Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodoval o novom treste pre Jacka s vylúčením verejnosti.

Policajný gang surovo mučil i ženy, exkukláč Jacko na súde plakal

Okresný súd v Banskej Bystrici vylúčil verejnosť z pojednávania na základe táranín odsúdeného.

Bývalému kukláčovi Miroslavovi Jackovi, členovi takzvaného policajného gangu, znížili pôvodný trest o celý jeden rok. Je to prinajmenšom zvláštne, pretože už jeho pôvodný trinásťročný trest odňatia slobody považoval odvolací súd za „skôr mierny ako prísny“.

Pri tomto tvrdení sa sudcovia odvolávali na „závažnosť a brutalitu konania“ Miroslava Jacka. V rozsudku vtedy uviedli, že zmeniť Jackov trest na vyšší nemohli, pretože tento výrok prokurátorka nenapadla odvolaním. Dovolí teraz ten istý senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, aby sa mimoriadne nebezpečný muž už o pár mesiacov mohol dostať na slobodu?

Boj so zločinom naruby

O vyčíňaní skupiny bývalých i aktívnych policajtov v minulosti písal týždenník Plus 7 DNÍ veľmi podrobne. Nielen preto, že išlo o bezprecedentné prevrátenie systému boja so zločinom naruby.

Štátom vycvičení členovia špecializovaných zložiek využili všetky svoje nadobudnuté zručnosti a vedomosti na to, aby surovým, sadistickým ubližovaním prinútili svoje obete vydať im peniaze. Následne sa policajti zločinci osobne podieľali na vyšetrovaní zločinov, ktoré sami spáchali. Pokojne počúvali výpovede trasúcich sa dobitých žien.

Až po Kubašiakovej vražde, teda po niekoľkých rokoch vyčíňania, sa podarilo gang odhaliť. Ale nie usvedčiť všetkých jeho členov. Niektorí stále pracujú v Policajnom zbore. Aj preto akýkoľvek zvrat v prípade naďalej pozorne sledujeme.

Spomínaný Miroslav Jacko patril k tým, ktorí u polície nepracovali už dlhšie, ale jeho kontakty s kolegami kukláčmi ostali mimoriadne silné. Spájali ich staré hriechy.

V roku 1995 bolo jedenásť kukláčov obžalovaných za vydieranie Stana Ďuríka. Až desať z nich vyviazlo beztrestne pre nedostatok dôkazov, potrestaný bol iba jediný. Miroslav Jacko. Za ublíženie na zdraví vtedy dostal osem mesiacov. U polície teda ďalej pracovať nemohol, ale spoločnosť sa od neho neodtiahla.

Pracoval pre veľkopodnikateľa Poóra alebo pre bývalého siskára Hrbáčka. Okrem vrelo udržiavaných vzťahov v polícii sa Jacko kamarátil aj s niektorými sudcami. Napríklad so sudcom Špecializovaného trestného súdu Romanom Púchovským chodieval na tenis či bicyklovať.

Čítajte viac:

Z agresívneho expolicajta Jacka väzenie spravilo trosku

Svoje obete mučili

V policajnom gangu fungoval Jacko zrejme ako hlava banskobystrickej skupiny. Odsúdený bol za lúpež v marci 2004 v dome rodičov futbalistu Vratislava Greška v Tajove, za lúpež vo februári 2005 u advokáta Jána Smetanu v Banskej Bystrici a za pokus o lúpež v decembri 2005 v Kalnej nad Hronom.

Trest vymeraný Jackovi na trinásť rokov bol veľkým sklamaním pre ľudí, ktorých život sa delí na ten pred lúpežným prepadnutím a po lúpežnom prepadnutí. Keby išlo len o peniaze, majetok, s tým by sa časom vyrovnali. Ale stretnutie s policajným gangom znamenalo zažiť hrôzu v tej najhoršej podobe.

„Jeden z chlapov si na mňa kľakol, udieral ma zbraňou do hlavy a kričal - Odje..m ťa! Kolenami mi tlačil na chrbticu, kopal ma do rebier a zakaždým sa pýtal - Kde sú peniaze? Kde je trezor? Nebola to bitka, kde sa mláti hlava-nehlava. To bolo mučenie. Precízne. Premyslené. Ležal som tam s dolámanými kosťami, s chorým srdcom, nemohol som dýchať."

"Keď peniaze stále nenašli, nervozita stúpala. Začali ma páliť cigaretou. Nie hocikde. Len na citlivých miestach. Necht na palci som mal celý spálený, čierny. Už som nevládal uvažovať, sústreďoval som sa len na to, aby som vydržal bolesť..."

"Počul som stonať manželku. To bolo najhoršie. Aj ju pálili cigaretami. Ženu! Zviazanú. Bezbrannú. Trvalo to dlho, veľmi dlho. Takmer dve hodiny. Mysleli sme si, že to neprežijeme, že nás zabijú,“ takto opisoval prepad mužov v čiernych kuklách advokát Ján Smetana.

Ani jeho manželka, tak ako pani Grešková, nebola schopná o prepade na súde vypovedať. Podľa znalcov budú obe ženy trpieť následkami zverského zaobchádzania celý život. Informácia, že súd teraz Jackovi trest ešte znížil, im k pokoju isto nepridáva.

Čítajte viac:

Aj exekútori sú krátki na odsúdeného exkukláča Jacka

Nový vzorec na tresty

Obnoviť konanie Jackovho procesu umožnilo zrušenie asperačnej zásady, ktorá v istých prípadoch zvyšovala hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody. Zjednodušene povedané - na základe nálezu Ústavného súdu sa vzorec na vypočítanie trestu pre zločincov zmenil v ich prospech a oni to húfne využívajú.

Súdy teraz riešia stovky prípadov, v ktorých sa odsúdenci cez obnovu konania domáhajú zníženia právoplatne určených trestov. Väčšinou sa im to vyplatí, hoci k zníženiu trestu nedochádza automaticky. Ak je trest primeraný, môže súd rozhodnúť, že ho znižovať nebude.

Teoreticky pripadá do úvahy aj možnosť, že by súd pôvodný trest zvýšil. Pretože ak sa raz rozhodne o obnove konania z dôvodu „zakázanej“ asperačnej zásady, dôjde k zrušeniu pôvodného trestu a súd vlastne vymeriava trest nanovo, akoby ten pôvodný trest ani neexistoval.

Články vo väzenských skrinkách

Akými slovami Miroslav Jacko presviedčal Okresný súd v Banskej Bystrici, že si nezaslúži za vykonané zverstvá sedieť v base ani len trinásť rokov, sme sa nedozvedeli. Jacko totiž hneď na začiatku požiadal súd o vylúčenie verejnosti z pojednávania. Sťažoval sa, že na základe článkov uverejnených v PLUS 7 DNÍ ho spoluväzni osem mesiacov šikanovali a on bol preto tri roky na samotke.

Zdôrazňoval, že náš týždenník všetci v base čítajú a o prípady, ako je ten jeho, je v tomto prostredí veľký záujem. Články si odsúdenci vystrihujú a nalepujú do svojich skriniek.

Podľa Jackovho tvrdenia mu uškodil hlavne článok o jeho stíhaní za útok na verejného činiteľa, ktorého sa podľa prokuratúry dopustil už vo väzení počas výkonu trestu. Nepáčilo sa mu, že sme v článku citovali súdnych znalcov, podľa ktorých je Jacko egocentrický človek bezohľadne sa riadiaci vlastnými potrebami či ambiciózny sebecký asociál s vratkým charakterom a citovo naštrbená manipulatívna osobnosť.

Pred sudcami Jacko sám seba vykresľoval ako obeť nepravdivých novinových článkov, pričom sa opieral hlavne o tvrdenie, že spod obžaloby za vyhrážanie fyzickou likvidáciou prokurátorky Evy Mišíkovej bol predsa oslobodený. Trval teda na tom, aby súd vylúčil verejnosť z pojednávania, a tým ho ochránil pred ďalším šikanovaním spoluväzňami.

Senát sudcu Romana Reištettera mu vyhovel. Dôležitý princíp verejnosti súdneho pojednávania podľa zákona možno porušiť len z veľmi závažných dôvodov. Napríklad v prípade ohrozenia ochrany národnej bezpečnosti, mravnosti, verejného poriadku alebo keď si to vyžadujú záujmy detí, alebo ide o ochranu súkromného života účastníkov konania.

Čo alebo koho chránil Okresný súd v Banskej Bystrici na pojednávaní riešiacom iba výšku trestu za lúpežné prepadnutie? Zločinca pred zatiaľ neexistujúcimi článkami, ktoré by informovaním o ňom možno mohli byť podnetom na jeho šikanovanie?

Stačilo zaklamať a zaplakať

Na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže sme sa pýtali, či Jacko mal problémy so spoluväzňami a či je pravda, že strávil tri roky na samotke. Riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa ZVJS Adrian Baláž nám odpovedal: „Keďže Zbor väzenskej a justičnej stráže nedisponuje súhlasom dotknutej osoby, nie je oprávnený poskytnúť informácie, ktoré sa dotýkajú jej osobnosti a súkromia.“

Na rozdiel od nás však súd mohol zistiť, ako to s Jackovým šikanovaním v skutočnosti bolo, ale nijako nedal najavo, že by ho pravdivosť Jackových tvrdení zaujímala.

Sudca Reištetter sa len naklonil k jednému prísediacemu, potichu sa poradili, potom sa naklonil k druhému prísediacemu, zase si čosi pošepkali a vyhlásil rozhodnutie o pojednávaní s vylúčením verejnosti.

Senát banskobystrického okresného súdu neriešil ani len Jackove slová o jeho oslobodení v prípade vyhrážania smrťou vtedajšej prokurátorky Mišíkovej.

Keby tak spravil, dozvedel by sa to, čo nám povedal zastupujúci hovorca Krajskej prokuratúry Trenčín Vladimír Krokvička: „Trestná vec prečinu útoku na verejného činiteľa sa po rozhodnutí Krajského súdu Trenčín nachádza v štádiu prípravného konania. Miroslav J. je v pozícii obvineného.“

Takže nie oslobodený, ale stále obvinený. Zdá sa teda, že vylúčiť verejnosť z pojednávania sa Jackovi podarilo vďaka taráninám a tiež vďaka tomu, že ani len prítomný prokurátor Generálnej prokuratúry tento stav nenamietal jediným slovom. A keď už novinári sedeli na chodbe, mohol Jacko obmäkčovať súd aj inými fintami. Plačom.

Konečne študoval zákon

Sudca Reištetter prekvapil novinárov ešte raz, keď sa ich snažil dostať zo súdnej siene aj pred vyhlásením rozsudku. „Celé pojednávanie je s vylúčením verejnosti!“ káral tých, ktorí s notesmi a diktafónmi čakali na verdikt. „Odkedy nie je vyhlásenie rozsudku verejné?!“ pohoršene sa pýtali zástupcovia médií.

„Počkajte vonku. Preštudujem si zákon,“ pripustil svoju neistotu sudca Reištetter. Keď zistil, že rozsudok sa vždy, za každých okolností musí vyhlásiť verejne, dovolil novinárom vstúpiť dnu a vypočuť si verdikt o dvanásťročnom treste pre Miroslava Jacka.

Človek by predpokladal, že sudca má aspoň elementárne vedomosti o priebehu pojednávania. Proti rozsudku sa odvolal Jacko aj prokurátor. Konečné slovo o výške Jackovho trestu bude mať preto krajský súd.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní