Kritičky: Pani Salenková, v strede, a jej kolegyne poukazujú na to, že majetok zväzu neslúži veteránom, ale verchuške. Foto: TASR

Podnikaví protifašistickí bojovníci: Zarábajú na lukratívnej budove aj štátnych dotáciách, veteránom z toho ani cent!

Protifašistickí bojovníci na čele s bývalým spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti zarábajú na lukratívnej budove aj štátnych dotáciách.

Domov

Kto by si myslel, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je nudná partička pomaly vymierajúcich starcov s metálmi na hrudi, je na riadnom omyle. V organizácii, ktorá ešte pred pár rokmi mala sedemnásťtisíc platiacich členov, totiž ide o pomerne veľký majetok rádovo až v miliónoch eur. No hoci im ministerstvo vnútra každoročne dáva dotácie na financovanie činnosti, veteráni nelenia a podnikajú aj s majetkom združenia. To vlastní v centre hlavného mesta lukratívnu budovu, ktorej časť prenajíma.

Zo štátnej dotácie si funkcionári vyplácajú na slovenské pomery luxusné platy. A čo robia s príjmami z prenájmov? Do toho vraj nikoho nič! Kritikov, ktorí poukazujú na to, že z protifašistického biznisu nedostávajú ani cent práve tí potrební, teda veteráni nad hrobom, sa vedenie snaží umlčať. Napríklad tak, že im zruší členstvo napriek tomu, že si platia členské známky.

Neprávosť

„Na vojnových veteránoch sa pácha skrivodlivosť. Z dotácie, čo dostáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov z ministerstva vnútra, prichádza na účet vyše tristotisíc eur ročne. Až 110-tisíc eur ročne ide na mzdy. Ale členovia zväzu a vojnoví veteráni z toho nemajú nič. Budova by mala slúžiť na potreby členov zväzu, mala by tam byť opatrovateľská služba alebo denný stacionár pre veteránov vo vysokom veku, často odkázaných na pomoc. Zväz v tej podobe, ako je dnes, treba zrušiť, urobiť legislatívnu zmenu a nedovoliť občianskemu združeniu svojvoľne šafáriť s majetkom. Mala by to byť verejnoprávna inštitúcia,“ myslí si Magdaléna Salenková, dcéra vojnového veterána Vincenta Salenku, ktorý bojoval pri Dukle ako parašutista, výsadkár a prieskumník, neskôr ho zajali v Nemecku a bol v pracovnom tábore vo fabrike Max Winkler.

Pánovi Salenkovi po vojne v máji 1949 vystavila Kancelária československých légií Ministerstva národnej obrany osvedčenie účastníka národného boja za oslobodenie. Neskôr sa členkou zväzu stala aj jeho dcéra Magdaléna. Práve tej sa nepáči spôsob, akým dnes zväz funguje, ani fakt, že na jeho čele stojí niekdajší aktívny spolupracovník komunistickej Štátnej bezpečnosti Pavol Sečkár.

Boháči

Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) získala lukratívnu budovu na Štúrovej 8 v centre Bratislavy podľa výpisu z listu vlastníctva v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes môže mať táto viacpodlažná nehnuteľnosť v srdci hlavného mesta hodnotu niekoľko miliónov eur. Lenže táto pamiatkovo chránená budova už nepatrí iba protifašistickým bojovníkom. Zmluvou o nadstavbe nebytových priestorov a o rekonštrukcii a zmluvou o prevode vlastníctva k nebytovým priestorom získali takmer tretinu budovy jej noví vlastníci.

V tejto veci podala Magdaléna Salenková aj trestné oznámenie. Polícia pri vyšetrovaní zistila, že SZPB podpísal zmluvu s firmou Interset Group, ktorá mala budovu zrekonštruovať. Nevedno ako, ale táto firma sa stala podľa dostupných informácií aj vlastníkom časti nehnuteľnosti.

K rekonštrukcii však nedošlo. Naopak, v roku 2011 Interset Group previedol vlastníctvo nebytových priestorov na Richarda Brúdera a Martina Ďumbala. Takto vznikla na budove nadstavba s bytmi - jeden z nich vlastní napríklad exmoderátor a pedagóg Jaroslav Buček. Pre políciu predseda SZPB Pavol Sečkár vyhlásil, že z nadstavby nemal zväz žiadny prospech. „Budova na Štúrovej 8 je pamiatkovo chránená a zväz mal rešpektovať predkupné právo štátu. Neurobili tak, čím porušili zákon,“ dodáva Magdaléna Salenková. Jej trestné oznámenie napokon polícia odmietla.

Budova na Štúrovej ulici: Predseda Sečkár odmieta prezradiť, komu všetkému zväz dotovaný štátom prenajíma svoje priestory a koľko za to dostáva.
Budova na Štúrovej ulici: Predseda Sečkár odmieta prezradiť, komu všetkému zväz dotovaný štátom prenajíma svoje priestory a koľko za to dostáva.
JURAJ ROŠČÁK

Budova na Štúrovej ulici: Predseda Sečkár odmieta prezradiť, komu všetkému zväz dotovaný štátom prenajíma svoje priestory a koľko za to dostáva.FOTO: JURAJ ROŠČÁK

A protifašistickí bojovníci využívajú obchodne aj zvyšnú časť budovy na Štúrovej ulici. Priestory na prízemí prenajímajú kaviarni a predajni značkovej obuvi, časť priestorov majú v nájme ďalšie firmy. Komerčne sa snažili využívať aj chatu Partizán v Liptovskom Jáne, ktorú prevádzkovali nájomcovia. Po čase nájom zrušili a chatu prevzali spätne do správy a uzavreli ju. Dnes už je chata v rukách nového vlastníka, nadobudol ju v roku 2016. Podľa internetovej stránky v súčasnosti chatu prevádzkujú a ponúkajú v zrekonštruovanom stave na prenájom. V sezóne stojí denný prenájom chaty 180 eur.

Bez odpovede

„Na ústredí pracuje zhruba osem až desať ľudí, v oblastných výboroch je takmer štyridsať platených funkcionárov. Predseda si vypláca 490 eur mesačne, podpredseda Longauer 390 eur, predsedovia oblastných výborov dostanú tiež zhruba dve stovky mesačne. To je veľmi slušné prilepšenie k dôchodkom. Pritom si myslím, že tieto funkcie by mali byť čestné. Len veteráni z toho nemajú nič. Títo platení funkcionári budú Sečkára voliť až do smrti,“ vysvetľuje Magdaléna Salenková.

Tá sa zaujímala aj o to, kde miznú prostriedky z prenájmov nehnuteľností, odpoveď však nepozná. Podľa oficiálnych údajov z ministerstva vnútra, ktoré vypláca dotáciu, dostal SZPB od štátu za roky 2014, 2015 a 2016 spolu 1 059 400 eur. Mzdové náklady sa pritom pohybujú niekde na úrovni 110-tisíc eur, ako je jasné z tabuliek o čerpaní dotácie za roky 2008 až 2012.

Otázky, ako sa nakladá s majetkom SZPB, aké sú príjmy zväzu, ale aj otázku o prepojeniach na komunistickú tajnú službu, sme adresovali aj Pavlovi Sečkárovi. Na mail neodpovedal a do telefónu sa vyjadril, že naše otázky sú na hrane zákona a on na ne nemusí odpovedať.

Magdaléna Salenková: Zaujímala sa aj o to, kde miznú prostriedky z prenájmov nehnuteľností.
Magdaléna Salenková: Zaujímala sa aj o to, kde miznú prostriedky z prenájmov nehnuteľností.
JURAJ ROŠČÁK

Magdaléna Selanková: Zaujímala sa aj o to, kde miznú prostriedky z prenájmom nehnuteľností.FOTO: JURAJ ROŠČÁK

„Komunisti, eštebáci, gardisti a kolaboranti si uzurpovali majetok vojnových veteránov. Ja som presvedčená, že by to mala riešiť Generálna prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní, mala by byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť. Za vlády Roberta Fica všetko popredali a minister Kaliňák im ešte dáva dotácie. My ani nevieme, na čo sa tie peniaze používajú, majú ešte aj príjmy z prenájmu, je to jedna čierna diera. Oni to tam všetko zlikvidujú a použijú pre seba. Komunisti, gardisti a eštebáci prežrali a prepili majetok vojnových veteránov. A gardista je ešte horší ako fašista, lebo zabíjal vlastných. Ja sa nebojím, mňa nezastaví nič, som dcéra vojnového veterána, mám zmysel pre česť a pre spravodlivosť, chcem, aby sa pravde učinilo zadosť. A v tom ma nezastaví nikto,“ dodáva Magdaléna Salenková.

Spolupracovník ŠtB Pavlis

Podpísaný Sečkár Pavol týmto prehlasujem, že zachovám naprostú mlčanlivosť o stykoch a obsahu jednaní so spravodajskými orgánmi MV, - píše sa v dokumente komunistickej tajnej bezpečnosti z roku 1972. Zamestnanca banskobystrického závodu Tesla zaevidovali ako agenta a majiteľa krycej adresy dňa 17. februára 1972. Súčasného predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov získali na spoluprácu na ideologickom základe, čiže išlo o dobrovoľného a presvedčeného spolupracovníka a nie o agenta z donútenia. Podľa životopisu, ktorý je priložený v dokumentoch z archívov, vyučený sústružník Sečkár bol v čase, keď ho angažovala Štátna bezpečnosť, ženatý, mal stredoškolské vzdelanie, bol členom Komunistickej strany Československa a pracoval ako zástupca vedúceho Odborného učilišťa závodu Tesla. Hovoril priemerne po rusky a čiastočne po nemecky. Za sebou mal celkom rýchlu a úspešnú stranícku kariéru. Pochádzal zo skromných pomerov, hodnotili ho však ako iniciatívneho a bolo mu údajne jedno, či pracuje manuálne, alebo v kancelárii. Podľa dokumentov zo zväzku Štátna bezpečnosť ho zverbovala okrem iného na to, aby ho využívala ako majiteľa krycej adresy, kam bude chodiť tajná pošta z kapitalistickej cudziny. V dokumentoch ŠtB bolo jeho krycie meno zapisované dvojako, buď ako Pavlis, alebo Paulis.

Predseda: Pavol Sečkár, prvý sprava, si ako predseda zväzu dáva vyplácať plat. Skladajú sa mu naň slovenskí daňovníci.
Predseda: Pavol Sečkár, prvý sprava, si ako predseda zväzu dáva vyplácať plat. Skladajú sa mu naň slovenskí daňovníci.
TASR

Predseda: Pavol Sečkár, prvý sprava, si ako predseda zväzu dáva vyplácať plat. Skladajú sa mu naň slovenskí daňovníci.FOTO: TASR

„U majiteľa krycej adresy Pavlisa v priebehu spolupráce neboli zaznamenané žiadne nepriaznivé javy a pri manipulácii a odovzdávaní korešpondencie nedošlo k porušeniu konšpirácie. Majiteľ krycej adresy je stále zapojený v akcii Michler,“ píše sa v spisoch ŠtB. Pavlis odovzdával korešpondenciu neporušenú, schôdzky prebiehali podľa všetkých pravidiel konšpirácie. Eštebáci s ním konzultovali aj otázky súvisiace s vedecko-technickou vyzvedačskou činnosťou v Tesle, zaujímali ich osoby, ktoré mali vycestovať do kapitalistickej cudziny. Plánovali ho použiť aj v akcii Vedec.

Využili ho tiež počas plánovania služobnej cesty do Švédska. Mal získať podrobné informácie o trajektoch medzi Poľskom a Švédskom, odfotiť colné dokumenty, previezť do Švédska list, aby ho nezachytila colná kontrola, a odoslať ho z pošty vo väčšom meste na trase cesty, aby na liste nezostali odtlačky prstov.

Jeho zväzok mal v roku 1989 takmer 90 strán. Pracovnú kariéru dotiahol až na ekonomického námestníka ZVT. Vzhľadom na jeho kandidatúru v nomenklatúre komunistickej strany ho do ďalších akcií tajná bezpečnosť prestala nasadzovať.

Domov