Zhoda: Na mnohých stranách sa práce zhodujú na sto percent.

Podvod súdnej úradníčky: Opísala rigoróznu prácu, o titul nepríde

Úradníčka platená z našich daní sa môže pochváliť titulom PhDr., ktorý získala za rigoróznu prácu. Nebolo by na tom nič čudné, keby sa jej práca nepodobala na prácu kolegyne z rovnakého odboru.

Akademický titul je snom mnohých. Majiteľ sa vďaka nemu môže dostať do vyššej platovej triedy, pre niekoho predstavuje aj istý honor. Mnohí, ktorí chcú titul získať, sa však snažia uľahčiť si to. Jedným z „osvedčených“ spôsobov je skopírovanie už vypracovanej záverečnej práce.

Podozreniu z takzvaného plagiátorstva sa v minulosti nevyhli ani bývalí vysokí policajní funkcionári Ľubomír Ábel a Ján Vaľo, ktorí v roku 1999 úspešne ukončili štúdium na Akadémii Policajného zboru. Ich práce sa totiž podozrivo zhodovali s prácami, ktoré dávno pred nimi vypracovali iní študenti.

Najnovšie sa podobný škandál črtá aj na nižšej úrovni - na Okresnom úrade v Spišskej Novej Vsi. Tentoraz všetko poukazuje na dámu vedenú v zozname zamestnancov ministerstva vnútra, ktorá rieši priestupky na odbore vnútornej správy. Záverečnú prácu, na základe ktorej získala titul PhDr., odovzdala pred šiestimi rokmi.

Podozrivá zhoda

Zamestnankyňa okresného úradu má dozerať na dodržiavanie litery zákona. Náplňou jej práce je riešiť drobné krádeže a priestupky, susedské spory a nezhody medzi ľuďmi.

Úradníčka platená z našich daní sa môže pochváliť titulom PhDr., ktorý získala za rigoróznu prácu. Nebolo by na tom nič čudné, keby sa jej práca nepodobala na prácu kolegyne z rovnakého odboru.

Nejde pritom o pár riadkov či odsekov. Záverečné práce potrebné na získanie titulu PhDr. sa podobajú ako vajce vajcu. Dokonca sú totožné celé strany, jediný rozdiel je len v ich radení.

Obe autorky si vybrali rovnakú tému - priestupky v okrese Spišská Nová Ves. Zatiaľ čo prvá úradníčka obhájila záverečnú prácu v roku 2003 na Trnavskej univerzite v Trnave, druhá ju prezentovala o šesť rokov na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde získala titul PhDr.

„Zhoda je skutočne zarážajúca. Akoby deväťdesiat percent práce odpísala z existujúcej ‚rigorózky‘. Nedala si ani len toľko námahy, aby sama vyvodila závery. Ešte aj grafy sú totožné,“ hodnotí náš zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.

Čítajte viac:

Rigorózna práca policajného exviceprezidenta Vaľa je prísne tajná

Zlaté priestupky

Keďže redakcia má obe práce k dispozícii, mohli sme porovnávať. Výsledok? Mnohé strany sú autentické, nesedia iba ich poradové čísla. V mnohých prípadoch sú totožné aj názvy kapitol. Záver je tiež identický - sankcia, teda pokuta, neplní sociálno-preventívnu úlohu.

„Štátna správa je pri vymáhaní pokút, pokiaľ ide o sociálne odkázaného obvineného z priestupku, bezmocná,“ píše sa v oboch rigoróznych prácach. Ešte aj návrhy riešení, hoci je medzi prácami viacročný odstup, sa zhodujú.

Obe autorky poukazujú na potrebu zmeny priestupkového zákona pri vymáhaní pokút od sociálne slabšieho obyvateľstva. A obe končia záverečné práce jednako: „Úlohou tejto rigoróznej práce bolo priblížiť čitateľovi niektoré dôležité aspekty práce správneho orgánu, priblížiť analýzu priestupkovosti okresu Spišská Nová Ves...“

Ako je však možné, že práca z roku 2009 sa takmer na deväťdesiat percent podobá na prácu z roku 2003, autorky dospeli k navlas rovnakým výsledkom a nikto z vysokoškolských pedagógov si to nevšimol?

„Odpoveď je prozaická. Vtedy ešte nefungoval kontrolný mechanizmus na sledovanie plagiátorstva. V roku 2003 sa ešte nemusela odovzdať práca aj v elektronickej podobe. Druhej študentke preto stačilo siahnuť po napísanom origináli a inšpirovať sa. Keby jej aj na to prišli, o titul na Slovensku nepríde,“ rozhorčuje sa náš zdroj.

V danom prípade bolo na Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi podané už aj trestné oznámenie a prípad možného plagiátorstva preveria, no výsledok je otázny.

Čítajte viac:

Oklamať systém, ktorý kontroluje plagiáty? Pre študentov žiaden problém

Vyčkávajú

Samotná úradníčka nepotvrdila ani nevyvrátila možné plagiátorstvo. „K veci sa vyjadrovať nebudem a v prípade zverejnenia sa budem brániť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami,“ zastrája sa pani doktorka dozerajúca na literu zákona. Ani jej šéf sa zatiaľ nechystá zakročiť.

„Vzhľadom na údajne prebiehajúce trestné konanie je zatiaľ predčasné robiť akékoľvek závery. Po jeho právoplatnom skončení budem postupovať v zmysle platnej legislatívy,“ dodal prednosta Okresného úradu Spišská Nová Ves Ondrej Majerník.

Ani Katolícka univerzita v Ružomberku neplánuje vyvodiť dôsledky, hoci je zásadne proti plagiátorstvu. Emil Maretta, poverený komunikáciou s verejnosťou za pedagogickú fakultu univerzity, pripomína, že študentka odovzdala rigoróznu prácu v roku 2009, keď ju ešte nebolo možné porovnať s inými záverečnými prácami.

„Centrálny register záverečných prác zaviedol do praxe vysokých škôl až príslušný zákon z 24. marca 2011. Katolícka univerzita preto nemala v roku 2009 možnosť zistiť, či sa rigorózna práca zhoduje s inou záverečnou prácou,“ dôvodí Maretta.

O možnom postihu stratou titulu vraj nemôže byť ani reči. „V súčasnosti neexistuje na Slovensku legislatíva, ktorá by umožňovala odobrať akademický titul,“ dodáva.

Maretta pripomína, že aktuálne je na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku systém, ktorý bráni možnosti plagiátorstva. „V zmysle smernice dekana fakulty je kontrola originality záverečnej práce nevyhnutnou podmienkou na obhajobu záverečnej práce,“ argumentuje.

„Ak by dnes študent odovzdal prácu, ktorá je plagiátom, Centrálny register záverečných prác to rozpozná a fakulta prácu nepripustí na obhajobu. Môže dať podnet na disciplinárne konanie, ktoré sa môže skončiť až vylúčením zo štúdia.“

Centrálny register záverečných prác začal fungovať až v roku 2011. Maretta odmieta, že by ich bývalá študentka mohla dodatočne vymeniť prácu za inú a ututlať tak podvod. „Práca sa po obhajobe zasiela do univerzitnej knižnice a je archivovaná v archíve Katolíckej univerzity. Nie je možné ju zameniť,“ zdôrazňuje.

Trestný čin

Ministerstvo školstva pomenúva, čo v prípade zásadnej zhody prác daný študent porušuje, i to, kto je zodpovedný za pravosť a prezentáciu neoriginálnych prác.

„Záverečná práca je ako slovesné dielo dielom podľa autorského zákona. Označovanie diela iného autora vlastným menom môže predstavovať naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, pretože ide o neoprávnený zásah do práv k dielu chránených zákonom.

Zodpovednosť nesie v tomto prípade vysoká škola a je na jej rozhodnutí, či sankciou bude napríklad neobhájenie príslušnej práce a požiadavka na jej prepracovanie, alebo bude plagiátorstvo posúdené aj ako disciplinárny priestupok, ktorého následkom môže byť vylúčenie zo štúdia. Z pohľadu vysokoškolskej legislatívy nie sú upravené žiadne konkrétne sankcie,“ uvádza ministerstvo školstva.

Náš zdroj tvrdí, že dotyčná úradníčka iba využila vtedajšie možnosti. „Vtedy sa práce pred záverečnými skúškami neporovnávali. Vzala prácu z univerzity na druhom konci Slovenska a na škole, kde študovala, to nik nekontroloval a zhodu neodhalil.“

Až novela zákona o vysokých školách platná od roku 2010 stanovila, že kontrolou originality musí ešte pred obhajobou prejsť každá záverečná, rigorózna a habilitačná práca. Na Slovensku však neexistuje legislatíva, ktorá by prinútila konkrétnu školu odobrať titul.

Horúci zemiak plagiátorstva tak ostáva na orgánoch činných v trestnom konaní, či podvod po zaslaní podnetu odhalia, alebo nie. Je však takmer isté, že aj keby niekoho súd odsúdil za porušenie autorského práva a plagiátorstvo, dotyčný by sa mohol ďalej hrdiť titulom.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní