Pažravá Bratislava?: Nízke mzdy, vysoké náklady. Práca v hlavnom meste sa už prestáva vyplácať

Domov
Peter Galan

Robotníci v našom hlavnom meste platia za ubytovanie vyššiu daň než v Prahe či vo Viedni

Keď som jednej našej klientke povedala novú cenu, dostala taký šok, že skončila v nemocnici!, hovorí vedúca bratislavskej ubytovne Zvárač Lea Šimeková. Zariadenie so stošesťdesiatimi lôžkami mávali vždy preplnené. „Museli sme záujemcov odmietať! Teraz sme obsadení asi na sedemdesiat percent. A zrejme budú odchádzať ďalší. Viacerí si to nemôžu dovoliť. Veď zarábajú 500-600 eur. Aj menej.“

Lea Šimeková si myslí, že nové pravidlá, ktoré Bratislava zaviedla, ubytovne v hlavnom meste zlikvidujú. Je síce pravda, že mestská daň sa zvýšila len o päť centov, po zmene všeobecne záväzného nariadenia (VZN) ju však musia platiť všetci. Turisti, robotníci s prechodným pobytom, bezdomovci, sociálne prípady: 1,70 eura za každú noc. Vyše šesťsto eur ročne.

Skončia na ulici?

Doteraz sa ľudia v ubytovniach mohli vyhnúť nemalej dani prechodným pobytom. Od nového roku to už nie je možné. „Snažili sme sa bojovať, zástupcovia našich zariadení boli dokonca na mestskom zastupiteľstve, kde sa VZN schvaľovalo. Zbytočne,“ pokračuje vedúca Zvárača. Posteľ tu vyjde na 8,40 eura na noc. Ak k tomu prirátame daň mestu, konečná suma za mesiac vyjde na viac ako tristo eur. „Veď to by som dal za izbu celú výplatu,“ zhrozí sa Jozef, ktorý tu býva s manželkou.

Do Bratislavy prišiel z Veľkého Krtíša a ubytovňu mu doteraz platila pracovná agentúra. Otázne je dokedy. Zamestnávatelia aj agentúry sa totiž stavajú k poplatku odmietavo. „V Krtíši dám za trojizbový byt 125 eur. Tu by ma aj so ženou vyšla izba na päťnásobok!“ Prechádzame z jedného zariadenia do druhého. Všade majú voľno, úroveň je však rozdielna. Od hotelového typu až po najnižší štandard. Ubytovňa na ružinovských Mlynských Luhoch pôsobí skôr ako útulok pre bezdomovcov. Nakoniec, tvoria podstatnú časť osadenstva. Mnohí zatiaľ netušia, čo ich čaká.

„Sme asi najlacnejší. Posteľ na mesiac vyjde na 125 eur za lôžko, ale ako to bude s poplatkom mestu, zatiaľ nevieme,“ hovorí vedúca Elena Chovancová. Ak budú musieť daň účtovať, niektorí ich klienti môžu skončiť na ulici. Zarozprávame sa s Riszardom z Poľska. Ten tu žije aj s ťažko chorou manželkou a so synom. V jednej miestnosti. Už teraz sú pre nich náklady vysoké.

„Dúfam, že potom nám sem dodajú nový nábytok, chladničky, televízory!“ rozčuľuje sa ďalší z obyvateľov. „Len peniaze by chceli. A za čo? Sú padnutí na hlavu?“ O pár desiatok metrov ďalej je ubytovňa Stop. Tu už sú ceny vyššie. Šesť eur za lôžko. Pritom v izbe spia aj štyria. Dôchodcovia, ktorí prišli o byty, sociálne prípady. Väčšina je z Bratislavy. Skutočne by aj oni mali platiť viac?

Pridrahé

V hoteli na Košickej ulici majú pre stálych nájomníkov vyhradených niekoľko poschodí. „Je to zlé!“ hovorí nám recepčná. „Máme veľa ľudí, ktorých sa nariadenie dotkne, a už nám aj začali odchádzať. Predtým im platil zamestnávateľ alebo mali prechodné pobyty. Po novom to neutiahnu.“ Trojposchodová budova v Trnávke patrí k lacnejším, ale so slušným štandardom. Vedúci prevádzky hovorí, že tu majú zväčša Bratislavčanov. Nové VZN sa ani jemu nepozdáva. Myslí si, že príčinou môže byť plánovaná likvidácia herní a samospráva niekde musí peniaze získať.

Reakcie v ďalších ubytovniach akoby tlačili cez kopirák. Ľudia balia. Buď úplne odchádzajú z metropoly, alebo sa sťahujú do privátov. „Doteraz u nás platili za posteľ 180, po novom by mali 230,“ hovorí recepčná Lenka. „Je to veľa a nájsť si dobrú robotu je ťažké aj pre domácich. Ja som ju hľadala päť rokov a skončila som na recepcii.“

Nahnevaní cezpoľní

„Kde sú časy, keď mala každá väčšia fabrika svoju ubytovňu a stálo to pár šupov?“ pýta sa Prešovčan Milan, ktorý je v hlavnom meste už desať rokov. „Teraz zaplatím tretinu platu len za to, že bývam v izbe s cudzími ľuďmi. Keby som bol mladší, vypadnem do zahraničia. Takto si však nemôžem vyberať. Manželka robí doma predavačku za necelé štyri stovky a deti stále študujú.“ Aj tridsiatnik Jozef z Košíc balí. Odrobil pár rokov pri páse v automobilke a s platom bol spokojný.

„Prežil by som to, ale odchádzam z princípu. Ak odrátam životné náklady 250 eur za ubytovňu, peniaze za mesačník na MHD, stravovanie, cestovanie domov, tak sa mi tu neoplatí drieť.“ Dvadsaťročná Ivana to s ubytovňami vzdala už dávno. Podľa nej sú aj bez dane predražené. „Pred rokom sme si s kamarátkou prenajali garsónku v Petržalke. Máme opačné zmeny a ona chodí každý víkend domov, skoro sa nevidíme. Vyjde ma to na stošesťdesiat mesačne aj s internetom a mám svoj pokoj.“ Väčšina z oslovených nevyberá slová. Sú nahnevaní a znechutení.

„Na čo sa hrajú?“ pýta sa muž zo stredného Slovenska, ktorý sa nechce predstaviť. „Pozrite sa okolo seba, na železničnú alebo autobusovú stanicu. Toto je hlavné mesto? Za dve hodiny prejdete celé historické centrum a čo ďalej? Jediný dôvod, prečo sem ľudia chodia, je robota, aj tú musia ponúkať zahraničné firmy. Zaujímalo by ma, koľko platia poslanci…“ Nuž, nič... Na bývanie sa im, paradoxne, skladajú aj tí, čo si ho nemôžu dovoliť. Poslanec Národnej rady s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja má právo na bezplatné ubytovanie.

Odídu?

Nové nariadenie nenadchlo ani zamestnávateľov. „Približne tisícka našich pracovníkov je zo vzdialenejších regiónov a býva na ubytovniach, na ktoré im naša spoločnosť prispieva,“ komentuje situáciu hovorkyňa Volkswagenu Lucia Kovarovič-Makayová.„Nové VZN však znamená významnú prekážku v mobilite pracovnej sily. Už dnes bojujeme s jej nedostatkom v celom regióne. Uvítali by sme preto skôr opatrenia, ktoré by ochotu ľudí dochádzať za prácou podporili.“

Rozsiahlejšie problém hodnotí Branislav Kaniansky zo združenia personálnych agentúr HR Aliancia. Podotýka, že samospráva pred schválením VZN neoslovila dotknuté strany. Ubytovne ani zamestnávateľov. „My sa dani nebránime, ale mala by byť primeraná,“ hovorí. „Turista, ktorý príde na pár dní, si ju pri hotelových cenách ani nevšimne. Ale prečo má rovnakú sumu platiť robotník za posteľ, ktorá stojí šesť eur?“ Kaniansky zastupuje jednu z najväčších personálnych agentúr na Slovensku a len v Bratislave má asi 1 200 zamestnancov. Väčšine preplácajú polovicu ubytovania.

Ak by hradili aj daň mestu, prišli by mesačne o desaťtisíce. Spoločnosti, ktorým robotníkov dodávajú, tvrdia, že na to nemajú zdroje. Takže cezpoľní si budú musieť platiť daň z vlastného vrecka. „Nábor ľudí zo Slovenska sa tak skomplikuje,“ pokračuje. Veď už teraz Bratislava nedokáže prilákať dostatočný počet pracovníkov a vďaka novému VZN sa to ešte zhorší. Kaniansky sa obáva, že firmy sa budú musieť zamerať na ľudí z chudobnejších krajín, ktorým stačia nižšie príjmy. Alebo zbalia výrobné haly a odídu.

„Chýbajú hlavne nájomné byty. Stále ťaháme chlapov od rodín vzdialených stovky kilometrov. Ale keby s nimi mohli prísť najbližší, nasťahovať sa do normálneho bytu, bolo by to o inom. Stali by sa Bratislavčanmi s povinnosťami, ktoré k tomu patria. Sami si to dovoliť nemôžu. Veď aj keby predali dom niekde v Michalovciach, tu si za to nič nekúpia. Za daných podmienok mnohí zostanú doma alebo odídu do prenájmov, kde poplatok platiť nebudú.“

Z druhej strany

„Aj ľudia, ktorí si daňové povinnosti plnia v inom meste a za prácou do nášho mesta dochádzajú, používajú komunikácie, služby verejného osvetlenia, mestskej polície, hromadnej dopravy a mnohé iné, ktoré mesto financuje rovnakou mierou ako občania s trvalým pobytom v Bratislave,“ vysvetľuje Iveta Kešeľáková z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu. „Cieľom VZN bolo zaviesť rovný prístup k spoluúčasti občanov.“ Hlasovanie o novom VZN nebolo jednomyseľné.

Napríklad podľa poslanca Gábora Grendela novými pravidlami potrestajú hlavne poctivých platičov. „Našou snahou by malo byť skôr postihovať podvodníkov. Vhodnejšie by boli intenzívnejšie kontroly než zvyšovanie sadzieb.“ Naopak, poslankyňa a predsedníčka komisie cestovného ruchu Soňa Svoreňová bola rozhodne za. Tvrdí dokonca, že daň za ubytovanie by sa mala zvýšiť aspoň na dve eurá. „V rámci európskych hlavných miest máme totiž jeden z najnižších poplatkov. Časť prostriedkov by mala smerovať do skvalitnenia cestovného ruchu.“

Uvedomuje si, že VZN nie je dokonalé a daň by sa nemala týkať ľudí s trvalým pobytom v Bratislave či sociálnych prípadov. To plánujú zmeniť. Ostatní bez rozdielu však platiť musia. „Veď zdaňujeme aj turistu, ktorý sem prináša peniaze. Utratí priemerne sto eur denne. Na druhej strane tí, ktorí sem chodia pracovať, odnesú veľkú časť zárobku domov. Pritom využívajú naše služby, cesty, mestskú hromadnú dopravu, na ktorú mesto dopláca 60 miliónov ročne. Bratislava je podfinancovaná, pretože zhruba tretina ľudí, ktorí v nej žijú, majú trvalý pobyt inde.“

Svoreňová pripúšťa, že hlavné mesto má poskytovať služby všetkým občanom, zároveň však upozorňuje, že tak by ho mala vnímať aj vláda. „Kým štát nebude svojimi príspevkami na tento fakt prihliadať, je náš postup správny. Je to zdvihnutý prst vláde a parlamentu.“ Myslí si, že je to problém cezpoľných, ak sú zdaňovaní dvojnásobne. „Tým by som sa zaoberala, keby som bola poslankyňou Národnej rady.“

Hra s číslami

Otázne je, kde poslanci nabrali, že európske hlavné mestá zaťažujú návštevníkov vyššími daňami. Podľa našich informácií napríklad Praha požaduje za noc len 60 a Paríž v hoteloch najnižšej kategórie 83 centov. Ďalšie mestá určujú daň percentuálne. Viedeň chce 3,2 percenta, čo by pri 6 eurách za najlacnejšie bratislavské ubytovne vyšlo na 19 centov, Budapešť si pýta 4 percentá (0,24 eura), Berlín a Amsterdam účtujú po 5 percent (0,3 eura). Londýn žiadny poplatok nevyžaduje. Takže je to presne naopak. Bratislava je v súvislosti s ubytovňami jedna z najdrahších.

Domáci často na cezpoľných pozerajú príkro. Akoby si neuvedomovali, že výhody hlavného mesta patria všetkým Slovákom. Tak ako v iných štátoch, aj tu sa sústreďujú najdôležitejšie inštitúcie, centrály fabrík, množstvo producentov. Preto musia rátať s prisťahovalcami a pracovníkmi z iných regiónov. Ak už nikde inde, v Bratislave sú doma všetci. Samospráva by sa namiesto prekrúcania čísel, nezmyselného porovnávania s európskymi hlavnými mestami a bájok o rozvoji cestovného ruchu mala skôr zamyslieť, ako z krásavice na Dunaji vybudovať skutočnú metropolu.

Napríklad aj výstavbou nájomných bytov, ktoré by z cezpoľných urobili nových Bratislavčanov, platiacich dane a služby, využívajúcich obchodnú sieť, reštauračné zariadenia a podporujúcich rozvoj. "Výpalné" v podobe najnovšieho VZN môže viesť len k volaniu zamestnávateľov po cudzincoch z chudobných štátov, ich odchodu do pohostinnejších zemí a môže zhoršiť zamestnanosť v našej krajine.

Vianočné tipy na darček