Poukázala na čudné praktiky na prijímačkách na bratislavskú právnickú fakultu. Dnes robí v Lidli

Zuzana Melicherčíková sa aj deväť rokov po upozornení na podozrivé dianie na právnickej fakulte ťahá po súdoch.

Domov

Príbeh je smutnou ukážkou toho, ako môžu na Slovensku dopadnúť ľudia, ktorým nie je ľahostajné dianie okolo nich. Ľudia, ktorých predseda vlády aktuálne vyzýva, aby sa nebáli nahlasovať korupciu a pomohli mu tak v boji s týmto veľkým neduhom. Lebo on bojovať naozaj chce. Tuho.

Zuzana Melicherčíková, o ktorej je reč, predbehla dobu. Statočná bola skôr, ako chcel pán premiér. Z akademickej pôdy cez sieť rýchleho občerstvenia sa tak presunula do predajne jedného z obchodných reťazcov. Žena, ktorá v roku 2008 v pozícii študijnej referentky upozornila na čudné praktiky pri prijímaní študentov na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, za čo získala ocenenie Biela vrana, dnes pracuje v supermarkete.

A stále sa ťahá po súdoch, kde sa snaží hájiť svoju česť. Primitívnym spôsobom jej ju vraj pošramotili tí, od ktorých by to hádam nikto ani nečakal. Akademici. S jedným z nich prvé kolo vyhrala. Okresný súd totiž pred časom rozhodol, že to bol práve bývalý prorektor univerzity Ján Pekár, kto zverejnením nepravdivého príspevku na internete neoprávnene zasiahol do práv Zuzany Melicherčíkovej na ochranu osobnosti.

O vrabcoch

Povedať nepravdivý však v súvislosti s inkriminovaným príspevkom nestačí. Ján Pekár sa údajne znížil k čomusi, nad čím normálnemu človeku zostane rozum stáť. Na základe rozhodnutia okresného súdu možno nateraz konštatovať, že o Zuzane Melicherčíkovej sa tento muž, hrdiaci sa niekoľkými titulmi, rozpísal ako obyčajný ohovárač.

„Na právnickej fakulte si už aj vrabce čvirikajú...“ Týmito slovami začal akýsi „hustý“, v tom čase ešte neznámy autor vystupujúci pod prezývkou Mjojekomunista, svoj príspevok, ktorý zverejnil 5. januára 2011 na internetovom portáli denníka Sme v diskusii k článku o Zuzane Melicherčíkovej. V texte, ktorý nehodno ani celý reprodukovať, následne tento anonym zaútočil na súkromie a česť Bielej vrany. A to len preto, že sa jej podarilo získať miesto na ministerstve práce.

Niektorým, aj vysokopostaveným ľuďom z univerzity to však zjavne prekážalo. Oveľa radšej sa totiž zabávali na tom, keď sa mohli dať Zuzanou Melicherčíkovou provokačne obsluhovať v sieti rýchleho občerstvenia. Tam sa jej po škandále na právnickej fakulte, odkiaľ sa rozhodla odísť, podarilo v núdzi zamestnať. Skutočnosť, že po zmene vlády jej ponúkli miesto na ministerstve vedenom Jozefom Mihálom, sa istej skupiny akademikov naozaj dotkla. A tak sa vraj hrdinsky, samozrejme, nie pod vlastnými menami, ale pod vymyslenými prezývkami, pustili do vypisovania primitívnych internetových príspevkov.

Podľa všetkého tak robil aj dnes už bývalý prorektor Pekár, ktorý neskôr priznal, že Zuzanu Melicherčíkovú vlastne vôbec nepoznal. On len počul, čo sa hovorilo po univerzitných chodbách. A tieto povedačky potom šíril do sveta. Akoby si tento vzdelaný človek ani neuvedomoval, koľko zla a škody pácha. Akoby mu bolo úplne jedno, že tým môže rozvrátiť život jednej obyčajnej ženy, ktorá len upozornila na nekalé praktiky na akademickej pôde. Jednoducho, bez dôkazov z nej urobil pomstychtivú mrchu. Verejne, na internetovom portáli.

Súd rozhodol

Zuzana Melicherčíková po uverejnení spomínaného príspevku o čvirikajúcich vrabcoch najskôr podala trestné oznámenie. Práve vyšetrovanie doviedlo políciu do blízkosti vtedajšieho prorektora Pekára. Trestné stíhanie v tejto veci však napokon prerušila. Nepodarilo sa jej totiž jednoznačne identifikovať pisateľa predmetného príspevku.

Napriek tomu Zuzana Melicherčíková v roku 2014 podala na Jána Pekára civilnú žalobu na ochranu osobnosti. Nuž a okresný súd v piatom bratislavskom okrese po preskúmaní všetkého možného mal na vec jednoznačný názor. Podarilo sa vraj dostatočne preukázať, že Ján Pekár je tou osobou, ktorá inkriminovaný text písala, čím neoprávnene zasiahla do osobnostného práva Zuzany Melicherčíkovej. Súd tak rozhodol vlani v októbri, pričom zároveň nariadil, aby sa žalovaný poškodenej ospravedlnil.

Známemu docentovi, ktorý ešte aj v čase pojednávania zastával post prorektora, nepomohli ani výhovorky typu, že on si nie je vedomý toho, že by bol skutočne autorom žalovaného príspevku. Pripustil síce, že prezývku, pod ktorou bol text uverejnený, používal práve on a poprieť nemohol ani fakt, že príspevok bol poslaný z IP adresy routera evidovaného na jeho manželku v ich bydlisku. Na súde však konštatoval, že príspevok bol napísaný bez ich vedomia alebo cez neoprávnene získaný prístup tretej osoby k ich domácej wi-fi sieti. Kto tou osobou mohol byť, pán docent spresniť nevedel.

Laicky, tento významný akademik súdu v podstate tvrdil, že niekto si dal toľko námahy, aby kvôli nejakému primitívnemu ohováračskému textu sa nevedno prečo, nevedno kde pripojil práve na ich domácu sieť, zalogoval sa práve pod jeho prezývkou a následne sa dehonestujúco vyjadroval na adresu Bielej vrany, ktorá vrhla zlé svetlo na Univerzitu Komenského. Teda na ustanovizeň, kde Ján Pekár zastával vysokú funkciu.

Druhé kolo

Ako rozhodnutie súdu vníma a čo na celú záležitosť s odstupom času hovorí, sme sa chceli opýtať priamo Jána Pekára. V práci, teda na jednej z katedier Fakulty matematiky a fyziky Univerzity Komenského, však telefón nedvíhal a nereagoval ani na otázky zaslané mailom. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu sa však odvolal. Sporom sa tak bude zaoberať krajský súd.

No a ten istý krajský súd bude musieť rozhodnúť aj v ďalšom spore týkajúcom sa Zuzany Melicherčíkovej. Pôjde však o akési obrátené garde. Biela vrana sa naň obrátila po tom, ako prehrala prvé súdne kolo s bývalým poslancom Národnej rady, smerákom Antonom Martvoňom. Aj jeho zažalovala za to, že vraj do diskusných fór pod rúškom anonymity prispieval rôznymi príspevkami a komentármi útočiacimi na jej súkromie. Po rôznych peripetiách a naťahovačkách okresný súd, tentoraz vo štvrtom bratislavskom okrese, dňa 25. januára tohto roku napokon žalobu Zuzany Melicherčíkovej v plnom rozsahu zamietol. Nepodarilo sa vraj jednoznačne preukázať, že pisateľom príspevku bol práve Martvoň. Vyšetrovanie pritom viedlo na pôdu Univerzity Komenského. O jednej z IP adries, ku ktorej sa policajti dopracovali, rektor vyhlásil, že ju mohol používať aj Anton Martvoň. Ten vtedy na škole pôsobil ako odborný asistent.

Nespravodlivosť

Aktuálne už Martvoň v parlamente nesedí, pretože strana Smer ho na poslednú volebnú kandidátku nezaradila. Vraj novinárom donášal na svojho poslaneckého kolegu Andreja Kolesíka. Stále však pôsobí ako asistent na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. A, paradoxne, zastáva aj post predsedu správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorý v roku 2015 obsadil za veľmi zvláštnych okolností. Stalo sa tak na návrh dekana Právnickej fakulty Eduarda Burdu. Nuž a práve kamaráti Martvoň a Burda sa v minulosti dávali v rýchlom občerstvení obsluhovať Zuzanou Melicherčíkovou.

Ženou, ktorá chcela byť len čestná. No zrútil sa jej celý svet. Na tomto mieste pritom treba zdôrazniť, že v ťažkom boji jej veru neboli nápomocní ani predstavitelia vlády Ivety Radičovej. Lebo polícia pod vedením Daniela Lipšica si akosi nevedela s anonymnými pisateľmi poradiť a bývalého dekana Právnickej fakulty Mariána Vrabka, pod ktorého vedením sa pri prijímaní používali čudné praktiky, zas podržal vtedajší minister školstva Eugen Jurzyca. Hoci skutočnosti, na ktoré Zuzana Melicherčíková upozornila, sa napokon potvrdili, potrestaný nebol nikto kompetentný.

V podstate len Biela vrana, ktorá komunikovať s médiámi aktuálne veľmi nechce. Sľúbila to rodine, zažívajúcej s ňou ťažké chvíle. Zuzana Melicherčíková dnes pracuje v Rakúsku, v sieti veľkého obchodného reťazca. A darí sa jej. Pomalými krokmi sa posúva čoraz vyššie. Pred pár dňami získala certifikát, na základe ktorého môže zaškoľovať nových pracovníkov. Tak držíme palce.

Domov