Vražda Jarolíma Janoština Banskobystričanov zaskočila. Možno za ňou stoja bratia Minárovci. Na malej snímke vpravo Radoslav, vľavo Andrej.

Popravili Minárovci namiesto sudcu trénera?

Bratia Minárovci z Nitry možno majú prsty aj v prípade nevyriešenej vraždy trénera Jarolíma Janoština.

Bude to už takmer pätnásť rokov, čo Banskou Bystricou otriasla vražda päťdesiatdvaročného Jarolíma Janoština. Basketbalového trénera zastrelil neznámy páchateľ dvoma ranami. Jedna zasiahla sánku, druhá brucho. Celkovo strelec stlačil spúšť pištole Browning kalibru 7,65 milimetra päťkrát. Stalo sa to 23. februára 1998 o trištvrte na osem ráno, keď Jarolím Janoštin vyberal auto z garáže. O niekoľko hodín podľahol zraneniam na operačnom stole v banskobystrickej nemocnici.

Meno vraha polícia dodnes nepozná. Trestné stíhanie 30. septembra 1998 prerušila. Pri bližšom skúmaní pomaly zabudnutého prípadu však vychádzajú na povrch zaujímavé skutočnosti. Ich nitky vedú k Radoslavovi Minárovi, mužovi nedávno zadržanému v súvislosti s dvojnásobnou vraždou.

Známy tréner: Vražda Jarolíma Janoština Banskobystričanov poriadne prekvapila. Bol to slušný človek. Foto: archív

Skutoční objednávatelia

Meno Radoslava Minára z Nitry ešte pred pár týždňami širokej verejnosti nič nehovorilo. Zmenilo sa to v polovici októbra, keď ho polícia zadržala v súvislosti s vraždou, ktorá sa stala koncom roka 2004 v Moste pri Bratislave. Páchatelia vtedy omylom rozstrieľali mladú ženu a desaťročného chlapca.

Za brutálnych zabijakov polícia označila Branislava Adamča a jeho dvoch kumpánov. Za objednávateľa vraždy, pri ktorej mal pôvodne prísť o život expolicajt Juraj Gála, otec zastreleného chlapca a priateľ nebohej, sa dlhodobo považoval prievidzský mafián Karol Mello. Od začiatku vyšetrovania polícia pracovala s verziou, že Mello bol len sprostredkovateľom medzi skutočnými zadávateľmi „zákazky“ a vrahmi. A zdá sa, že tento scenár sa napokon potvrdil.

Vyšetrovateľ v tejto veci obvinil Radoslava Minára. „Z trestného činu vraždy sčasti dokonanej, sčasti v štádiu prípravy a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania,“ uviedla policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová. Nie je vylúčené, že v prípade má prsty aj jeho mladší brat Andrej Minár. Práve on v rokoch 2003 až 2004 figuroval s Gálom v dvoch eseročkách. Už v máji 2004 sa ich cesty rozišli a podľa všetkého nie v najlepšom, keďže o pár mesiacov mal byť Gála mŕtvy.

Polícia nateraz odmieta prezradiť, či do dvojnásobnej vraždy je okrem Radoslava Minára zapletený aj jeho brat. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie to vraj nie je možné, tvrdí Dobiášová.

Bratia Minárovci: Staršieho Radoslava, vpravo, polícia zatkla pred pár týždňami v súvislosti s vraždou v Moste pri Bratislave. Vľavo Andrej. Foto: archív

Lumpi

Málo známou zaujímavosťou v spleti spomenutých informácií je, že minimálne jeden z bratov Minárovcov si vraždu bývalého policajta mal objednať v čase, keď na Krajskom súde v Banskej Bystrici obaja čelili obžalobe za spáchanie závažného trestného činu. Spolu s ďalšími ôsmimi osobami na Silvestra 1992 v Poľnohospodárskom družstve Kajal lúpežne prepadli dva kamióny s vyše dvoma tisíckami kartónov cigariet. Spôsobili tým škodu takmer za štyristotisíc korún, čo je vyše 13,2 milióna eur.

Hlavou skupiny bol Radoslav Minár, ktorý ako hrubú silu najal dvoch karatistov. Na účasť v akcii nahovoril aj mladšieho brata Andreja. Ten bol v tom čase na krátkej dovolenke v rámci základnej vojenskej služby.

Už v júli 1993 sedel Rado Minár za tento skutok vo vyšetrovacej väzbe, v novembri toho istého roku sa za mreže dostal aj jeho brat. Súhra viacerých náhod spôsobila, že proces sa dostal na Krajský súd v Banskej Bystrici, konkrétne senátu, ktorému predsedal sudca Juraj Babjak. Vzhľadom na počet obžalovaných, ktorí vymýšľali všakovaké obštrukcie, nebolo prekvapujúce, že pojednávanie sa naťahovalo.

Dospelo to až do štádia, že 20. júla 1995 uplynula Radoslavovi Minárovi dvojročná väzobná lehota. A hoci Najvyšší súd mu ju o rok predĺžil, na skončenie súdneho procesu to nestačilo. Rado Minár bol prepustený a účastníkom procesu sa stal ako slobodný človek.

Juraj Babjak: Sudca, ktorý neuveril hre Radoslava Minára na chorého, mal garáž vedľa zavraždeného trénera. Foto: SITA

Ťažko chorý

Po skončení väzby začal Minár vyvádzať veci, nad ktorými zostáva rozum stáť. Súdnemu senátu dal vedieť, že sa nemôže zúčastniť na plánovanom pojednávaní, pretože mu to nedovoľuje jeho zdravotný stav. Vraj trpel takými ťažkými depresiami a úzkosťami, až sa odborníci obávali, či sa nepokúsi o samovraždu. Musel byť preto takmer mesiac hospitalizovaný na psychiatrii.

Najviac mu v tomto smere učarovala Psychiatrická liečebňa v Sokolovciach, ktorej šéf sa stal pre Minára spriaznenou dušou. Práve u neho hľadal podporu a pomoc. V auguste 1997 však už bolo sudcovi Babjakovi skutočne podozrivé, že tak obžalovaný robí vždy pred blížiacim sa pojednávaním. Riaditeľovi liečebne preto adresoval žiadosť o vysvetlenie. Upozornil ho, že zdravotný stav Minára je hlavnou prekážkou v neúmerne sa naťahujúcom konaní.

Následne začali udalosti naberať absurdné rozmery. Krátko po doručení žiadosti od predsedu senátu, presnejšie 11. augusta 1997, zaslal riaditeľ psychiatrie Radoslavovi Minárovi fax, ktorým ho pre zhoršujúci sa stav predvolal na hospitalizáciu, a to na dňa 8. septembra 1997. Nie, nejde o omyl. Šéf liečebne skutočne s mesačným predstihom dokázal odhadnúť vývoj zdravotného stavu obžalovaného. To, že hospitalizáciu mu naplánoval na termín pojednávania, netreba zrejme ani pripomínať.

Sudca Babjak nariadil pribrať dvoch znalcov z odboru psychiatrie, ktorí mali skúmať skutočný Minárov stav. Uznávaní lekári, ktorí okrem iného označili Minára za infantilnú osobnosť, pripustili, že síce trpí neuroticko-depresívnym syndrómom, nepotvrdili však závery odborníkov z liečebne v Sokolovciach. Upozornili dokonca na ich niektoré nelogické medicínske postupy, ako napríklad pozývanie na hospitalizáciu pre zhoršenie stavu mesiac vopred.

„Znalci aktuálny zdravotný stav obžalovaného Minára nepovažujú za vylučujúci jeho účasť na pojednávaní v jeho trestných veciach, pričom zároveň chcú poukázať aj na jeho možnú snahu vyhýbať sa tomuto pojednávaniu, ktorá nie je podložená psychológiou v zmysle choroby,“ píše sa v posudku znalcov.

V reakcii na tieto závery požiadal sudca vtedajšieho ministra zdravotníctva o nápravu v Psychiatrickej liečebni v Sokolovciach, kde po niekoľkých mesiacoch došlo k výmene vedenia. Nový riaditeľ po oboznámení sa so situáciou priznal predsedovi senátu Babjakovi, že jeho predchodca falšoval zdravotnú dokumentáciu a vedome zavádzal Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa jeho informácií Radoslava Minára počas jednej z údajných hospitalizácií v liečebni ani len nevyšetrili. „Počas druhej hospitalizácie od 28. 1. 1997 do 11. 2. 1997 bol pacient na oddelení len 28. 1. Od 29. 1. mu riaditeľ vystavil priepustku na celé obdobie hospitalizácie...“ napísal nový riaditeľ sudcovi Babjakovi.

Honba na sudcu?

V čase, keď sudca Babjak naplno odhalil Minárove fígle, v Banskej Bystrici zavraždili basketbalového trénera Jarolíma Janoština. Muža nekonfliktného, bezproblémového, bez dlhov, obľúbeného u spolupracovníkov aj žiakov školy, kde pracoval. Pozorného manžela a starostlivého otca dvoch basketbalových reprezentantiek Anny a Silvie. Prečo musel zomrieť, nikto netušil.

Najpravdepodobnejšou sa stala verzia o omyle páchateľa. V tejto súvislosti sa logicky vynára otázka, koho teda medzi garážami na Poľnej ulici v Banskej Bystrici vrah v to osudné ráno čakal.

Odpoveď sa ponúka s poznaním, že neďaleko Janoština mal garáž aj sudca Babjak. Aj on každé ráno, takmer v rovnakom čase ako basketbalový tréner, vyťahoval z garáže svojho tátoša pred cestou do práce. Mohol teda strelec čakať na neho? S odstupom času a so sledovaním udalostí okolo bratov Minárovcov možno konštatovať, že vražda z roku 1998 má podobné črty ako prípad z Mosta pri Bratislave. Tak, ako si chceli vyrovnať účty s bývalým spoločníkom a omylom zabili ženu a chlapca, rovnako mohli mať niekoľko rokov predtým záujem odstrániť sudcu, ktorý neuveril hre Radoslava Minára na ťažko chorého pacienta a podnikal všetko pre to, aby skončil za mrežami.

Sudca Babjak hovorí, že po Janoštinovej vražde ho polícia vypočúvala. „Ale mne to vtedy nedávalo logiku. Skôr sa mi javilo, akoby pán Janoštin niekoho v garáži našiel a ten v panike začal strieľať.“ Na otázku, kde smerujú jeho myšlienky po prevalení informácií o obvinení Radoslava Minára v prípade dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave, zostal Juraj Babjak mĺkvy.

Odsúdení

Pre úplnosť dodajme, že prípad lúpežného prepadnutia kamiónov súdy po zmene senátu a rozhodnutí Najvyššieho súdu definitívne uzavreli až v roku 2005, teda viac ako dvanásť rokov po spáchaní skutku. Andrej Minár bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody na dva roky podmienečne. Jeho starší brat Radoslav dostal sedem a pol roka natvrdo. Do výkonu trestu však nenastúpil hneď. Najskôr po ňom museli vyhlásiť pátranie, potom sa opäť ozvali jeho depresie a istý čas tak pobudol na kremnickej psychiatrii. Do väzenia nastúpil 5. novembra 2007, pričom jeho brány mal opustiť až 5. novembra tohto roka.

Ako je známe, v polovici októbra ho polícia zadržala v súvislosti s dvojnásobnou vraždou. Znamená to, že si neodpykal celý trest. Podmienečne ho prepustili už 10. marca 2010. Na základe kladného hodnotenia z ústavu na výkon väzby o tom rozhodol bratislavský okresný súd, ktorý mu určil trojročnú skúšobnú lehotu. V hodnotení sa podľa hovorcu súdu Pavla Adamčiaka konštatovalo, že „odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie s odporučením na podmienečné prepustenie, pretože počas trvania výkonu trestu bol spolu šestnásťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol“.

Mimochodom, tou disciplinárnou odmenou sa rozumie množstvo niekoľkodňových „dovoleniek“, vďaka ktorým pravidelne opúšťal múry väznice. Človeka až mrazí pri predstave, čo všetko mohol počas týchto odmien vyparatiť.


VIDEO Plus 7 Dní