Platiť na deti? Pre mnohých zbytočná položka v rozpočte

Ak rodič na deti neplatí výživné, situácia rodiny môže rýchlo nabrať dramatické rozmery

Rozvod bol strašný. Syn mal tri roky. Bývalý manžel o naše dieťa stratil záujem, hoci mal právo na návštevy. Hovorila som si, že ho nepotrebujeme. Mala som dobrú prácu a finančne sme ho skutočne nepotrebovali, - rozpráva svoj príbeh Žaneta. Po dvoch rokoch sa však jej situácia zmenila.

Nezáujem

Vtedy 30-ročná živnostníčka účtovníčka stratila viacero klientov a so získaním nových firiem sa akosi trápila. Syn vyrástol, zo škôlkara sa stal predškolák. Náklady na život sa zvýšili. Bolo treba platiť krúžky, futbal, pomôcky. „Z hrdosti som dlho váhala, či žiadať od exmanžela výživné, ktoré mal platiť a nikdy neplatil. Nakoniec som mu napísala. Povedal, že s nami už nič nemá, založil si novú rodinu,“ spomína si Žaneta. Neželá si, aby sme zverejnili jej priezvisko. Pýtame sa jej prečo. „Kvôli synovi,“ odpovedá. Nejde to „po dobrom“, musí to ísť „po zlom“.

Obrátila sa na exekútora. „Tatkov“ dlh na alimentoch sa vyšplhal na 3 600 eur. To je klasická suma dlhu neplatičov. Nájdu sa však aj extrémy - niektorí dlhujú na alimentoch aj 10-tisíc eur. Získať tieto peniaze môže byť nočná mora, ktorá sa opakovane vracia. Plní si teraz Žanetin ex vyživovaciu povinnosť? „Niekedy nepošle nič, potom naraz za dva mesiace, inokedy len časť, ale väčšinou áno. Asi sa bojí basy,“ hovorí Žaneta s trpkým humorom.

Vie, že jej prípad je v problematike neplatičov výživného na deti skôr výnimka. So smutnejšími príbehmi ju spája vek a odkladanie exekúcie. Situácia, keď sa rodič ocitne s dieťaťom sám a ten druhý neprispieva, môže pre menej solventných nabrať dramatické rozmery a rodina skončí v krízovom centre či dokonca na ulici. Hlavne vtedy, ak nemáte iných príbuzných, ktorí by vás v ťažkej situácii podržali.

Právo dieťaťa

„Mnoho žien si neuvedomuje, že výživné je pre dieťa. Niektoré chcú chrániť otca dieťaťa. Ospravedlňujú ho, že nemá prácu, nemá peniaze, nemôže platiť. Nechápu, že je to právo dieťaťa,“ krúti hlavou nad príbehmi, s ktorými sa denne stretáva, špecializovaná sociálna poradkyňa z Považia Mariana Hudecová. S touto témou sa v práci v krízovom centre stretáva už 14 rokov. Podľa jej skúseností má problémy s neplatičmi výživného až 90 percent žien, ktoré vyhľadajú pomoc ich zariadenia.

Na Slovensku chýbajú presné čísla, koľko rodičov oddelených od svojich detí riadne platí či neplatí výživné.Dajú sa však vypočítať.

Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti súdy vlani priznali povinnosť platenia výživného 11 319 osobám. V 1793 prípadoch išlo o matky, v 8269 otcom a v 1257 prípadoch obom rodičom. Vieme tiež, že vlani polícia trestne stíhala 5 168 ľudí za trestný čin zanedbania povinnej výživy. To znamená, že skoro polovica rodičov alimenty neplatí. Ak však neplatič skutočne prostriedky nemá, polícia ho ani nestíha. V realite môže byť teda neplatičov ešte viac „Domôcť sa výživného je náročné, a to preto, lebo aktívna musí byť žena, ak muž dobrovoľne neplatí,“ vraví bratislavská advokátka Miroslava Dobrotková. Podľa nej aktivita za námahu stojí. Hovorí, že na Slovensku sa určuje pomerne vysoké výživné.

Stabilizovaný príjem: Šéfka krízového centra Daniela Augustínová vraví, že sociálny status matiek v príbehoch nezohráva veľkú úlohu. Stabilizovaný príjem je začiatkom nového štartu každej rodiny s pohnutým osudom.
Stabilizovaný príjem: Šéfka krízového centra Daniela Augustínová vraví, že sociálny status matiek v príbehoch nezohráva veľkú úlohu. Stabilizovaný príjem je začiatkom nového štartu každej rodiny s pohnutým osudom.
Michal Smrčok

Vzťah k povinnosti

Advokátka Miroslava pozoruje, že konaní o určenie výživného je čoraz viac. „Rodič často zostane prekvapený, že vôbec existuje nejaká povinnosť výživného. Niekedy majú pocit, bez ohľadu na to, či ide o matku, alebo o otca, že keď sa rozpadne manželstvo a ten druhý si vezme deti do starostlivosti, platenie na deti sa tým pre nich skončilo,“ hovorí, čo ju šokuje najviac. „Chodia k nám aj matky, ktoré majú trojročné deti a nemajú dokonca ani určené otcovstvo. On na to nepristúpil, keď sa dieťa narodilo, a ona to neriešila,“ povzdychne si Mariana Hudecová.

Šéfka krízového centra Daniela Augustínová dopĺňa, že sociálny status matiek v príbehoch nezohráva veľkú úlohu. Stabilizovaný príjem je začiatkom nového štartu každej rodiny s pohnutým osudom. Niektorí ľudia jednoducho nechápu, že s právami na dieťa prichádzajú aj povinnosti. Súd im však rýchlo vysvetlí, že ak mal niekto deti, je povinný ich zabezpečiť až dovtedy, kým nie sú schopné robiť to samy.

Stovka

Súdy v roku 2016 vyriešili okolo 2 500 prípadov. Odsúdili 1671 ľudí. Priemerná dĺžka súdneho konania v tejto veci bola podľa rezortu spravodlivosti 6,4 mesiaca. Minimálna výška priznaného výživného 20 eur, priemerná však už celkom slušných 108 eur. A maximálna? Strop neexistuje. „Podľa zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov,“ vysvetľuje Peter Bubla z rezortu spravodlivosti, ako by mala starostlivosť ideálne vyzerať. „Zákon o rodine upravuje takzvané minimálne výživné, ktoré musí mať dieťa zabezpečené vždy. Ide o výšku 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa,“ doplnil pravidlá Bubla. Vždy? Silné slovo. Realita má ďaleko od ideálov zákona.

Drahý začiatok

Získať na dieťa peniaze, ktoré mu podľa súdu prináležia, je nielen komplikované, ale aj drahé. Spísanie návrhu na exekučné konanie nie je lacná záležitosť. Právne služby môžu vyjsť na 300 či 400 eur. „Možno by bolo vhodné, aby službu spísania návrhu poskytoval štát,“ myslí si Dobrotková. K tomu treba prirátať náklady na notára, keďže k návrhu treba priložiť overené dokumenty.

Peniaze na exekútora znáša síce dlžník, neraz však treba jeho výdavky uhradiť dopredu. Preplatia ich až následne. Poriadna suma pre osamelých rodičov s deťmi, ktorí majú existenčné problémy. „Niektoré ženy majú také nízke výživné, že sa im v zásade vráti to, čo investovali na začiatku konania až po mesiacoch, ak je exekútor pri vymáhaní úspešný,“ opisuje paradox Miroslava Dobrotková.

Diery v paragrafoch

Od leta 2016 sa vymáhanie alimentov ešte skomplikovalo. Polená pod nohy advokátom hodili nové procesné predpisy. „Podľa našich skúseností sa konania totálne spomalili a predĺžili, napriek úmyslu zákonodarcu konania skrátiť,“ hovorí Dobrotková. „Po novom je súd povinný zisťovať nie skutkový, ale skutočný stav veci. V praxi to znamená, že súd má zistiť skutočnú pravdu. Neexistujú však dvaja ľudia, ktorí vám opíšu tú istú situáciu rovnako,“ vysvetľuje, čo to znamená v praxi. Rozhodnutie sa tak odďaľuje a dieťa nemá určené výživné, lebo nepadlo rozhodnutie. Pomohlo byť tiež, keby sa do Občianskeho zákonníka vrátili prostriedky, ktoré donútia vyživovateľa zúčastniť sa na pojednávaní.

Beh na dlhé trate: Štyridsiatnička Monika Bačinská žila s manželom desať rokov, majú spolu tri deti. O výživné bojuje roky.
Beh na dlhé trate: Štyridsiatnička Monika Bačinská žila s manželom desať rokov, majú spolu tri deti. O výživné bojuje roky.
Michal Smrčok

Robota detektíva

Počúvajúc príbehy osamelých matiek s deťmi máte pocit, že patálie jedného rodiča, ktorý od toho druhého rodiča žiada peniaze, sú nekonečný príbeh. „Aktivita matky sa vyžaduje aj počas exekúcie, lebo veľa prípadov je takých, keď otcovia majetok zatajujú,“ vysvetľuje advokátka. Matka sa vtedy stáva detektívkou. Ona zhromažďuje pre políciu dokumenty, že otec jazdí na aute, zarába, bol na dovolenke alebo si kúpil nový gauč. Tí, ktorých stíhajú, sú presne tieto typy „vyhýbačov“. Problémy by pritom mohli často zmiznúť jednoducho.

Teda keby každý rodič mal vo svojej mentálnej výbave zmysel pre povinnosť a zodpovednosť za svojho potomka. „Často by muži mohli platiť, len sa tomu vyhýbajú. Veď keď mu súd určí platiť na dieťa 150 eur, je zabezpečený,“ opisuje sociálna pracovníčka Hudecová. Počet tých, ktorí môžu platiť a platia, a tých, ktorí si povinnosť zanedbávajú, lebo majú skutočne finančné problémy, by zo svojej skúsenosti odhadla 50 na 50. „V podstate by platiť mohli všetci. Mali by. Je to ich povinnosť,“ dodáva jedným dychom.

Alimenty od štátu

„Z nášho centra odchádza veľmi málo žien, ktoré sa dostanú ku skutočnému výživnému od otca dieťaťa. Väčšinou majú náhradné výživné, ktoré im platí štát,“ hovorí Daniela Augustínová. Vlani uložili úrady náhradné výživné na 11 035 detí. Ak to znásobíme sumou priemerného výživného, vyjde nám, že takto štát nahradil platby za neplatičov za vyše milióna eur. „Štát poskytuje náhradné výživné na preklenutie obdobia, keď povinná osoba výživné neplatí,“ vysvetľuje tento inštitút Daniela Rodinová z ministerstva práce.

„Na papieri by to malo fungovať tak, že keď rodič platiť začne, peniaze by sa mali štátu vrátiť. V reáli však nevieme, v koľkých prípadoch a aká suma sa do štátnej pokladnice vrátila.“ Cieľom zákona z roku 2008 je predchádzanie chudoby detí. Podľa najnovších dostupných dát žije na hranici chudoby skoro tretina Slovákov žijúcich v domácnostiach jedného rodiča aspoň s jedným nezaopatreným dieťaťom. Príspevok otca môže tvoriť pätinu až polovicu príjmu matky s dieťaťom.

Začarovaný kruh

Štyridsiatnička Monika Bačinská žila s manželom desať rokov, majú spolu tri deti. Opustila ho pre násilie. Odvtedy bojuje, ako sa len dá. Ona je Rómka, on nie. Monika má prácu, ale na výdavky jej tínedžerov, nájom a slušný život to nestačí. Jej bývalý muž pije. Kedysi bol murár, teraz nájde fušky len sporadicky. Je tým, čo môžeme nazvať chronický neplatič.

„Nekontaktujeme sa, nerozprávame. Niekedy povie, že chce deti na pár dní, aby som mu ich dala,“ opisuje rezignovane. „Súd rozhodol, že na každé dieťa má platiť sto eur. Neplatí. Dáva mi za neho štát. Niekedy mi muž pošle dvadsať eur, inokedy päťdesiat eur, vtedy sa to z náhradného výživného stiahne,“ vraví. Táto situácia trvá roky. Neplatič bol za zanedbávanie povinnosti rok v base. Nepomohlo, nepolepšil sa. Rodina sa na neho nemôže spoľahnú, ani ľudsky, a finančne už vôbec nie.

„Podmienkou na vznik nároku na náhradné výživné je neplnenie vyživovacej povinnosti rodiča najmenej tri mesiace nasledujúce po sebe a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace,“ píše sa v zákone. Ak teda rodič tri mesiace výživné riadne zaplatí a potom už nepošle nič, celý proces sa musí začať odznova - návrh, exekútor, príspevok od štátu... Bremeno zostáva, začarovaný kruh sa nikde nekončí. Monika však rodičom, ktorí sú v podobnej situácii ako ona, odkazuje, nech bojujú za to, čo ich deťom patrí. Hoci je tá bitka úporná.

Tatko, ktorý platí: Boris Kollár sa rád prezentuje ako dobrý rodič, ktorý na svojej deti platí štedro.
Tatko, ktorý platí: Boris Kollár sa rád prezentuje ako dobrý rodič, ktorý na svojej deti platí štedro.
tasr

Vágni politici

A čo robí štát? Nič moc, okrem občasného záskoku vyplatenia výživného za flákača. Niektorí politici majú pekné reči, ale tí, ktorí stoja na čele kompetentných rezortov, žiadne zmeny v systéme neplánujú. SNS napríklad chce „efektívnejšie získavanie výživného od rodiča a kvalitnejšiu podporu zo strany štátu, ak inštitút výživného zlyhá“. Kedy a ako presne by k tomu malo dôjsť, hovorkyňa nepovedala. Predstavy sú zatiaľ vágne.

„Chceme aby štát prebral na seba vymáhanie výživného, ak rodič neplatí pol roka alimenty,“ naznačil predseda SNS a šéf parlamentu Andrej Danko. Opozícia občas predloží nejaké návrhy, tie však nemajú takmer žiadnu šancu prejsť. OĽaNO vlani cielilo zvýšenie minimálneho výživného na 50 percent zo sumy životného minima, teda na 45,21 eura mesačne. „Náš návrh však neprešiel. Pritom tento návrh nemal žiaden vplyv na štátny rozpočet, pretože zvýšenie výživného by sa dotklo iba povinného rodiča,“ povedala opozičná poslankyňa Anna Verešová.

Strana Sme rodina zas chcela, aby návrh na exekúciu podával štát - v zastúpení úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. „Sumu určenú súdom a poskytnutú matke ako náhradné výživné si od neplatiča výživného aj s úrokmi bude vymáhať štát, a nie matka, ako je to teraz,“ opísala návrh na jeseň poslankyňa Petra Krištúfková. Mimochodom, ona je jednou z tých, ktoré problém s výživným neriešia. Otcom jej dieťaťa je Boris Kollár a ten sa rád chváli, že na svoje deti platí.

Ministerstvo práce pod Jánom Richterom zo Smeru k téme žiadne novinky neplánuje, odkazuje nás na spravodlivosť. Tento rezort riadi nominantka Mosta-Híd Lucia Žitňanská. Jej hovorca rovnako hlási, že zmeny nechystajú. Zákony, ktoré by mohli zjednodušiť situáciu osamelých matiek s deťmi, sa tak najbližšie tri roky zrejme neotvoria.

Ani ženy neplatia

Samozrejme, nie vo všetkých príbehoch o výživnom je negatívnym „hrdinom“ muž. Nájdu sa aj také, kde pokrivkáva zodpovednosť ženy a muž zachraňuje situáciu, keď je v rozbitej rodine neplatičkou matka. Podľa jej skúseností ich môže byť tak 15 percent. „Zvyšuje sa však počet prípadov, keď chce deti do starostlivosti otec a matka s tým súhlasí,“ tvrdí Miroslava Dobrotková. Keď je otec ten, kto si potomkov vezme do starostlivosti, matka si plní vyživovaciu povinnosť disciplinovanejšie. Vzhľadom na to, že ženy zarábajú väčšinou menej, aj suma alimentov je v takom prípade nižšia.

„Smutné je, že výživné sa často používa ako nástroj riešenia sporu medzi dospelými. Veľmi častý trend je, že matky chcú neprimerane vysoké výživné a vôbec nechcú, aby sa otec s deťmi stretával,“ opisuje advokátka. „Na druhej strane sú muži, ktorí nie sú ochotní na dieťa platiť ani sto eur a pritom majú niekoľkotisícové príjmy,“ dodáva.

Vianočné tipy na darček