Poníženie, aké nikdy nezažili! Dôchodcovia sa museli vyzliecť donaha a robiť drepy

Vyše sedemdesiatroční dôchodcovia tvrdia, že pred návštevou syna v leopoldovskej väznici museli podstúpiť šokujúcu prehliadku za hranicou rešpektovania ľudskej dôstojnosti.

Pani Darina má sedemdesiatdva rokov, jej manžel Ján oslávi budúci rok osemdesiatku. Počas svojho života sa museli popasovať s kadečím, aj s trápením okolo najmladšieho syna, ktorý sa pre drogy dostal na dlhé roky do basy.

Do jednej z najprísnejších na Slovensku, leopoldovskej, kde umiestňujú najväčších zločincov. Skončil tam v roku 2010. Odvtedy ho chodia pravidelne mesiac čo mesiac navštevovať. Neprišli, len keď boli vážne chorí. „Bolo to asi pred dvoma rokmi, keď som podstúpila operáciu obličky,“ spomína pani Darina.

Svoj životný údel prijali manželia z Nitry s pokorou. Lenže s tým, čo sa im stalo počas poslednej návštevy syna, sa zmieria veľmi ťažko. Ak vôbec. „Také poníženie som ešte nezažila. Museli sme sa vyzliecť donaha, prikázali nám robiť drepy a ešte aj psy na nás pustili. Ani predstaviť si neviete, ako sa hanbím,“ hovorí roztraseným hlasom pani Darina.

Do očí sa jej tisnú slzy. Na chvíľu stíchne. Potrebuje sa upokojiť. Nečudo. Rozprávať o udalostiach spred niekoľkých dní nie je vôbec jednoduché.

VIDEO: Zľakla som sa, že voľačo chcú na mňa našiť...:

Vraj nariadenie

Mala to byť obyčajná návšteva. Ako každá iná za uplynulých šesť rokov. Tá z 5. mája 2016 sa však zmenila na nočnú moru. Na začiatku pritom nič nenasvedčovalo, že sa bude diať niečo mimoriadne, niečo neobvyklé.

„Po vstupe do väznice nás skontrolovali ako vždy. Odovzdali sme telefóny, prešli sme detektorom, prehmatali nám šaty. Potom k nám pristúpil zamestnanec väznice a povedal, že nás odvedie skratkou. Ešte som sa zasmiala, či ideme mať exkurziu, že tadiaľ sme ešte nešli,“ opisuje dianie za múrmi leopoldovského ústavu pani Darina.

Zrazu ich však obkolesilo približne desať ľudí, boli medzi nimi aj dvaja psovodi, a postupne ich posielali do neďalekej miestnosti. „Ja som išla prvá. Bol to pre mňa šok. Nevedela som, čo mám robiť. Nič také sa nám predtým nestalo. Ale vraj je to nejaké nariadenie a že keď chceme vidieť syna, musíme ho splniť.

So mnou bola v miestnosti pracovníčka väznice, ktorá mi povedala, nech sa vyzujem a vyzlečiem. Úplne donaha, aj podprsenku a nohavičky. A šaty aby som hodila do skrine. Potom zavolala psa. Mne kázala urobiť drep. Ani zodvihnúť som sa nevládala. Celá som sa triasla. Naozaj som sa bála,“ rozpráva pani Darina, ktorej veru nebolo všetko jedno.

Okrem toho, že naozaj nerozumela tomu, čo sa deje, začala mať obavy. Vari im chcú niečo našiť, niečo podhodiť? Veď tam chodia toľké roky a doteraz neboli žiadne problémy! Čo sa teda stalo? Prečo toto všetko? Poriadneho vysvetlenia sa však nedočkali.

„Zaobchádzali tam so mnou ako s handrou. Stála som v tej miestnosti nahatá, dvere otvorené... Cítila som sa úplne ponížená,“ hovorí pani Darina.

VIDEO: So synom sme nevydržali. Stále sme to mali v hlave....

Jej slová potvrdzuje manžel Ján, ktorý sa rovnakej prehliadke podrobil hneď nato. „Zobrali nás na chodbu, kdesi k bráne pre motorové vozidlá, a tam kričali, že toto je dokonalá kompletná prehliadka.

Manželka vyšla z miestnosti celá roztrasená, myslel som si, že dostane infarkt. Pýtal som sa, čo to má znamenať, kto vydal taký príkaz, že my predsa nie sme drogoví díleri, ale zbytočne. Musel som sa vyzliecť, veci nahádzať do skrine, psiská tam po mne vyskakovali. Už som aj strach dostal,“ dopĺňa manželkine vyjadrenia pán Ján.

Spolu s rodičmi sa 5. mája vybral do väznice ich druhý syn Igor. Aby videl brata, zobral si pol dňa dovolenky. Zbytočne. Keďže odmietol splniť príkazy bacharov, areál väznice musel opustiť. Z Leopoldova všetci odchádzali nahnevaní a ponížení.

„Viete, keby to spravili na začiatku, človek by sa ani nečudoval. Povedali by sme si, že zrejme majú také prísne pravidlá. Ale po toľkých rokoch? Veď nás poznali. A môžu to vlastne robiť? Môžu takto porušovať ľudskú dôstojnosť?“ kladú logické otázky poškodení.

VIDEO: Keď som sa ohradil, povedali mi - ticho!

Porušili zákon?

Nie sú jediní, koho odpovede zaujímajú. Vedenia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sme sa preto opýtali, ako je to s kontrolami rodinných príslušníkov odsúdených. Býva vôbec zvykom, aby ich zamestnanci väzníc nútili vyzliekať sa donaha? A ak áno, za akých okolností tak môžu robiť? Lebo sa hádam nebudeme tváriť, že je to úplne v poriadku a bežné.

„Na elimináciu prienikov nedovolených vecí do ústavov... je v súlade so zákonom o Zbore väzenskej a justičnej stráže príslušník zboru oprávnený nariadiť, aby sa osoba vstupujúca do priestorov ústavu podrobila prehliadke, prehliadke batožín a vecí, kontrole na detekciu kovových predmetov a na prechovávanie alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.

Zároveň príslušník zboru vyzve osoby vstupujúce do ústavu, aby odovzdali do úschovy zbraň a odložili si prostriedok audiovizuálnej techniky alebo inú vec, ktorá nesúvisí s účelom vstupu a ktorú vzhľadom na jeho charakter nie je možné použiť,“ odpovedal nám Adrián Baláž z generálneho riaditeľstva ZVJS.

Doplnil, že prehliadka osôb sa vykonáva pomocou detekčných prostriedkov a dôsledným prehmataním odevných zvrškov. Batožinu zas prezerajú nahliadnutím, vyložením vecí na určené miesto a tiež ich dôsledným prehmataním.

„Prehliadka batožiny a prehliadka vecí sa môžu vykonať za pomoci služobného psa vycvičeného na vyhľadávanie látok so špecifickým pachom,“ vysvetľuje Adrián Baláž. A čo kontrola vyzliekaním? „Zákonná úprava neumožňuje vykonávanie prehliadky vyzlečením vstupujúcej civilnej osoby donaha,“ zdôraznil.

Leopoldov: Čo sa deje za bránami tejto väznice, sa ani veriť nechce. Dôchodcov, ktorí prišli navštíviť svojho syna, tam vraj nechali vyzliecť donaha a drepovať. Foto: Juraj Roščák

Nič také sa nestalo

Ako je teda vôbec možné, že v leopoldovskej väznici pokojne nechali vyzliecť donaha dvoch dôchodcov, ktorí prišli navštíviť svojho syna? A nechali by aj brata odsúdeného, ktorý to však odmietol a areál ústavu radšej opustil. Kto vydal pokyn na takéto konanie a na základe čoho, ak to raz zákon neumožňuje? Odpoveď kompetentných nás vskutku zaskočila. Podľa pána Baláža sa totiž nič také nestalo.

„Zbor väzenskej a justičnej stráže dôrazne odmieta tvrdenia príbuzných odsúdeného o ich nútení zo strany príslušníkov zboru podrobiť sa dôkladnej osobnej prehliadke vyzlečením donaha.

Dňa 5. mája 2016 v čase o 11.30 hodine bolo na základe náhodného výberu v súlade so zákonom vykonané preventívne prehmatanie časti odevov a pachová kontrola vecí služobným psom u osôb vstupujúcich do ústavu za účelom vykonania návštevy...

Napriek tomu, že ide o zákonné oprávnenie príslušníka zboru, nie je povinnosťou civilnej osoby takejto prehliadke sa podrobiť. V takom prípade jej však nebude umožnený vstup do priestorov ústavu, respektíve bude jej takýto vstup ukončený. Uvedené právo využil aj brat odsúdeného, pričom zdôraznil, že na takýto postup sa bude sťažovať. Tvrdenia dotknutých osôb o ich vyzliekaní donaha nie sú pravdivé,“ konštatoval Adrián Baláž.

Príbuzným odsúdeného však, samozrejme, odporučil, že sa môžu pokojne sťažovať kompetentným orgánom. Bližšie ich síce nekonkretizoval, ale mal zrejme na mysli presne tie, ktoré nám dali vedieť, že v Leopoldove k žiadnej znepokojujúcej udalosti nedošlo.

Šéf: Zbor väzenskej a justičnej stráže vedie Milan Ivan, vpravo. Foto: TASR

Nahnevaní

„To si naozaj myslia, že by som sa sťažoval na nejaké prehmatanie vecí či očuchovanie psom? To nemôžu myslieť vážne! Veď takéto kontroly sú bežné, viem predsa, kam vstupujem! Ja som sa odmietol vyzliecť donaha! Bol to z ich strany psychický teror a ak teraz hovoria, že od nás nechceli, aby sme sa vyzliekli, tak klamú. Keby ste videli moju mamu,“ hnevá sa na vyjadrenia Zboru väzenskej a justičnej stráže brat odsúdeného.

Máme tu teda tvrdenie proti tvrdeniu. Zbor väzenskej stráže sa logicky nemôže priznať k tomu, že postupoval nezákonne. A zjavne ani nechce, lebo by niekto musel niesť zodpovednosť.

Jeho vedenie si je pritom plne vedomé, že poškodení nemajú svoju pravdu ako dokazovať, keďže pred vstupom do väznice museli odovzdať aj mobilné telefóny, na ktoré si teoreticky mohli správanie bacharov nahrať. Tí iste nebudú chcieť prísť o miesta, a tak bez mihnutia oka povedia presne to, čo treba. Nikto nikoho nenútil vyzliekať sa. To sa predsa nerobí a ak ide o dôchodcov, ani sa to nepatrí.

Na druhej strane stoja nešťastní a ponížení rodinní príslušníci odsúdeného, ktorí veľa možností nemajú.

Prečo by si však čosi také vymýšľali? Čo by tým získali? Veď tým, že nahlas prehovorili o praktikách v Leopoldove, môžu len uškodiť synovi, ktorý by sa na budúci rok mohol dostať na slobodu.

„Ponížili nás, porušili naše ľudské práva a ešte z nás urobia klamárov? Ale veď toto im predsa nemôže prejsť,“ hovorí s plačom pani Darina. Alebo môže?


VIDEO Plus 7 Dní