Zameral pozemok: Marian Kotleba napokon „neupratoval“, iba zameriaval pozemok.

Polícia chráni rómske osady pred Kotlebom, majetky iných nemá kto

O tom, ako na Mariana Kotlebu, sa slovenská polícia radila so zástupcami amerického veľvyslanectva.

Roky neúspešne bojuje o svoj majetok. O kus zeme v malebnej dedine Krásnohorské Podhradie, na ktorý dnes v obave o svoj život nemôže ani vstúpiť. Miestni Rómovia si tam pred pár rokmi načierno postavili domy. A hoci nešťastný vlastník pozemku začal situáciu riešiť, prosil, žiadal a vypisoval všakovakým miestnym i štátnym úradníkom, nepochodil. Nielenže sa nedočkal pomoci, bezpečnostné zložky štátu sa začali k Štefanovi Szaniszlóovi správať ako k nebezpečnému zločincovi. Mocného dedinského chlapa tak dohnali k slzám, ktorým sa nedokázal ubrániť ani pred televíznymi kamerami a davom povzbudených extrémistov. „Mám pocity ako pred rokom 1989. Polícia sa postavila na stranu tých, ktorí porušujú zákon...“ súkal zo seba minulú sobotu krátko po tom, ako ho po niekoľkých hodinách prepustili z polície. V deň, keď do východoslovenskej obce zavítali extrémisti s jediným cieľom - opäť raz upútať pozornosť v otázke, ktorá dlhé roky rozdeľuje spoločnosť a ktorú potichučky obchádzajú všetky vlády. Spolužitie Rómov s väčšinovým obyvateľstvom.

Dvojaký meter

Na krajské riaditeľstvo do Košíc ho predviedli skoro ráno. Už pred siedmou hodinou sa okolo jeho domu zišlo niekoľko policajných áut. Muži zákona nenechali nič na náhodu, veď čo keby sa gazda rozhodol zutekať poza humno. „Doručili mi predvolanie, na základe ktorého ma mali bezodkladne predviesť, aby som vypovedal vo veci. Pekne som im vysvetlil, že nemôžem z domu odísť iba tak, veď musím obriadiť zvieratá. Napakovali ma do auta a hybaj do Košíc,“ hovorí Štefan Szaniszló. Na polícii sa dozvedel, že má vypovedať v súvislosti s trestným stíhaním vo veci prípravy trestného činu poškodzovania cudzej veci a porušovania domovej slobody. Hoci to znie zložito, vysvetlenie je jednoduché. Štefan Szaniszló sa chystal spolu s volebným lídrom Ľudovej strany Naše Slovensko Marianom Kotlebom, ktorému daroval časť pozemkov zastavaných rómskymi obydliami, „upratať“ svoje parcely.

Svojou iniciatívou však Szaniszló zrejme vzbudil u policajtov silné podozrenie, že by počas „upratovania“ mohol poškodiť príbytky Rómov a ohroziť ich domovú slobodu. „Čo som im tam mal povedať? Ja to všetko beriem, ale nech mi oni povedia jednu vec, keď nemajú majitelia týchto obydlí papiere dokazujúce legálnosť ich postavenia, tak ako ich môžu policajti strážiť?“ nechápe Szaniszló. Majiteľ pozemkov nebol jediný, kto v ten deň zažil rušné ráno. Približne v rovnakom čase do Košíc na výsluch predviedli ďalších troch ľudí. Medzi nimi aj Erika Hrivnáka, ktorý Kotlebovi požičal pozemok v centre dediny na stretnutie jeho prívržencov. Hrivnák je tiež majiteľom penziónu, kde sa bývalý šéf extrémistov ubytoval. Ani v tomto prípade sa policajti nedali zahanbiť. Už pred siedmou hodinou sa začali po záhrade rodinného domu Hrivnákovcov, slúžiaceho zároveň ako penzión, potĺkať ozbrojení muži. V okolí sa to hemžilo policajnými autami. Muži zákona sa podľa všetkého domnievali, že istia mimoriadne nebezpečné územie. Absolútnym vyvrcholením ich čísla bolo zadržanie Hrivnáka v jeho záhrade. V snahe doručiť mu predvolanie na políciu sa na neho vrhla skupinka zakuklených ozbrojených mužov. Ďalší policajti oblečení v civile mu vysvetľovali, prečo sa celá paráda odohráva. Z terasy penziónu sa divadlu pobavene prizeral Kotleba.

Hrivnák napokon skončil v policajnom aute, kde sa prítomných opýtal, či by mu manželka nemohla priniesť tabletku na srdce a krvný tlak, ktorú ráno zabudol užiť. „Trvalo by to najviac minútu. Šéf zasahujúcich policajtov z Košíc rozhodol, že to zamieta. Potom, keď mi prišlo v aute zle, leteli sme do nemocnice v Košiciach s húkačkou,“ približuje Hrivnák. Jeho právnik už vraj zisťuje, čo všetko zasahujúci policajti porušili. „Nedovolili mi užiť tabletku, nemali žiadny súdny príkaz, žiadne povolenie, aby takto postupovali,“ netají rozhorčenie. Paradox je, že kým Hrivnáka predvádzala polícia ako zločinca, Kotlebovi dovolili ísť na súkromnom aute, v nepriestrelnej veste a dobre informované zdroje tvrdia, že aj so zbraňami. Na polícii tak okrem Szaniszlóa a Hrivnáka skončil napokon aj Kotleba so svojím realitným poradcom Miroslavom Beličkom.

Chaos v Podhradí

Zatiaľ čo menovaných pánov vypočúvali v Košiciach, v Krásnohorskom Podhradí to vyzeralo ako počas policajných manévrov. V obave pred nepokojmi do dediny povolali vyše tristo policajtov, ktorí hermeticky uzavreli prístupové cesty do miestnej osady. K dispozícii mali aj vodné delo, situáciu monitoroval policajný vrtuľník. „Nerozumiem tomu. Mne pravidelne vykrádajú obchod a keby som chcela, aby mi policajti pomohli chrániť majetok, musela by som si za to poriadne zaplatiť. Je to drahý cirkus. Som zvedavá, ako by to vyzeralo, keby si Rómovia postavili obydlia v záhrade pána prezidenta,“ vraví pani Alžbeta, ktorá vlastní v Podhradí predajňu s rozličným tovarom.

Dianiu v dedine už prestáva rozumieť väčšina domácich. Zlom podľa nich nastal po marcovom požiari hradu Krásna Hôrka, ktorý majú na svedomí dvaja rómski mladíci. „Je to len nešťastná zhoda náhod. Však pod hradom sa hrajú, ale aj fajčia, slovenské i maďarské deti. Požiar mohol vzniknúť kedykoľvek a od kohokoľvek,“ upozorňujú domáci. Oveľa citlivejšie ako požiar však vnímajú problémy s pozemkami v rómskej osade. Z dlhoročného neriešenia problému vinia najmä štát. „Nikto majiteľom pozemkov nepomohol a teraz sa všetci čudujú, že sa miestni pridávajú ku Kotlebovi. Celé roky si Rómovia stavali domy načierno, nikto nezasiahol. Iba nedávno tam pribudlo ďalších šesť čiernych stavieb. A hoci by domy nemali existovať, majú do nich oficiálne zavedenú elektrinu. Teraz sa im za európske peniaze buduje nová cesta...“ čudujú sa väčšinoví obyvatelia Podhradia. Policajné manévre v obci ich však netešia.

Pochmúrna nálada vládne aj v osade, kde sú Rómovia pripravení chrániť si strechu nad hlavou. Svoje o tom vie aj Szaniszló. Za to, že časť svojich pozemkov daroval Kotlebovi, sa mu už miestni Rómovia ozbrojení palicami a sekerami stihli povyhrážať zabitím. O čosi neskôr mu popísali auto. A hoci podal trestné oznámenie s konkrétnymi menami útočníkov, polícia spis posunula obvodnému úradu na priestupkové konanie. Vyšetrovateľ skonštatoval, že keďže ide o obvyklý spôsob života Rómov, skutok nie je trestným činom. A tak nečudo, že Rómovia z Podhradia polícii zatiaľ dôverujú. Sami však cítia, že situácia sa vyhrocuje. Skutočnosť, že majú domy postavené načierno, nepopierajú. Pozemky pod nimi by si vraj radi odkúpili, len na cene sa akosi nevedia dohodnúť. Kotlebu sa však boja ako čert kríža. Pred každou jeho akciou by sa napätie v osade dalo krájať.

Radili sa s Američanmi

Podobne i v dedine, kde naposledy dorazilo niekoľko stoviek extrémistov. Viacerí z nich sa počas niekoľkohodinového vypočúvania Kotlebu stihli potúžiť alkoholom a pokúšali sa vyprovokovať policajtov k zásahu. Na tomto mieste treba oceniť rozvahu veliteľa nastúpenej jednotky, ktorý sa dorážajúcimi extrémistami nedal vyprovokovať. Kotleba sa napriek všetkému napokon na svoje pozemky dostal. Po prepustení z polície sa spolu s maklérom Beličkom a pánom Szaniszlóom vybral do osady. Od „upratovania“ síce upustil, no parcely si zameral a nelegálnym stavebníkom odkázal, že už onedlho si dá záležitosti okolo svojho majetku v Krásnohorskom Podhradí do zákonného poriadku. Čo to znamená, možno iba tušiť. Isté je, že pod hradom Krásna Hôrka bude ešte poriadne horúco.

Ak by slovenská polícia situáciu nezvládala, môže požiadať o pomoc amerických priateľov. Ako totiž vysvitlo, pred ostatným zásahom v Krásnohorskom Podhradí sa jej predstavitelia stretli na priateľskom pohovore so zástupcami amerického veľvyslanectva. Potvrdil to aj Matthew Miller z tlačového odboru americkej ambasády: „Významným aspektom diplomatickej práce je vzájomná spolupráca s úradníkmi hostiteľskej vlády. V rámci toho sa náš bezpečnostný atašé pravidelne stretáva so svojimi partnermi na ministerstve vnútra a polícii, aby si vypočul ich názory na bezpečnosť a lepšie pochopil ich priority.“ Ešteže sa máme s kým poradiť, keď už problém nedokážeme efektívne riešiť.

„Upratovať“ nemohol

Nami oslovení odborníci zo stavebnej a právnickej oblasti tvrdia, že Marian Kotleba nemohol „upratovať“ obydlia Rómov umiestnené na jeho pozemku. Rozhodujúce však podľa nich neboli dôvody uvádzané políciou - že v prípade kolízie práv vlastníka príbytku a práv vlastníka pozemku môže rozhodnúť len súd. Aktuálny problém údajne spočíva v tom, že hranice parcely evidovanej v registri E s celkovou výmerou 3 069 štvorcových metrov, ktorej vlastníkmi sú spolu s ďalšími desiatimi osobami aj Marian Kotleba a Štefan Szaniszló, nie sú viditeľné v teréne. V praxi to znamená, že ani jeden z vlastníkov dnes nevie, respektíve nedokáže v teréne presne určiť tvar a hranicu svojho pozemku. „Kotleba počas uplynulej soboty v skutočnosti vyhotovoval geometrický plán, prostredníctvom ktorého bude parcela registra E preklopená do registra C, kde sú už hranice v teréne viditeľné. Až potom bude Kotleba vedieť, koľko nelegálnych stavieb v skutočnosti na jeho parcele stojí,“ vysvetľuje odborník.

Následne môže do konania vstúpiť príslušný stavebný úrad, v tomto prípade obec, ktorý je zo zákona povinný najprv skúmať, či je, alebo nie je stavba v rozpore s verejným záujmom. Pri tomto skúmaní sa úrad dostane na rázcestie - musí rozhodnúť, či má dostatočné podklady na to, aby stavbu dodatočne povolil, alebo začne samostatné správne konanie na odstránenie stavby. Obec však podľa nami osloveného experta nemôže stavbu dodatočne povoliť, ak sa stavebník nepreukáže vlastníckym právom na pozemok, ak nesplní základné požiadavky na stavbu či nedokáže súlad s územnoplánovacou dokumentáciou.

Protest v Partizánskom

Počas uplynulého víkendu bolo horúco i Partizánskom. Viac ako tri tisícky ľudí pochodovali mestom s cieľom upozorniť na dlhodobo neriešený problém neprispôsobivých občanov. Účastníci akcie Daj stop asociálom v tvojom meste sa sťažovali na opakované slovné aj fyzické útoky zo strany rómskej menšiny. Pochod vraj zorganizovali preto, aby si problém uvedomili aj v Bratislave a prijali zákony na ochranu slušných ľudí pred asociálmi.

Hoci pôvodne malo ísť o tichý pochod, po oficiálnom rozpustení akcie sa asi dvesto účastníkov z radov pravicových radikálov oddelilo od davu a zamierilo na problémovú Nábrežnú ulicu, kde žije väčšina neprispôsobivých občanov. Extrémistov na mieste čakali policajní ťažkoodenci a kukláči, ktorí oblasť hermeticky uzavreli. Policajnú ochranu sa snažil preraziť dvadsaťdvaročný Prievidžan, muži zákona ho spacifi kovali. Rozvášnený dav adresoval policajtom slovné urážky, do problémovej časti Partizánskeho sa však nedostal.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].