Predvolebný ťah nevyšiel: Ani farebné tobogany nepresvedčili Trenčanov, aby volili primátora, ktorý ich nechal postaviť.

Potemkinovské kúpalisko v Trenčíne: Za milióny eur a bez vody

V Trenčíne majú už tri roky kúpalisko za milióny eur. Pozor však na skákanie, nie je v ňom voda.

Kúpili by ste si bicykel bez kolies? Alebo čo tak letné kúpalisko bez vody? Samozrejme, všetko v plnej cene aj s prirážkou. Trenčanom také kúpalisko postavilo bývalé vedenie mesta a miestni sa už z neho tri roky tešia. No len spoza plota.

Potemkiniáda

Ruský gróf Potemkin by mohol byť hrdý. Jeho nápad z roku 1787 s kulisami namiesto reálnych budov dotiahli v Trenčíne do dokonalosti. Kulisy nahradili reálne, no nefunkčné stavby. A všetko z peňazí Trenčanov. Novinka je, že kúpať sa na novom kúpalisku budú môcť v roku 2015. Kúpalisko dokončili na jeseň 2010, iba niekoľko týždňov pred komunálnymi voľbami. Ani farebné tobogany Trenčanov nepresvedčili. Dovtedajší dvojnásobný primátor Branislav Celler (SDKÚ) voľby prehral.

Celler rázne odmieta, že by termín výstavby mal niečo spoločné s voľbami. „Termín vybudovania novej letnej plavárne vychádzal z termínu začatia modernizácie železničnej trate, ktorú si stanovili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) na rok 2010,“ dušuje sa.

Pôvodná plaváreň: Padne za obeť rýchlejším vlakom. V pozadí je veľký plavecký bazén. Foto: Juraj Roščák

Inak to vidí jeho nástupca Richard Rybníček (nezávislý). „Ide o jednoznačné manažérske zlyhanie predchádzajúceho primátora Cellera,“ tvrdí. Pripúšťa, že Celler mal možno dobrý úmysel, ale akosi ho nedotiahol do konca. „Skôr stiahol mesto do dlhov,“ dodáva Rybníček.

Trenčín predal starú plaváreň železniciam ešte v roku 2006 s tým, že za utŕžené peniaze si mesto postaví novú. Starú budú môcť následne zbúrať pri stavaní novej železničnej trate cez Trenčín. Peniaze od železníc medzičasom mesto minulo na iné. Trenčín tak postavil novú plaváreň na dlh, ale bez vodovodu, plynu a kanalizácie. Tú mali údajne vybudovať železnice. „Od začiatku procesu bola dohoda medzi mestom a ŽSR taká, že železnice vybudujú aj nevyhnutnú infraštruktúru,“ vysvetľuje Celler.

Rybníček oponuje, že žiadna taká dohoda, aspoň v písomnej forme, neexistovala. Na základe údajnej ústnej dohody železnice odmietli postaviť inžinierske siete a rekonštruovať prístupový most dovedna za 7,5 milióna eur.

Železnice nakoniec siete ku kúpalisku natiahnu. Dovtedy mesto bude ďalej platiť za niečo, čo nevyužíva. „Mesto denne platí na splátkach za nefunkčnú plaváreň 2 200 eur,“ konštatuje hovorkyňa mesta Erika Ságová.

Drahý špás

Za samotnú stavbu kúpaliska má mesto zaplatiť 5,4 milióna eur, spolu s projektom, výkupom pozemkov, stavebnými úpravami a inými výdavkami sa cena vyšplhala až na 7,7 milióna eur. Na ďalších sedem miliónov vyjde prívod vody a rekonštrukcia úzkeho prístupového mosta.

Podľa niektorých odborníkov za také peniaze mohli mať Trenčania oveľa viac. „Za päť miliónov eur sa dá postaviť veľmi slušný akvapark,“ hovorí projektant a majiteľ spoločnosti INEX Projekt Ján Adamov. Jeho spoločnosť projektovala niekoľko akvaparkov a kúpalísk na Slovensku. „Už za sedem miliónov eur sa dá postaviť solídny akvapark s vnútornými a vonkajšími bazénmi a k tomu aj hotel,“ dodáva.

Za pravdu mu dáva aj projekt v obci Kaluža pri Zemplínskej šírave. Zhruba pred rokom tu začali stavať akvapark s pôvodným rozpočtom päť miliónov. Projekt síce rozšírili, ale stále rátajú s nákladmi šesť miliónov eur. Starosta Kaluže Ján Čuchran vymenúva, čo všetko akvapark ponúkne: „Bude tu oddychový bazén, šmýkačka, detský bazén, divoká rieka, hojdací záliv, plavecký bazén s umelými vlnami, vonkajší bazén. Na poschodí budú vírivky, wellness so saunami. Samozrejme, ešte prezliekarne, sprchy, reštaurácia, kaviareň, vyhliadková terasa. Celková vodná plocha bude okolo 850 štvorcových metrov.“

Obec prispela pozemkami a vodou z termálneho vrtu. Zvyšok platia miestni podnikatelia. Trenčín má za rovnaké peniaze síce viac vodnej plochy a tobogany, ale žiadny wellnes. Akurát studené sprchy. Navyše v Kaluži všetky bazény budú z antikora, ktoré je niekoľkonásobne drahšie, ako plast použitý v Trenčíne.

Rozdiel medzi Kalužou a Trenčínom je v tom, že kým na Šírave platia akvapark najmä miestni podnikatelia, v Trenčíne sa stavalo za mestské peniaze.

Celler na otázku, či sa mu nezdá konečná suma privysoká, odpovedá: „Cena novej plavárne s väčšou kapacitou, ako má pôvodná plaváreň, je výsledkom verejnej súťaže v zmysle príslušného zákona a zároveň je nižšia ako cena stanovená rozpočtom v projektovej dokumentácii.“

Ani väčšie, ani lepšie

Celler obhajuje vyššiu cenu aj tým, že nová plaváreň má byť väčšia ako tá pôvodná. Pri pohľade na čísla však niečo nesedí. Nová plaváreň má síce celkovo o 56 štvorcových metrov vodnej plochy viac, ale napríklad nový plavecký bazén je len dvadsaťpäťka so šiestimi dráhami, kým v starej plavárni je pretekárska päťdesiatka s ôsmimi dráhami.

Rekreačný bazén na čľapkanie je tiež menší ako v starej plavárni. Nová plaváreň naberá kapacitu jedine na toboganoch a dopadovom bazéne, ktorý je väčší ako plavecký. Tam sa však Trenčania neokúpu, keďže im budú na hlavy padať ľudia z troch toboganov.

Ešte drahšia prevádzka

Pred mestom stojí dilema, ako kúpalisko sprevádzkovať, aby ho nezruinovalo. Bazény nemajú gravitačný odtok, teda každý liter vody bude potrebné odčerpať elektrickým čerpadlom. Na plavárni nie sú slnečné kolektory, ktoré by pomáhali ohrievať vodu a ušetril by sa plyn. Plaváreň má zabudované dva plynové kotly s kumulovaným výkonom 2,2 megawattu, čo by stačilo na vykurovanie menšieho sídliska.

Perličkou sú použité filtre na vodu. Namiesto jedného veľkého je tam až dvadsať malých, určených do záhradných bazénikov. Filtre sa musia denne prať. „Pranie jedného filtra trvá asi pätnásť minút,“ vysvetľuje Vladimír Hamaj zo spoločnosti, ktorá sa zaoberá práve úpravou vody. Plaváreň tak bude podľa neho potrebovať minimálne troch údržbárov.

„Odpadová, ale pomerne čistá voda z prania filtrov bude tvoriť až šesťdesiat percent všetkého stočného,“ dodáva. „Za najväčšiu tragédiu projektu považujem nevyužitie podzemnej vody, ale ťahanie pitnej vody z opačného konca mesta na kúpalisko a potom zase kanalizáciou späť do mesta. Pritom kúpalisko leží na vode.“

Mesto absurdít

Trenčín býval mestom módy, potom mestom pohody a najnovšie je mestom absurdity. Kým teraz majú Trenčania dve plavárne, budúci rok nebudú mať ani jednu. Starú zbúrajú a nová ešte nebude fungovať.

Ako to všetko vzniklo

Príbeh novej plavárne sa tiahne od roku 2000, keď sa začalo diskutovať o modernizácii železničnej trate Bratislava - Žilina. Po nekonečných debatách vyhral variant, že trať s novým mostom ponad Váh povedie cez centrum mesta, a tak sa bude musieť zbúrať plaváreň a niekoľko rodinných domov.

Keďže modernizáciu platí Európska únia, projekt sa mal začať uskutočňovať v roku 2010 a dokončiť do konca tohto roku. Inak by Slovensku Brusel nič nezaplatil. Preto ešte v roku 2006 mesto predalo starú plaváreň železniciam a začalo stavať plaváreň bez vody. Tú mala dotiahnuť firma vybratá železnicami.

Železnice nevedeli vybrať správnu firmu viac ako tri roky. Nakoniec vybrali, ale vyhodená firma s najnižšou ponukou sa sťažuje na súde. Vláda medzitým síce vybavila v Bruseli, že peniaze budú môcť minúť do konca roka 2015, ale ak Skanska uspeje na súdoch, je pravdepodobné, že únia projekt nepreplatí.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].