Prečo Slovenky chodia rodiť do Rakúska? Vyhral prístup aj ceny

Slovenské ženy chodia rodiť do Česka a do Rakúska. Je to len rozmar alebo hanba našich pôrodníc?

Nechápem, načo vymýšľate? Myslíte len na seba a vôbec nie na bezpečnosť dieťaťa, - zareagoval Petrin gynekológ, keď mu oznámila, že sa chystá porodiť v Břeclavi.

„Ani sa len nesnažil zistiť, čo ma k tomu vedie, alebo vysvetliť mi, prečo sme s dieťaťom v riziku,“ spomína mladá mamička. Aj to ju utvrdilo, že chce svoje dieťa priviesť na svet v priateľskejších podmienkach.

Dvadsať Sloveniek mesačne porodí v Hainburgu a ďalšie desiatky na Morave. Množstvo žien sa rozhodlo vykašľať na naše nemocnice a porodiť dieťa v inej krajine. Je to skutočne len pre pekné obkladačky, ktoré tam majú?

Chcú súkromie

Štyri pôrodné postele oddelené plachtovým závesom. Jedna pacientka práve rodí, druhú to čaká o chvíľu. Okrem vlastných bolestí a strachu z toho, čo príde, je nútená počúvať stony rodičky vedľa a manžela, ktorý ju tíši.

„Nulový pocit súkromia, personál, ktorý sa pozerá na pôrodný plán ako na vymýšľanie,“ menujú mladé ženy dôvody, pre ktoré sa rozhodli spoľahnúť na zahraničných pôrodníkov.

„To, že som sa rozhodla ísť rodiť do Česka, neznamená, že naše pôrodnice sú strašné zlé. No nevedeli mi poskytnúť to, čo som od pôrodu chcela ja. Prítomnosť manžela po celý čas, nepodanie oxytocínu, výber vlastnej polohy, súkromie, komunikáciu,“ objasňuje Petra.

Nemocnica v Břeclavi sa jej predstavám blížila najviac. „Pôrodná asistentka so mnou drepovala pred pôrodom, aby dieťa čo najviac zostúpilo, veľmi dbali na to, aby boli deti plne dojčené, obmedzovali styk s chemikáliami. Verila som im, že nestrčia dieťaťu fľašku, keby som z nejakého dôvodu nemohla ešte dojčiť, a podobne,“ hovorí mladá mamička.

„A ja som mala zabezpečené maximálne súkromie a komfort. Žiadne štyri vizity denne. Vizita bola vlastne jemný sociálny kontakt, nič rušivé. Lekár k vám príde a milo sa opýta, či vám môže odhrnúť paplón, keď vás chce vyšetriť, cítite sa ako osobnosť, nie ako číslo,“ pochvaľuje si Petra.

„Navyše, keď som si spočítala, koľko musím zaplatiť za výber pôrodníka, prítomnosť manžela pri pôrode, vlastný pôrodný box a nadštandardnú izbu, zistila som, že pôrod v českej Břeclavi pri omnoho vyššom štandarde ma stojí o polovicu menej,“ prekvapuje.

Naozaj, za tieto služby v Univerzitnej nemocnici v Bratislave pacientka zaplatí viac ako šesťsto eur. Nemusí mať pritom šťastie na súkromný pôrodný box, ten obsadí rodička, ktorá príde skôr. Niektoré služby, za ktoré pýtajú peniaze slovenské pôrodnice, sú na Morave alebo v Rakúsku už dávno štandardné.

„Chcete mať pri sebe počas pôrodu aj celú rodinu? Ak to priestory dovolia, môžete. Dieťa po pôrode dve hodiny na vašom prsníku? Nie je problém.“ Zahraničné nemocnice sa rozhodli pre klientsky prístup k pacientovi a nevyberajú peniaze za niečo, za čo nemusia.

Smer Hainburg

Pôrody v zahraničí sa začali rozmáhať najmä po zmene našej legislatívy pred viac ako rokom. Zdravotné poisťovne už dnes musia pacientke zaplatiť aj plánovanú liečbu v únii, napríklad pôrod. Petra teda dostala od poisťovne späť viac ako tisíc eur, ktoré nemocnici zaplatila za starostlivosť o seba a o dieťa. Celý pôrod ju vyšiel na necelých tristo eur.

Najbližšia zahraničná nemocnica od Bratislavy je Hainburg. Takmer každý druhý pôrod v tejto nemocnici absolvovala minulý rok Slovenka. Príjemné prostredie, istota, že sa k vám budú správať ako v rukavičkách, súkromie a hlavne ambulantné pôrody, pri ktorých môže žena po pôrode odísť v ten istý deň domov aj s dieťaťom. To ich láka rodiť práve tam.

„Jednoducho, lekári nechceli to dieťa porodiť tak, ako to vyhovuje im, ale nechali ma rodiť vlastným tempom a spôsobom, ktorý najviac vyhovuje mne. Nevstupovali do procesu tak, ako by som si to neželala,“ hovorí Andrea, ktorá v Rakúsku pred rokom porodila Dobromilu.

Dobromila je jej druhé dieťa a ona nechcela byť od staršieho syna odlúčená na štyri dni. Cítila sa výborne a keďže pôrod prebehol bez komplikácií, na druhý deň ju z nemocnice pustili domov. Starostlivosť o novorodenca prevzala slovenská novorodenecká sestra, ktorá dievčatku urobila potrebné odbery, kontroly aj vyšetrenia.

„Podľa mňa nie je dôvod na to, aby zdravá rodička a zdravé dieťa boli v nemocnici štyri dni. Na Slovensku sa to inak nedá,“ hovorí Andrea. Do rakúskej nemocnice prišla s plánom pôrodu v ruke. V prípade, že to situácia dovolí, chcela, aby ho lekári dodržali.

Slovenky majú často problém ukázať pôrodníkovi podobný plán. Mnohí lekári sa naň pozerajú ako na vymýšľanie laika, ktorý o rodení nič nevie. „Hoci aj v Rakúsku mi na môj pôrodný plán povedali, že sa cítia trochu urazene. Ibaže celkom z iného dôvodu - to, čo som tam mala napísané, robia štandardne.“

Vymýšľajú a riskujú

Petrin gynekológ zareagoval na nápad s Břeclavou veľmi podobne, ako by to asi urobili mnohí ďalší lekári. Pôrodnú turistiku vnímajú ako rozmar rozmaznaných ženičiek, ktoré si chcú urobiť pôrod po svojom a neberú ohľad na riziká.

„Malé nemocnice majú síce pekné obkladačky, luxusné pôrodné boxy a pôrod v nich môže byť zážitok, ale to všetko platí iba do okamihu, kým nenastane problém,“ hovoria gynekológovia.

„Keby som sa rozhodoval pre pôrod v malej nemocnici, určite by ma zaujímalo, či majú k dispozícii neonatológa, ktorý v prípade problému dokáže dieťa intubovať. Pýtal by som sa, či vedia mať do piatich minút k dispozícii anestéziológa, ak treba urobiť akútny cisársky rez. Zaujímalo by ma aj to, či má nemocnica k dispozícii nepretržite atestovaného gynekológa, alebo musí prísť v prípade komplikácií z domu,“ vypočítava hlavný odborník na gynekológiu a pôrodníctvo profesor Miroslav Borovský fakty, ktoré by mali každú ženu zaujímať.

Ak nastanú problémy

A naozaj. Ako priznávajú v nemocnici v Hainburgu, „neonatológa máme k dispozícii len v dopoludňajších hodinách od pondelka do piatka. Čo sa týka anestéziológov, tých máme dostatočný počet v priebehu dennej služby, potom zostáva k dispozícii v službe jeden anestéziológ pre celú nemocnicu“, hovorí Wiliam Lokša z nemocnice v Hainburgu.

Preto v nemocnici nemôžu rodiť rizikové pacientky s problémovým tehotenstvom. Tie si musia nájsť pracovisko, ktoré je na problémy lepšie vybavené. Ani pri bezproblémových tehotenstvách však nie je vylúčené, že pôrod sa skomplikuje.

Podľa Miroslava Borovského sa môže ľahko stať, že pacientka, ktorá začala rodiť prirodzene, potrebuje do piatich minút cisársky rez. A ak by bol jediný anestéziológ práve na operačke s iným pacientom, môže nastať problém. Ani zaintubovať novorodenca, ktorý nedýcha, nedokáže hocikto. Robia to neonatológovia, ktorí v malých nemocniciach počas víkendov nie sú k dispozícii.

„Bezpečnosť? Myslím si, že pri fyziologickom, teda normálne prebiehajúcom tehotenstve a optimálnych podmienkach na pôrod je veľmi nízka pravdepodobnosť komplikácií. Ja som mala fyziologické tehotenstvo a hľadala som optimálne podmienky na pôrod. A našla som ich v Hainburgu,“ hovorí Andrea, ktorá chcela pôvodne rodiť doma.

„Mala som bezproblémové tehotenstvo a dieťa bolo v poriadku. Keby to bolo inak, určite by som rodila v nejakej bratislavskej nemocnici, kde sú na krízové situácie pripravení,“ odpovedá na otázky o bezpečnosti Petra, ktorá porodila v Břeclavi.

Mimochodom, keby sa čokoľvek počas jej pôrodu na Morave skomplikovalo, záchranka s dieťaťom by musela ísť tridsať kilometrov do inej nemocnice.

Rebríček pôrodníc

„Prešla som veľa slovenských aj zahraničných pôrodníc a vôbec sa nečudujem, že ženy si vyberajú zahraničné pracoviská,“ hovorí Katarína Skybová, ktorá pre Health Policy Institute vyhodnocuje kvalitu slovenských pôrodníc.

„Bezpečnosť alebo expertíza, to sú parametre, ktoré laik nedokáže porovnať. Ale vie, ako s ňou personál komunikoval alebo nekomunikoval, či pôrod prebehol aspoň trochu podľa predstáv ženy, či rozumela, čo sa s ňou deje,“ vysvetľuje Katarína.

Z trojročného posudzovania kvality slovenských pôrodníc vzniklo niekoľko rebríčkov. Ten, ktorý zostavili rodičky na základe subjektívnych skúseností, má úplne iné poradie ako ten, ktorý zohľadnil úmrtnosť matiek, počet zbytočných cisárskych rezov či nástrihov hrádze. Dokazuje to, že pacientky skutočne viac vnímajú prístup, pekné prostredie a komunikáciu ako expertízu.

Profesor Miroslav Borovský však považuje odchody žien do zahraničia za dôvod na zamyslenie: „Je to smutné, keď našim ženám nevieme v slovenských pôrodniciach zabezpečiť to, čo by chceli. Osobne si myslím, že odborný problém nemáme, že problémy sú niekde inde, možno v prístupe, motivácii, možno v priestoroch.“

Niektoré slovenské pôrodnice sa však zlepšili natoľko, že dnes sa už vyrovnajú vyhľadávaným pracoviskám v zahraničí. Sú to väčšinou malé nemocnice, ktorých riaditeľ sa rozhodol investovať.

No a potom sú na Slovensku také pôrodnice, ktoré sú z odbornej stránky síce výborné, ale do priestorov alebo personálu neinvestovali peniaze celé roky. Šesťsto eur, ktoré rodičky zaplatia za nadštandard, neslúži na rozvoj pôrodnice. Peniaze končia v čiernej diere zadlženej nemocnice.

„Presne to chceme zmeniť. K našej odbornosti pridať pocit, aby sa žena v pôrodnici cítila ako doma. Na to treba jediné - trošku to tu prerobiť, zväčšiť priestory. Niektorým nemocniciam na Slovensku sa to už pekne podarilo. Iné stoja na jednom mieste,“ uzatvára profesor Borovský.

Vianočné tipy na darček