Patálie s krížom: Veriacich pohoršil plagát ku Kremnickým gagom

Arbitrážna komisia Rady pre reklamu sa zaoberá tohtoročnými Kremnickými gagmi.

Kremnický farár musel v kostole na omši veriacim vysvetľovať, že festival humoru a satiry neútočí na Ježiša Krista ani na kresťanskú vieru. Spolu s kaplánmi sa snažil upokojovať situáciu okolo vizuálu propagujúceho tridsiaty tretí ročník festivalu.

V nakreslenom klaunovi nesúcom kríž totiž poniektorí ľudia videli samotného diabla. Na organizátorov Kremnických gagov sa sypali ostré obvinenia i požiadavky na verejné ospravedlnenie.

Ponížený, šokovaný, pohoršený

Tohto roku sa Kremnické gagy konali od 29. augusta do 1. septembra. Ich znakom sa stal červeno- biely klaun či šašo s čiernou čapicou pripomínajúcou benátske masky. Na chrbte má ako športovec ceduľku s číslom 33. Klaun je síce zhrbený pod krížom, ktorý nesie, ale cez Kremnicu umiestnenú na divadelné dosky prechádza ľahkým, veselým krokom.

Tento vizuál použili organizátori festivalu na jeho prezentáciu prostredníctvom plagátov, bilbordu, internetovej stránky i zadarmo rozdávaných Festivalových novín.

V rozhlasovom spote, ktorý odvysielala RTVS a načítal ho autor a herec Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka, myšlienku použitého vizuálu v podstate vysvetľovali od samého začiatku. Pán Štepka v ňom hovorí: „Tvoriť dobrý humor v smutnej krajine je veru ťažký kríž!“

Reakcia na vizuál bola nečakaná. Žiarsky lekár a rímskokatolícky kňaz Štefan Paľúch bol obrázkom natoľko „šokovaný a pohoršený“, že nelenil a primátorke Kremnice napísal: „Takéto poníženie - pod krížom šašo s číslom 33 - som doteraz asi ani nezažil a považujem to za nehoráznosť. Karikatúra sa vysmieva z kresťanskej viery a dehonestuje ju od základov. Žiadam Vás o okamžité stiahnutie spomínaného materiálu a tiež o ospravedlnenie pre urážku mojej viery a náboženského cítenia.“

Vizuál k 33. ročníku: „Takéto poníženie som ešte ani nezažil,“ sťažuje sa lekár a kňaz Štefan Paľúch. Foto: FERO LIPTÁK

Symbol Niekoho iného

O rýchle konanie a verejné ospravedlnenie žiadali písomne aj obyčajní veriaci. Vrieť začalo i v politických kruhoch. Možno preto, lebo na festival finančne prispelo aj ministerstvo kultúry a jeho spoluorganizátorom bolo mesto Kremnica.

„Osobne si nemyslím, že organizátori festivalu zvolili vizuál s krížom v zlej vôli, ani nikto z mojej rodiny nevidel v nakreslenej postave satana. Ale nie všetci vidíme všetky farby rovnako. A keďže ma v tejto súvislosti oslovovalo veľa rozhorčených politikov i predstavitelia cirkvi, považoval som za potrebné oboznámiť riaditeľa festivalu s reakciami na súčasné logo. Súčasne som ho požiadal, aby v budúcnosti zvážili použitie symbolov. Aby vybrali radšej niečo, čo je dostatočne čitateľné na prvý pohľad,“ hovorí mestský poslanec Jaroslav Slašťan.

V liste riaditeľovi festivalu Slašťan tlmočí odkazy od mnohých politikov. Europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik tvrdil: „Škoda, že takýto známy festival sa nevhodne onálepkoval obrazom, ktorý skôr uráža cítenie veriacich kresťanov. Kríž je symbol Niekoho iného a nemal by byť zneužívaný.“

Poslanec Národnej rady za OĽaNO Igor Hraško nechápal: „... to je niečo, čomu nerozumiem, čo to má symbolizovať. Posmech kresťanstvu? Výsmech Ježišovi?“ Miroslav Kráľ z KDH sa pre vizuál chystal Kremnické gagy ignorovať, Peter Lačný, tiež z KDH, považoval kresbu za nehoráznosť a ani ich ďalší spolustraník Peter Bobula vraj nerozumie, prečo organizátori vybrali práve tento obrázok.

Po lopate

Organizátori festivalu sa snažili vyhnúť zbytočnej konfrontácii, aj keď poniektorí zbožní kresťania im pomerne detailne vysvetľovali, akou smrťou by asi skončili za urážku viery v moslimskom svete. V snahe vyhnúť sa škandálu a nezatieniť samotný festival problémami s jeho prezentáciou navštevovali duchovných a vysvetľovali, vysvetľovali a zase vysvetľovali. Vizuál Kremnických gagov sa rozhodol po lopate vyložiť aj človek najkompetentnejší - jeho autor, slovenský výtvarník Fero Lipták.

On postavu harlekýna vníma ako jednoznačný a dobre zrozumiteľný symbol divadla. Problém vidí v tom, že pre niektorých ľudí sa nestalo nositeľom významu divadlo, ale Kristus. Lipták uznáva, že slovné spojenie „niesť ťažký kríž“ pochádza z kresťanskej sémantiky, ale zároveň niet pochýb o tom, že tento idióm zľudovel.

„Bežne si povzdychneme: To je ale kríž!“ pripomína Lipták a ďalej pokračuje: „Na plagáte je kríž výrazom námahy, ktorú divadelný festival musel vynaložiť, aby sa dožil svojho tridsiateho tretieho ročníka. Aj tridsaťtrojka na postave harlekýna niektorých občanov ruší. Ale metafora ‚Kristových rokov‘ je tiež za hranicami výlučne kresťanského kontexu.“

Riaditeľ festivalu Kremnické gagy Ján Fakla sa zatiaľ nechce k prípadu vyjadrovať, pretože v najbližších dňoch ho bude riešiť aj arbitrážna komisia Rady pre reklamu. Poslal nám len písomné stanovisko hlavného realizačného tímu, ktoré poskytli rade.

Hovorí sa v ňom: „Klaun nesúci na chrbte kríž umelecky a najmä metaforicky znázorňuje slobodného a veselého harlekýna ako bežca na dlhé trate, ktorý prichádza na dosky festivalovej Kremnice, aby ľudí potešil, zabavil a oslobodil od starostí, stresu a dal im novú silu a nádej..."

"Pripodobenie k tŕnistej, ale zároveň vykupiteľskej ceste Ježiša nemalo za cieľ znevažovať Kristovo duchovné posolstvo, dehonestovať cirkev alebo urážať náboženské cítenie veriacich. Práve naopak, jeho použitím chceli organizátori a zadávatelia podporiť myšlienku morálnej očisty spoločnosti aj prostredníctvom umeleckých produkcií s hodnotným humorom a so spoločenskou satirou.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].