Robota bude, chlapi: Vďaka dobrej vláde. Premiér Robert Fico do Prakoviec priniesol dotovanú prácu, no nevydržala ani predpísaných päť rokov.

Pred rokom Fico otváral nový závod v Prakovciach. Dnes už nefunguje

Spoločnosť Railway Casted Componets v Prakovciach s veľkou slávou v roku 2013 začala odlievať podvozky pre ruské železničné vozne. Čo Fico pred rokom otváral s dotáciou, dnes už ale nefunguje.

Predstavte si, že máte podnikateľský plán, no nechce sa vám riskovať všetky svoje peniaze. Nie ste predsa hlúpi. Čo urobíte? Predsa požiadate vládu Roberta Fica o finančnú pomoc. Tak to spravil aj veľkopodnikateľ Alexej Beljajev, ktorý má podľa medializovaných informácií nadštandardné vzťahy s premiérom Ficom.

Railway Casted Components, v ktorej je predsedom predstavenstva, na papieri nasľubovala množstvo nových pracovných miest v lisovni a od vlády dostala investičnú pomoc takmer desať miliónov eur, aby vytvorila 50 (slovom päťdesiat) nových pracovných miest v obci Prakovce neďaleko Gelnice.

Vláda z daní nás všetkých tak odobrila neuveriteľných 46-tisíc eur na jedno pracovné miesto, čo je 3 800 eur na mesiac za jeden rok. Ľudia v závode pritom zarábajú desatinu - 380 eur. Vlastne zarábali. Fabriku zrejme čoskoro zavrú úplne. A štátne peniaze budú nenávratne preč.

Zlievareň v Prakovciach nie je jediná, ktorá dostala štedrú dotáciu od vlády Roberta Fica. Celkovo od roku 2012 rozdala vyvoleným firmám na úľavách na daniach alebo priamo finančných dotáciách takmer 220 miliónov eur. Z toho by sa dala postaviť nielen malá nemocnica, ale najmä zaplatiť dávky v hmotnej núdzi celému východnému Slovensku na jeden rok.

Zatvárame

Spoločnosť Railway Casted Componets v Prakovciach s veľkou slávou v roku 2013 začala odlievať podvozky pre ruské železničné vozne. Vláda závodu v júni 2013 priklepla dotáciu 9,94 milióna eur. Časť na nákup majetku, časť ako daňové prázdniny a ešte aj priamo peniaze na vytvorenie 50 pracovných miest, vo výške 3,127 milióna eur.

Prešlo zhruba pol druha roka, podnik začal upadať a firma ohlásila hromadné prepúšťanie. Namiesto 50 nových miest dvesto ľudí majú prepustiť. Podľa oslovených zamestnancov sa vo firme vraj už nič nevyrába.

„Nám hovorili, že problém s prácou a odbytom je pre embargo na Rusko. Vraj nemohli vyvážať vyrobené komponenty cez Ukrajinu do Ruska. No zrazu našli cestu cez Bielorusko, ale o tom sa už oficiálne nehovorí. Len potichučky mizne tovar z fabriky a denne odtiaľ odíde osem až desať kamiónov,“ dozvedáme sa od jedného zo zamestnancov fabriky.

Už nikto z nich neverí, že výroba v Prakovciach sa obnoví. „Už sa vo veľkom hovorí o tom, že celú výrobu odtiaľto presunú do Indie. Kvôli lacnej pracovnej sile,“ uzatvára ďalší bývalý zamestnanec.

Putin a hladová dolina

Ruský prezident Vladimir Putin anexiou Krymu privolal sankcie Európskej únie, a tým aj obmedzenia na vývoz niektorých tovarov do Ruska. Sankciami sa pri hromadnom prepúšťaní oháňajú aj majitelia firmy RCC.

Ako nám však potvrdila colná správa, obchodné embargo sa na vlakové podvozky nevzťahuje, iba ak by z Prakoviec vyvážali priamo pre ruské ozbrojené sily alebo ministerstvo obrany. Problém pre sankcie však majú pravdepodobne odberatelia podvozkov v Rusku. Tí sa totiž nemôžu dostať k medzinárodným pôžičkám.

A nákladné vozne sa kupujú väčšinou na pôžičku alebo lízing. Beljajev síce už dávnejšie vyhlásil, že by ich mali zachrániť bohaté ruské železnice, ale od novembra nebadať žiaden posun.

Čo bude?

Starosta Prakoviec Pavol Lukáš s napätím sleduje situáciu okolo spoločnosti Railway Casted Components, ktorá sídli v priemyselnom parku na začiatku dediny. Každé ráno sa od odborárov dozvedá zvyšujúce sa počty prepustených zamestnancov.

„Samozrejme, že dianie v spoločnosti sa dotýka aj dediny. Prácu dávali a ešte niektorým dávajú nielen zo širokého okolia, ale aj ľuďom tu od nás,“ vysvetľuje starosta. V obci s 3 376 obyvateľmi je 240 evidovaných nezamestnaných. Lukáš pripúšťa, že s prácou je to tu veľmi slabé.

„Najmä mladí odchádzajú za prácou do cudziny. Máme tu mnoho rodín, kde muž robí v zahraničí a žena sa stará doma o deti. Alebo naopak. Žiaľ, rodiny sa takto môžu odcudziť a nakoniec aj rozpadnúť,“ hovorí starosta. Z dvesto prepustených je asi päťdesiat priamo z dediny. Zvyšok je z okolia, často nazývaného aj hnilecká hladová dolina.

„Zatiaľ sme v neistote. Nik z kompetentných nám nič nepovie. Vyrábať sa už nevyrába nič. Ja som tam robil rok. Predvlani sem prišiel premiér Fico podnik otvárať a dnes už nefunguje,“ pokrčí plecami jeden zo zamestnancov RCC Dušan Šimko. Veril sľubom že Railway bude vyrábať minimálne päť rokov, ako sa zaviazali pri štátnej dotácii. Do Prakoviec sa práve kvôli práci prisťahoval z Košíc.

„Zatiaľ čakám, kedy mi príde výpoveď. Už dva mesiace som doma. Dvanásteho februára bola veľká porada, ako sa snažia situáciu zachrániť, a na druhý deň mi zavolali, že už nemusím do práce ani chodiť. Sme doma za šesťdesiat percent,“ hovorí Šimko.

Niektorí už dostali ponuku ísť pracovať do Tatravagónky Poprad, ktorú vlastnia tí istí majitelia. Za 500 eur mesačne s tým, že môžu bývať v ubytovni za 90 eur. „Ak si k tomu prirátam aj cestovné náklady a stravu, jednoducho sa mi tam neoplatí ísť robiť,“ dodáva sklamaný Šimko.

Tak ako ostatní, aj on si hľadá novú prácu. Všade, kde sa dá. Ďalším človekom, ktorý každý deň čaká výpoveď, je muž, ktorému sa čoskoro narodí dieťa.

„Tu ľudia žijú od výplaty do výplaty. Mnohí nemajú finančnú rezervu. Chodím do roboty, no v marci mi vyplatili iba decembrovú výplatu, aj to iba 300 eur. Vraj mám byť trpezlivý. Mne však nik nedá v obchode tovar na dobré slovo,“ prezrádza.

Chce mať aspoň výpoveď v ruke, aby sa mohol nahlásiť na úrade práce, požiadať o podporu a hľadať si miesto. Sám priznáva, že je ešte vo výhode. „Som mladý, a tak môžem ísť pracovať do zahraničia,“ tvrdí.

Vyhodené peniaze?

Ministerstvo hospodárstva v roku 2013 prišlo s nápadom darovať firme v Prakovciach 9,94 milióna eur. Z nej doteraz firma celkovo vyčerpala dva milióny na nákup majetku a 1,2 milióna na vytvorenie nových pracovných miest, teda celkovo 3,2 milióna eur.

Podmienkou štátnej pomoci však bolo, že udržia výrobu a vytvorené pracovné miesta minimálne päť rokov, čo už teraz nespĺňajú, lebo vo fabrike robí menej ľudí ako pred dotáciou. Napriek tomu ministerstvo hospodárstva o zrušení zmluvy o dotácii neuvažuje.

„Prijímateľ sa zaviazal, že vytvorí v priamej súvislosti s investičným zámerom minimálne 350 nových pracovných miest do konca roku 2014. Na základe ročnej správy o priebehu realizácie investičného zámeru podanej na Ministerstvo hospodárstva SR dňa 30. januára 2015 prijímateľ investičnej pomoci vytvoril 413 nových pracovných miest,“ konštatuje hovorkyňa rezortu hospodárstva Miriam Žiaková.

Vtip je v tom, že po podaní výročnej správy firma začala hromadne prepúšťať. Takže prakticky podľa ministerstva hospodárstva im stačilo nabrať ľudí a obratom ich prepustiť. Navyše, firma podľa internetovej stránky dlhuje Sociálnej poisťovni na odvodoch aktuálne 121-tisíc eur.

„Z predložených potvrdení vydaných zdravotnou poisťovňou Dôvera, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Sociálnou poisťovňou vyplýva, že uvedená spoločnosť nemala nedoplatky,“ dodala Žiaková. Teda za minulý rok nemusela mať, ale tento rok už dlh asi začína nabiehať. Spoločnosť RCC, a. s., tak vyčerpala zatiaľ 7 700 eur na jedno pracovné miesto, čo je viac, ako ľuďom reálne platí, keďže ich mzda sa pohybuje na úrovni minimálnej.

Ekonomický analytik z inštitútu INESS Martin Vlachýnsky si myslí, že štátna dotácia pre podnikateľov je skôr lotéria ako investícia. „Ani skúsený podnikateľ nemá istotu, že plán mu vyjde. A tu o dotáciách rozhodujú často úradníci, ktorí s reálnym podnikaním nemajú absolútne žiadne skúsenosti,“ upozorňuje Vlachýnsky.

„Štátna pomoc nevytvára nové pracovné miesta. To je omyl. Niekto musí tú dieru v rozpočte zaplátať. A sú to ostatní podnikatelia, ktorým však chýbajú peniaze na investície a nové pracovné miesta.

Jednoducho, tie akože nové pracovné miesta sa zoberú jedným podnikateľom a s požehnaním vlády sa presunú k niekomu inému. Lepšie by bolo, keby sa peniaze využili napríklad na zníženie odvodov, čo by naozaj pomohlo veľkej skupine ľudí,“ uzatvára analytik inštitútu INESS Martin Vlachýnsky.