však nevidím nič zlé na tom, ak sa verejne budeme priznávať k pozitívnemu správaniu.“ Zdôrazňuje tiež, že každá minca má dve strany. Nátlak pacientov je často neúmerný a nie každý odolá. Čakacie lehoty na vyšetrenia či operácie bývajú vinou limitov poisťovní dlhé a ľudia sa snažia predbehnúť. „Možno si ani neuvedomujú, že ak sa oni vďaka peniazom dostanú na začiatok zoznamu, iného musia odsunúť. A čo potom takí, ktorí nemajú čo dať?“ Niekoľko mesiacov po Mrázikovej iniciatíve vyšlo s protikorupčnými aktivitami aj Lekárske odborové združenie (LOZ). Či išlo o stavovskú hrdosť, alebo o hľadanie vlastnej cesty, dnes už nie je dôležité. Jeho predseda pediater Peter Visolajský totiž tvrdí, že pravdepodobne sa obe iniciatívy spoja. Nakoniec, Žilinčan tiež patrí pod krídla odborovej organizácie. Ich akcia by mala mať širší dosah. Nerozdávajú odznaky anonymne, ale na svojej webstránke vytvorili verejnú listinu zdravotníkov, ktorí týmto spôsobom odmietajú úplatky. Požadujú tiež zriadenie protikorupčnej linky, ktorá je v súčasnosti na stránke ministerstva zdravotníctva len vo forme e-mailovej adresy, a chcú sa zaoberať aj podplácaním na úrovni manažmentu.

„Naším cieľom je vytvoriť tlak, aby čiernych oviec medzi nami bolo čo najmenej. Verím, že sa k nám pridajú doktori nielen z nemocníc, ale aj z parlamentu.“ Peter Visolajský sa sám stretol s pokusmi skorumpovať ho. Tvrdí však, že napriek tomu nikdy úplatok nevzal a ani necítil potrebu niekomu ho dať. Takisto je rozhodnutý takéto konanie oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. „Pacienti nás podporujú, ale lekári často argumentujú tým, že prečo by si mali dávať odznaky a priznávať samozrejmú vec,“ pokračuje. „Podľa môjho názoru ide o niečo iné. Aby sa zlepšil názor pacientov na nás. Samozrejme, netvrdíme, že kto sa k nám nepridá, automaticky berie úplatky.“

Aj manažment

„V rámci Európskej únie doplácajú Slováci po Švajčiaroch a Grékoch na zdravotníctvo najviac. Potom prídu do nemocnice a čaká ich stredovek. Tak, kde sa tie peniaze strácajú?“ pýta sa predseda lekárskych odborov. „Korupcia na úrovni manažmentu nemocníc je omnoho väčšia ako vo vzťahu lekár - pacient. Naším zámerom je poukázať aj na ňu.“ Ako pokračuje, je verejným tajomstvom, že po zmene riaditeľa sa v nemocnici obyčajne menia aj lieky, rovnako ako dodávateľské firmy na stavebné činnosti. „Pre riaditeľa nie je také podstatné, koľko má kvalitných lekárov, ale aký pavilón kde vybudovať, čo prestavať. Pretože tam sú benefity,“ vysvetľuje Visolajský. „Zaujímavé je, že do výberových konaní v nemocniciach sa prihlási väčšinou len jeden dodávateľ.“ Predseda odborárov si myslí, že odznaky by sa časom mohli objaviť aj na hrudiach nemocničných manažérov. Pri transparentných a férových verejných súťažiach by sa podľa neho ušetrili milióny. V súvislosti s oboma iniciatívami neúplatných lekárov nás zaujímal názor primárov chirurgických oddelení, prednostov kliník aj vedúcich lekárov. Teda tých, ku ktorým „všimné“ putuje najčastejšie. Z viac ako dvadsiatky oslovených na celom Slovensku nám odpovede priľúbili len štyria. Po zaslaní otázok reálne do uzávierky odpovedal iba jeden jediný. Ten iniciatívu schvaľuje, ale zároveň dodal, že podľa neho má zdravotníctvo oveľa väčšie a akútnejšie problémy, ktoré treba riešiť.

Nenásytní?

Korupcii v zdravotníctve sa systémovo venuje Roman Mužik z Health Policy Inštitútu. Podľa jeho zistení je najskorumpovanejším oddelením podľa lekárov aj pacientov chirurgia, kde miera korupcie dosahuje až tridsaťdva percent. „Pacienti ďalej poukazujú na korupciu na internom (21 percent), gynekologickom (17 percent) a ortopedickom (16 percent) oddelení. Lekári po chirurgii uvádzajú gynekológiu (28 percent), ortopédiu (21 percent) a interné (9 percent) oddelenie,“ uvádza Mužik. Podľa Mužika v zdravotníctve nedochádza ku korupcii z núdze, ale z nenásytnosti. „Obe skupiny za najmenej skorumpovaných považujú lekárov bez atestácie, nehovoriac o nižšom zdravotnom personále, ktorých mzda je oproti vedeniu nemocnice a oddelení značne nižšia, pričom respondenti zároveň za príčinu korupčného správania považujú práve neadekvátne platové ohodnotenie. Čím si úplne protirečia. Ak by bola príčina korupcie v nízkych platoch, tak najvyššia miera korupcie by mala byť pri ľuďoch s najnižšou mzdou. No v realite je to práve naopak. Tí, ktorí zarábajú viac, sú viac skorumpovaní. Majú vyššie kompetencie, a teda aj možnosti podieľať sa na korupčnom správaní,“ tvrdí Mužik. Detailne sa venoval aj prieskumu o čakacích lehotách, ktoré mieru korupcie významne ovplyvňujú. „Tým, že sa na jednotlivé zákroky čaká aj niekoľko rokov, pacienti sú ochotní v rámci zlepšenia svojho zdravia platiť aj nemalé neoficiálne platby, inú možnosť často nemajú. Je teda zbytočné viniť lekárov, ak súčasné nastavenie systému dokonale otvára dvere korupcii. Bez systémových zmien korupciu neodstránime,“ uzatvára tému Roman Mužik z HPI. (al)

Naši v Rakúsku: Trápne a smiešne

Nech si tam nalepia aj koňa. Je to smiešne. Tí, čo brali úplatky, budú brať aj naďalej. Tí, čo ich nedostávali, ich dostávať nebudú ani potom, - reagoval na najnovšiu snahu našich lekárskych odborárov skrášľovať sa odznakom Ďakujem, úplatky neberiem! slovenský lekár pracujúci vo Viedni. Rovnaký názor zastáva aj ďalší, ktorý pôsobí v nemocnici neďaleko rakúskeho hlavného mesta: „Myslím si, že je to vrcholne trápne.“

Školení

Podľa Slovákov pôsobiacich v Rakúsku je úplatok v rakúskom zdravotníctve neznámym pojmom. Z logického dôvodu - nepoznajú čakanie na operáciu, nedostatok materiálov ani liekov, všetci pacienti dostávajú rovnakú starostlivosť. Pacient preto nemá dôvod siahať do vrecka, aby ho personál zvýhodnil. „Také slovenské, že keď nie ste protekčný, lekár sa na vás ani nepozrie, alebo označenie ,primárov pacient‘ nepoznáme,“ zhodujú sa. I napriek tomu pacienti ošetrujúci personál obdarúvajú - ale až pri odchode z nemocnice. Kávou, čokoládou, kvetmi, ba aj peniazmi, ktoré sa potom rovnomerne rozdeľujú medzi zdravotníkov. „Je to prejav vďačnosti, pozornosť, ktorú pacient daruje v dobrej vôli. Je to jeho osobná vec.“ Od viacerých lekárov sme počuli, že hneď po nástupe dostali jasné „školenie“, na ktorom ich upozornili, že úplatky sa v rakúskych zdravotníckych zariadeniach „nenosia“. „Lekár by to mohol urobiť len raz a nikdy viac. Hneď potom by jeho konanie riešila lekárska komora, vedenie nemocnice a zrejme by to mohlo mať aj trestnoprávne dôsledky. Najnovšie ani farmaceutické firmy nesmú nič a nikoho sponzorovať. Keby som ako lekár prijal napríklad zaplatený kongresový poplatok, vyhodia ma. Profesori, ktorí chodia prednášať, dostanú zaplatené a zdania si to,“ vysvetľuje gynekológ Viliam Lokša, ktorý už od začiatku deväťdesiatych rokov pôsobí ako lekár v hainburskej nemocnici. Nad nápadom slovenských odborárov sa Lokša iba ironicky pousmeje. „Je to len formalita, ktorá myslenie lekára nezmení,“ krúti hlavou.

Formalita: Podľa Viliama Lokšu odznaky nezmenia myslenie lekárov. Foto: Juraj Roščák

Lacnejšie ako doma?

„Občas sa pýtam pacientov, či sa im nezdá, že tunajšie lekárske výkony sú drahé. Veľakrát som dostal odpoveď, že radšej u nás zaplatia za kvalitnú službu cez pokladnicu, lebo v podstate rovnakú sumu by na Slovensku museli strčiť lekárovi načierno do vrecka ako úplatok, aby dostali zákrok či ošetrenie mimo poradia alebo v požadovanej kvalite. Pacient u mňa dostane do ruky účet s pečiatkou, peniaze putujú do kasy, kde sa zdania,“ komentuje Lokša. Pri pohľade na cenník nemocnice je jasné, že pacient samoplatca za štandardný lôžkodeň zaplatí 524 eur. V rámci jedného dňa sa robia napríklad výkony jednodňovej chirurgie, ako je hysteroskopia, kyretáž či nekomplikované laparoskopické operácie. Do rakúskej nemocnice chodia aj bežní slovenskí pacienti. Dôvod? „U nás v nemocnici som mala podstúpiť kolonoskopiu. Musela by som na ňu dlho čakať a naznačili mi, že za poplatok sa to dá vybaviť. V Rakúsku som za vyšetrenie zaplatila niečo vyše 300 eur a dostala som pri odchode do ruky účet. U nás v nemocnici by som zhruba toľko musela dať do vrecka doktorovi. Výber bol pre mňa jasný,“ vysvetlila pacientka v staršom veku, ktorá do rakúskej nemocnice za hranicami prišla z malého mestečka na juhu Slovenska. (al, kd)

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].