Na darčeky: Vianočné sviatky či narodeniny by nemali byť dôvod zobrať si pôžičku.

Pozor na dlhový kolotoč: Vieme, kto by si nemal brať pôžičku a prečo

Ak nechcete, aby vás dlhy stiahli na dno, výška splátok všetkých úverov by nemala prekročiť tridsať percent rodinných príjmov. Navyše si musíte byť istí, že pôžičku budete splácať bez problémov aspoň pol roka aj v prípade straty zamestnania.

Kým mal prácu, na výdavkoch nešetril. Naopak, rozhodol sa, že si kúpi auto. Nemal však potrebnú hotovosť a musel si požičať. Keďže pracoval v Česku, o spotrebný úver požiadal jednu z tamojších bánk. Vyhoveli mu a pôžičku splácal. Problémy nastali po tom, čo prišiel o prácu a splácať nebolo z čoho.

Situácia sa ešte zhoršila, keď si zobral ďalší úver, zadlžil sa aj na úverovej karte z hypermarketu a drahá pôžička od nebankovej spoločnosti skončila v rukách podvodníkov. Dlhový kolotoč sa naplno roztočil.

Nič z toho sa pritom nemuselo stať, keby si vytvoril finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných splátok a nehasil dlhy ďalšími, nezriedka predraženými úvermi.

Hromadenie dlhov

Marián Čepko patrí k tisícom našincov, ktorí nemysleli na zadné dvierka a zamotali sa do dlhov. Zo štatistík Národnej banky Slovenska vyplýva, že slovenské domácnosti nezvládajú splácať necelých osem percent všetkých spotrebiteľských úverov a približne tri percentá pôžičiek na bývanie.

Domácnosti dlhujú bankám celkovo zhruba 25 miliárd eur, čo je 4 600 eur na hlavu. Vklady domácností v bankách sú približne rovnaké. Čepkov dlhový kolotoč odštartoval spotrebný úver v Česku. Keď pôžičku nesplácal, banka sa obrátila na inkasnú spoločnosť, aby peniaze od dlžníka vymohla.

Muž si medzičasom našiel prácu na Slovensku, kde požiadal o ďalší spotrebný úver. Keďže registre nie sú prepojené, peniaze dostal. Nepoužil ich však na vyrovnanie podlžností za riekou Morava.

„Žiaden, respektíve nízky príjem spôsobil, že nedokázal splácať ani alimenty, sociálne a zdravotné poistenie, poplatky za mobilný telefón a podobne,“ hovorí finančná poradkyňa Andrea Straková zo spoločnosti Partners Group, ktorá dnes Čepkovi radí, ako vybŕdnuť z naoko bezvýchodiskovej situácie.

Klincom do rakvy boli podvodníci, ktorí Čepkovi sľúbili dvadsaťtisícovú pôžičku za tisíceurovú zálohu. Keď im peniaze dal, podfukári sa vyparili a on mal na krku ďalší dlh. „Na zálohu si požičal od jednej z najdrahších nebankových spoločností a jej úroky sú dnes na úrovni niekoľkých stoviek percent ročne,“ dokresľuje situáciu Straková.

Čepko oslovil všetky spoločnosti, ktorým dlhuje peniaze. Požiadal o odklad splátok na jeden úver v banke a snaží sa o získanie zamestnaneckej pôžičky. Z tej potom uhradí dlh s najvyššími úrokmi a bude platiť prijateľné úroky. Straková odporúča každému, aby sa ako prvej zbavil najdrahšej pôžičky - teda tej, kde platí najvyšší úrok. Ten je dôležitejší ako výška požičanej sumy.

Andrea Straková: Väčšina problémov v rodinách vzniká pre financie - ich nedostatok, zlé riadenie či nezvládnutý prebytok. Foto: Partners Group

Veľké oči bez poistky

Väčšina ľudí sa zadlží, lebo podcení riziko straty práce, choroby, úrazu či mimoriadnych výdavkov na opravu práčky alebo auta. Straková však pripomína, že málo výdavkov v rodine sa nedá očakávať. „Aj keď si kúpite práčku, musíte počítať s tým, že ju bude treba vymeniť.“ Preto je dobré šetriť, minimálna rezerva sú tri mesačné platy, ideálna šesť.

Dlhový kolotoč roztáčajú tiež „veľké oči“ a prekročenie reálnych možností. Na začiatku je úver na najnovší televízor so zakrivenou obrazovkou, potom na auto, bývanie, modernú kuchyňu...

„Až kým sa suma splácania nedostane k nebezpečnej hranici a vtedy takmer s určitosťou prichádza ‚nečakaná udalosť‘, ako je zníženie platu, strata zamestnania či choroba. Človek rieši problémy, ktoré horia, a tie finančné odsúva nabok, čo je začiatok špirály,“ upozorňuje predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Rastislav Podhorec.

Oslovení odborníci sa zhodujú, že prvý úver nebýva problém. Podľa Strakovej však majú ľudia tendenciu brať si ďalšie úvery a po dosiahnutí istej hranice sa obracajú na nebankové spoločnosti, keďže banky už nie sú ochotné požičať im.

„Keď si niekto berie úver, aby ním splatil iný, je to výstražný signál, že čosi nie je v poriadku,“ zdôrazňuje Podhorec. Finančná poradkyňa varuje, že ďalšie úvery sú len dočasným riešením na prekrytie splátok iných úverov, ale v konečnom dôsledku sa celkové mesačné splátky iba zvyšujú.

Ako z kola von

Ak má človek viacero úverov, pokiaľ ide o kombináciu hypoték a spotrebných úverov, a riadne ich spláca, banky umožňujú takzvanú konsolidáciu úverov - zjednotenie do jedného úveru, v zásade s nižšou splátkou, ako bola výška všetkých pôvodných.

Keď prídete o prácu a nemáte rezervu, treba podľa Strakovej kontaktovať banku a pokúsiť sa o odklad splátok, predĺženie lehoty splatnosti a z toho plynúce zníženie splátok či ďalšie úpravy. „Mlčať, nekomunikovať a nesplácať nie je riešenie.“

Prvá upomienka z banky prichádza v zásade po niekoľkých dňoch od neuhradenia splátky. V prípade, že meškáte so splátkami, vzniká zápis v bankovom úverovom registri, kde banky zverejňujú informácie o dlžníkoch a ich správaní. To môže skomplikovať možnosť zobrať si ďalší úver v inej banke.

Po niekoľkých mesiacoch nesplácania nasleduje výzva na predčasné splatenie úveru. Ak úver stále nesplácate, banka pristúpi k takzvanému zosplatneniu úveru - posunie celý dlh aj s úrokmi na dražobnú spoločnosť alebo exekútora.

„Ten žiada vyplatenie dlžných súm. Neskôr môže na základe rozhodnutia o zrážkach zo mzdy zablokovať účet. Rovnako môže zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť a dôjde k dražbe,“ upozorňuje Straková.

Platí však, že banky uprednostňujú splácanie úveru pred predajom nehnuteľnosti. Pri riešení problémov môže výrazne pomôcť finančný konzultant. Výsledok však závisí najmä od dlžníka. Podhorec pripomína, že vyrovnať sa s úverovým kolotočom niečo stojí. „Zníženie životného štandardu, odriekanie, stratu či predaj obľúbených predmetov, auta a podobne.“

Kedy si požičať

Skôr ako si zoberiete úver, zvážte, či naň budete mať aj o rok. V zásade platí, že výška mesačných splátok by nemala prekročiť tridsať percent celkových rodinných príjmov. „Treba mať na pamäti, že človek sa môže prikryť iba takou perinou, na akú má,“ pripomína Podhorec.

Straková považuje za zmysluplný úver na bývanie alebo premyslené podnikanie.

„Ak nehovoríme o hypotéke, pôžička má zmysel vtedy, keď suma určená na úroky je menšia ako suma, ktorú nám získané peniaze zarobia.“ Nákup darčekov pod vianočný stromček alebo na narodeniny nie sú dôvodom požičať si.

Rizikové faktory

Kto by mal zvážiť pôžičku:

  • kto nemá žiadnu alebo iba minimálnu rezervu
  • kto pracuje v nestabilnom odvetví
  • kto pracuje sezónne a nevytvára si finančnú rezervu na obdobie, keď pracovať nebude
  • mladá rodina, ktorá čaká prírastok
  • kto má zdravotné problémy a nemá nič usporené
  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].