Na mieste diery v zemi vyrastie luxusné štátne sanatórium. Zacvaká to rezort Roberta Kaliňáka.

Pre papalášov: Ministerstvo vnútra zaplatí za luxusnú nemocnicu milióny eur

Špičková nemocnica za milióny eur bude slúžiť aj našim najvyšším politikom, tak ako za komunistov.

Poskladáme sa na ňu všetci, využívať ju budú len vybraní. Dvadsaťšesť a pol milióna eur zaplatí rezort vnútra za výstavbu špičkovo vybavenej luxusnej nemocnice v centre Bratislavy, ktorú by mali využívať najmä politici a silové zložky, teda policajti, hasiči a armáda.

Minimálne jednu špičkovú vojenskú nemocnicu už pritom v Ružomberku máme. Načo je nám ďalšia, obzvlášť, ak ostatné nemocnice pre „obyčajných“ pacientov by finančnú injekciu potrebovali ako soľ?

Privilegovaní

„Na výstavbu nemocnice plánujeme preinvestovať 26,5 milióna eur. Výstavba je plánovaná na dva roky,“ napísala nám Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Začiatok výstavby v areáli Nemocnice svätého Michala v centre metropoly je naplánovaný na august až september tohto roku.

Rezort sa netají, že v nemocnici sa bude zabezpečovať zdravotná starostlivosť „s osobitným prihliadnutím na potreby silových rezortov vnútra a obrany, ústredných orgánov štátnej správy, vlády a prezidenta Slovenskej republiky, diplomatického zboru, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu“.

Stodesať lôžok má slúžiť pre interné oddelenie, neurológiu, anestéziológiu a intenzívnu medicínu, všeobecnú chirurgiu, úrazovú chirurgiu, otorinolaryngológiu, urológiu a gynekológiu. Všetky izby majú byť v nadštandardnej výbave, 21 izieb bude trojlôžkových, 16 dvojlôžkových, sedem jednolôžkových a osem postelí bude na ARO. Celá nemocnica bude plne klimatizovaná, každá izba má mať vlastné hygienické zázemie, televízor a pripojenie na internet prostredníctvom wi-fi.

Nemocnica svätého Michala: Aj dnes slúži hlavne politikom, diplomatom a silovým zložkám. Pribudne k nej prístavba so 110 lôžkami Foto: Juraj Roščák

Nekoncepčné riešenie

„Je ľahko predstaviteľné, že aj túto novú nemocnicu postihne osud inej špičkovo vybavenej súkromnej bratislavskej nemocnice, ktorá má prístroje, ale nemá doktorov. Myslím si, že výstavba ďalšieho takéhoto ústavu je nekoncepčné riešenie problémov v slovenskom zdravotníctve,“ hovorí uznávaný slovenský internista Martin Demeš, ktorý pôsobí v univerzitnej nemocnici na bratislavských Kramároch. Nemocnica určená pre vojakov a policajtov bude podľa neho riešením iba pre pár vybraných ľudí, nie pre bežných občanov, ktorí takisto majú nárok na slušné zdravotné zaopatrenie.

Rezort vnútra, ktorý sám tvrdí, že v novej nemocnici sa bude prihliadať na osobitné potreby silových rezortov a politických špičiek štátu, sa bráni, že nemocnica nebude štátnym sanatóriom pre vybranú klientelu. „Bude k dispozícii všetkým, najmä Bratislavčanom. Hlavné mesto nemá možnosť čerpať prostriedky z európskych fondov, vďaka ktorým sa na Slovensku podarilo modernizovať mnohé nemocnice. Nemocnice v Bratislave sú v najhoršom stave. Pri akejkoľvek výstavbe či zveľaďovaní zdravotníckych zariadení ide v prvom rade o benefi t pacienta,“ píše Alena Koišová z ministerstva.

V duchu tejto logiky je potom naozaj čudné, že štát investuje vyše dvadsaťšesť miliónov do stovky lôžok, ktorá naozaj problém zdravotnej starostlivosti nevyrieši. Ak, samozrejme, nemáme na mysli práve onen spomínaný „osobitný zreteľ“ na novodobé nomenklatúrne kádre. Takto sa totiž za boľševika označovali súdruhovia, pre ktorých boli určené superluxusné podmienky v takzvanom štátnom sanatóriu. Pritom, ak už štát bol mohol ich minúť aj oveľa účelnejšie a tak, aby naozaj riešili problém v zdravotníctve.

Nové Kramáre?

„Katastrofálnu situáciu v zdravotníctve by vyriešila buď rekonštrukcia Kramárov, alebo dostavba druhého monobloku nemocnice na Antolskej ulici v Petržalke. Tam totiž pôvodne boli projektované dve budovy, ich súčasťou mal byť aj univerzitný kampus. Infraštruktúra je pripravená, stačilo by zrealizovať už hotový projekt.

Na rekonštrukciu Kramárov, kde majú v súčasnosti zhruba sedemsto lôžok, rovnako existuje projekt, pripravili ho ešte za čias ministra Romana Kováča a ocenený bol zhruba na 1,2 miliardy korún. To je necelých štyridsať miliónov eur,“ hovorí Martin Demeš. Jednoduchá matematika hovorí, že pri plánovanej sume 26,5 milióna vyjde jedno lôžko takmer na štvrť milióna eur. Ak by sa renovovalo sedemsto lôžok na Kramároch za štyridsať miliónov, náklady na jedno lôžko by boli sotva pätina.

Každý, kto bol nútený Kramáre navštíviť, uzná, že nemocnica potrebuje opravu ako soľ. Fasáda, z ktorej opadávajú kusy obloženia, je životunebezpečná. Vnútro nemocnice je zanedbané, zničené podlahy a steny sa iba s ťažkosťami dajú udržiavať v hygienickom stave. Núdzové schodiská sú zapratané, pracovne lekárov pôsobia ako brlohy, o spoločných hygienických zariadeniach pre pacientov ani nehovoriac.

„Zrekonštruované Kramáre by ako koncová univerzitná nemocnica riešili problém celého Slovenska, nie iba elít. Ak by tu existoval naozaj dobrý štátny ústav, elitní pacienti by nepotrebovali samostatný ústav určený len pre vybraných pacientov,“ myslí si Martin Demeš, podľa ktorého sa výstavbou špitála pre politickú verchušku vraciame do minulosti.

„Za čias socializmu sme tu mali Štátny ústav národného zdravia, bol na Klenovej ulici v Bratislave a jedným z jeho šéfov bol niekdajší Mečiarov minister kultúry Ivan Hudec. Ústav bol určený pre vysokých funkcionárov komunistickej strany. Mali tam svojich lekárov, ktorí však odborne na všetko nestačili, a tak si konziliárov volali zo štátnych nemocníc. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa stav konečne normalizoval a zo štátneho sanatória sa stal špecializovaný onkologický ústav. Ak chcú súčasní politici oprašovať minulosť, nech sa inšpirujú osemdesiatymi rokmi,“ ironicky poznamenáva lekár.

„Plánované sanatórium nie je momentálne potrebné. Nadštandardné služby už v Bratislave ponúkajú minimálne tri nemocnice. Jednou z nich je Univerzitná nemocnica Milosrdní bratia, súkromná všeobecná nemocnica Medissimo či ortopedická nemocnica Clinica Ortopedica.

Vnímame preto ako zbytočné, že štát ide stavať zo štátneho rozpočtu nové zariadenie s nadštandardnými službami, keď už existujú iné zariadenia, ktoré ponúkajú to isté. Stačí ich len vo väčšej miere zazmluvniť a využívať. Prospech z nadštandardu by tak mali všetci poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nielen úzky nomenklatúrny okruh,“ myslí si analytik Peter Pažitný z Health Policy Institute.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní