Pozor na búrku, blesky nepodceňujte

Meteorológovia namerali v jeden deň šestnásťtisíc bleskov. Ľudia napriek tomu stále riskujú.

V posledných týždňoch prišli v horách na slovenskopoľskom pohraničí po údere bleskom o život piati turisti, ďalší sa vážne zranili. Búrka ľudí zväčša zachytila na výlete, nestihli sa pred ňou ukryť. Stáva sa počasie skutočne nevyspytateľným a prudká zmena nás môže zastihnúť hocikedy a hocikde alebo len podceňujeme pravidlá, ktoré platia už celú večnosť? „Štýl života sa zmenil, ale príroda nie,“ odkazuje meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Marián Jurašek.

Z tepla

Pravda je, že počasie je predsa len iné, na aké sme boli zvyknutí. Doterajší priebeh tohto leta naznačuje, že bude druhé najteplejšie v celej histórii meteorologických meraní na Slovensku. Slnečné počasie ľudí láka do prírody, no krásny deň dokáže preťať doslova ohňové divadlo. Prekvapujú nás silné búrky, keď sú hromy a blesky také intenzívne, až si človek myslí, že prišiel koniec sveta. „Je to spôsobené tým, že je vyššia teplota vzduchu, a tak aj obsah vodných pár v atmosfére môže byť vyšší. Všetky ďalšie procesy prebiehajú s väčšou dynamikou, preto vznikajú výdatné búrkové lejaky. Blesky vždy bývali v búrkach, ale také intenzívne búrky, ako sa vyskytujú teraz, boli v minulosti len sem-tam. Teraz to vôbec nie je výnimočná udalosť,“ konštatuje Pavel Faško, klimatológ SHMÚ. Búrok je teda podstatne viac ako v minulosti. A búrka je podľa definície búrkou iba vtedy, keď sa blýska. Len posledný júlový týždeň pritom na našom území udre lo vyše 43tisíc bleskov! Z toho 16tisíc v jeden deň. Na mieste je teda opatrnosť. „Napríklad vlani v júli bolo veľmi horúco, ale neskôr prišlo dosť chladné a daždivé obdobie. No tento rok studenšie obdobie nenastalo. Keď sa horúčavy zmiernili, bol to vlastne len návrat k normálu. Iba počas šiestich dní v tohtoročnom júli nikde na Slovensku búrku nezaznamenali.“

Opatrne

Marián Jurašek sa spolu s kolegom Ladislavom Mérim venujú radarovej meteorológii. Blesky zaznamenávajú, dokážu i merať napätie medzi oblakom a zemou. „Bleskov v búrkach nie je viac, lebo fyzika sa nezmenila, ale búrok je viac a skôr tak nastane situácia, že blesk zasiahne človeka,“ vysvetľuje Jurašek. Pribúdajú aj škodové udalosti spôsobené bleskom, s ktorými sa na nich obracajú poisťovne. Obaja meteorológovia sa s klimatológom Faškom zhodujú v tom, že ľudia prírodu podceňujú. Kedysi sme sa totiž na začiatku leta do hôr ani veľmi nehnali, nebolo tak jasno, bolo mnoho oblakov. Teraz sú však letá iné. Búrky preto môžu nepríjemne zaskočiť.

Ak sa chystáte na túru, ideálne je vyraziť veľmi skoro. „Kedysi chodievala z Popradu električka okolo pol druhej nadránom. Tou sa turisti vozili na vysokohorské túry. Na Popradské pleso ste prišli ešte za tmy a tesne pred poludním ste z vrcholov už začali zliezať. To bol však iný životný štýl,“ pripomína Faško. Búrky totiž prichádzajú najmä poobede. „Určite treba sledovať špeciálnu predpoveď pre hory a keď je čo len náznak, že môžu prísť i ojedinele, radšej plánovať trasu na skoré ranné hodiny a do nižších polôh. Aby ste neboli hore, keď sa to začne,“ dodáva Jurašek.

Zvykajme si: „Búrka už nie je výnimočná udalosť ako kedysi,“ vraví klimatológ Pavel Faško. Foto: Juraj Roščák

Tisícky stupňov

Blesk vzniká trením častíc v búrkových oblakoch, kde je veľmi silné elektrické pole. Prvá fáza blesku je výboj, ktorý smeruje dole, a keď je už dostatočne blízko, od zeme, najčastejšie z vyvýšeného predmetu, vystúpi naproti ďalší výboj. Keď sa stretnú, vytvoria kanál a cezeň potom pretečie prúd s intenzitou desiatok tisícov ampérov.

Hoci platí, že táto enormná energia si hľadá cestu najmenšieho odporu a udrieť by tak mala do toho, čo je najbližšie, a teda najvyššie, existuje množstvo prípadov, keď blesk trafil človeka a nie bleskozvod paneláka. O život tak vlani prišiel 66ročný František počas búrky na žilinskom sídlisku. „Bleskozvody určite zvyšujú našu bezpečnosť. Treba si však uvedomiť, že blesk sa pri dopade na zem rozvetví. Keď trafí človeka, ktorý nie je na vyvýšenom mieste, tak väčšinou ho zasiahne niektorá bočná vetva. Ale aj tá je veľmi silná,“ objasňuje Jurašek. „Všetko sú to rádovo tisícky voltov. Napríklad vysoké napätie, ktoré prenáša silové prúdy medzi krajinami, má 220tisíc až 400tisíc voltov a niekedy majú blesky aj viac ako tie najsilnejšie vedenia.“ Ničivú silu približuje aj ďalšie číslo. „Blesk môže mať teplotu až 30-tisíc stupňov Celzia,“ dopĺňa Méri.

Pravidlá

Nebezpečný však nie je len priamy zásah bleskom, ale aj keď udrie desiatky metrov od človeka. „Vtedy sa v zemi vytvára silné elektrické pole. Keď stojíte rozkročene, potenciálny rozdiel medzi pravou a ľavou nohou môže byť taký veľký, že prúd prejde cez vás zo zeme. Počas búrky v otvorenej krajine treba stáť prikrčený s nohami spolu, zásah bude menší. Preto sú nebezpečné aj futbalové zápasy. Stala sa situácia, že celé mužstvo zasiahol blesk. Netrafil však všetkých jedenásť hráčov, ale udrel niekde vedľa a až takzvaným krokovým napätím zasiahol všetkých na ploche,“ zdôrazňuje meteorológ.

Keď sa počasie začína kaziť, čo najskôr sa schovajte do bezpečia. V prípade, že sa už nebezpečne blýska, určite neutekajte. Ak sa schovávate v prírode v jaskyni, od stien by ste mali byť aspoň meter. V žiadnom prípade netelefonujte, mobil vypnite, blesk by pritiahol rovno k vám. Zaujímavé je, že i stromy priťahujú blesky rôzne, záleží na obsahu vody, živice či koreňovom systéme. „Ukrývať sa pod klasickými ihličnanmi, ako sú smreky, sa neodporúča, lebo majú veľa živice. Nie je ani dobré byť pod orechom, ten má zas obrovský koreňový systém. Uvádza sa, že breza je relatívne bezpečná. Ale pozor, hľadajte brezový hájik! Ak to má byť ojedinelý strom, tak je úplne jedno aký,“ zdôrazňuje Faško. Pasažieri v lietadle i v aute sú v bezpečí, oba dopravné prostriedky totiž fungujú na princípe Faradayovej klietky a bleskový výboj ľuďom vnútri neublíži. V búrke sa však napríklad neodporúča tankovať, pretože výpary sú citlivé na elektrické výboje. V žiadnom prípade počas búrok neostávajte vo vode a myslite na to, že blesk môže šľahnúť aj z kraja oblaku, nielen z najhustejších mračien, ktoré sa vám možno ešte zdajú ďaleko.

Nebezpečná kombinácia: Vo vode s dáždnikom? Keď sa schyľuje k búrke, čo najskôr von z bazéna! Foto: Stanislava Vdovcová

Guľová záhada

Len desať až dvadsať percent bleskov zasiahne zem. Existuje totiž viacero typov, napríklad medzioblačné, ktoré vidíme len ako akési zabliknutie na nebi. „Najčastejšie ide blesk zhora dole, no môže sa stať, že náboj smeruje zdola nahor. Pre človeka to však nehrá rolu. Škody sú rovnaké,“ opisuje ďalší typ Méri. Ojedinele sa vyskytujú aj Eliášove ohne. „Vznikajú, keď je ešte sucho, ale potenciál už je veľmi vysoký. Vtedy začínajú sršať iskry na koncoch akýchkoľvek hrotov alebo aj vlasov. Môžu sa vám zježiť vlasy, vtedy je úder bleskom naozaj veľmi blízko!“ upozorňuje Jurašek.

Zriedkavý je guľový blesk, ktorý je dosiaľ pre vedcov veľkou neznámou. Existuje viacero teórií, ako vzniká a z čoho sa skladá. Najznámejší je názor, že ide o guľu plazmy, stopercentne sa to však zatiaľ nepotvrdilo. Guľový blesk sa objavuje aj za pekného počasia, podľa svedectiev môže mať rôznu veľkosť, farby, inak sa i správa. Niektoré sú úplne neškodné, len preletia okolo a vyparia sa, iné doslova hľadajú či naháňajú svoj cieľ. „Počul som, že ľudia boli v prírode a guľový blesk im vošiel do spacáka! Človek bol taký spálený, že neprežil,“ dodáva klimatológ Pavel Faško.

Fatálne

Poranenia bleskom môžu byť rôznorodé. Ako je možné, že niekto vyviazne „len“ s popáleninami a iný neprežije? „Dôležité je, ktorá časť tela je zasiahnutá, pretože poranenie nemusí byť vždy smrteľné. Zasiah nutie hlavy býva fatálne. Vtedy najčastejšie dochádza k zastaveniu srdca a dýchania,“ vysvetľuje MUDr. Ingrid Takáčová, hlavná lekárka záchrannej zdravotnej služby. Rozdiel je aj v tom, či obeť dostane priamy zásah, alebo ju zraní prúd, ktorý na ňu napríklad prejde z nejakého iného objektu. Tak omráčilo pred pár dňami vodiča vysokozdvižného vozíka, keď na letisku nakladal batožinu. „V ľahších prípadoch je to dezorientácia. Zásah bleskom vyvoláva i poškodenie očí alebo perforáciu bubienka s krvácaním do stredného ucha. Môže nastať porucha vedomia, keď človek nemusí reagovať na oslovenie ani na bolestivé podnety, dochádza ku komatóznemu stavu. Veľmi časté bývajú poruchy rytmu srdca a popáleniny,“ uzatvára odborníčka.

Ako v zime

Búrky zriedkavo sprevádzajú aj krúpy. Prvý augustový víkend ľadová nádielka prekvapila našich českých susedov. Silné krupobitie, prívalové dažde a nárazový vietor na Morave lámal stromy, po búrke ostali zdevastované ovocné sady a ochromená železničná doprava. „Krúpami nazývame guľôčky alebo nepravidelné kúsky ľadu s priemerom od pol centimetra do päť centimetrov, niekedy aj väčších, ktoré padajú buď jednotlivo, alebo spojené do veľkých, nepravidelných hrudiek,“ vraví klimatológ Pavel Faško. „Každé zrno krúpy sa tvorí z jadra. Pri putovaní krúpových zŕn, ktoré spôsobujú výstupné a zostupné prúdy vzduchu v búrkovom oblaku, sa tieto zrná pokrývajú vrstvičkami z priezračného a matného ľadu.“ Niekoľkocentimetrové krúpy padali cez víkend aj v Ružomberku a Podolínci. „Trvá to iba niekoľko minút, pričom zvyčajne padajú v úzkom páse, maximálne iba pár kilometrov,“ dodáva Faško. Silné krupobitie dokáže napáchať veľké škody. Najčastejšie trpia poľnohospodári, napríklad zrážka s ľadovcom z konca júla stála niektorých pestovateľov na Považí celú úrodu repky olejnej v hodnote desiatok tisíc eur. „Päťcentimetrové krúpy padajú rýchlosťou približne 25 metrov za sekundu, preto je stretnutie týchto kúskov ľadu so zemským povrchom veľmi prudké,“ uzatvára klimatológ.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].