Priekopníčky striptízu: Nahé tanečnice prilákali aj Lipu a Satinského

Socializmus s ľudskou tvárou, to bol aj prvý striptíz na Slovensku. Erotické predstavenia sa odohrávali zvyčajne ako polnočné prekvapenie v podniku, ktorý dodnes stojí v centre Bratislavy.

Ak by sme hľadali v dejinách prvé striptízové vystúpenie vôbec, zablúdili by sme do parížskeho kabaretu. Tam sa v roku 1894 pred obecenstvom odhalila dnes už neznáma tanečnica.

O desaťročia neskôr sa k revolucionárkam v oblasti erotiky zaradili i slovenské devy. Striptíz, aký začali predvádzať v roku 1967 v istom bratislavskom podniku, nemal obdobu široko-ďaleko.

„Dievčatá sa, samozrejme, vyzliekali aj inde, ale len u nás išli úplne donaha,“ tvrdia pamätníci o časoch, keď vtedy ešte naturálne, nedepilované ženy nepočítali kilá navyše a netušili, čo je to celulitída.

Podnikové zájazdy

Erotický tanec sa v jeho zárodku radil k umeniu ako hocijaké divadelné predstavenie. Tanečnice, ktoré vystavovali na obdiv svoje telo, si užívali rovnakú popularitu a uznanie ako herečky, ktoré hrali Oféliu či Marínu.

Striptérky museli prejsť talentovými skúškami. Ich šou mali svojich režisérov a choreografov - napríklad Jozefa Sabovčíka, ktorého syn sa neskôr stal majstrom Európy v krasokorčuľovaní.

Erotické predstavenia sa odohrávali zvyčajne ako polnočné prekvapenie v podniku, ktorý dodnes stojí v centre Bratislavy. Na dovtedy nevídané umenie chodili často zájazdy z celého Česko-Slovenska. Nezriedka ich dokonca organizoval a financoval pre svojich zamestnancov závodný výbor Revolučného odborového hnutia.

Čítajte viac:

Sme zvrhlejší? Takto sa od čias socializmu zmenili chúťky Slovákov

Každý večer

Nahota bola dovtedy na Slovensku tabu. Takže, keď sa začalo predstavenie, muži často pred svojimi manželkami klopili zrak. So striptízom sa začala aj tradícia predávania ruží v nočných podnikoch.

Dievčatá hore bez chodievali od stola k stolu a džentlmeni, keď nechceli ostať pred svojimi partnerkami v hanbe, platili. Obchytkávanie či strkanie bankoviek do nohavičiek sa absolútne nepripúšťalo.

„Dievčatá obťažovali len Rakúšania alebo ‚Juhoši‘. Ak k niečomu takému prišlo, okamžite museli podnik opustiť,“ spomína osvetľovač prvých striptízov v Bratislave, ktorého sa nám podarilo vypátrať. Na istý čas sa dokonca stal súčasťou šou. „Na javisko prišla v jednej scénke nahá striptérka a mojou úlohou bolo postupne ju obliecť,“ spomína dnes už dôchodca.

Dobre sa pamätá aj na vtedajšie honoráre. „Striptérky dostávali tristo korún za jedno číslo. Toľko v tom čase nemal nikto,“ prehodí významne.

V bratislavskom podniku, známom prvými skutočnými striptízmi, bolo často vídať aj rôzne osobnosti vtedajšej doby. S odstupom mnohých rokov sa však z nejakého dôvodu rozhodli o tom mlčať. Pečený-varený tam bol napríklad Július Satinský.

„Chodil som tam každý večer. Len čo sme s Lasicom dohrali Soirée, premiestnil som sa na striptíz. Striptérky ma už poznali,“ zaspomínal si ešte pred smrťou.

V hľadisku bolo vidieť aj džezmena Petra Lipu. „Keď sa začal v Bratislave striptíz, bola to správa, ktorá sa šírila ako atómová bomba. Samozrejme, že sme tam hneď utekali. Veď to bolo prezentované ako socializmus s ľudskou tvárou. Tak sme na tú ľudskú tvár boli, pochopiteľne, zvedaví,“ spomína Lipa.

A pochvaľuje si aj dievčatá. „V móde boli štíhle baby, podobné modelke Twiggy, ale tam boli bežné, väčšinou pekné ženy s klasickou postavou. Bol to naozaj krásny striptíz.“

Čítajte viac:

Socializmus si potrpel na LSD: Drogu sme vyvážali do USA i do Kanady!

Žiadne prasaciny

Na svoje si prišli aj muzikanti Dušan Grúň a Braňo Hronec, ktorí v tom čase už vďaka zahraničným angažmánom mali možnosť porovnávať. „Tie dievčatá boli krv, mlieko a štetky mali medzi nohami aj v podpazuší,“ vybuchol pri spomienke spevák hitu Plavovláska Dušan Grúň. „Raz som tam vzal aj kamarátov z Juhoslávie, pretože u nich nič také nebolo.

Striptízové čísla boli veľmi pekne vymyslené a mali aj dej,“ hovorí. A Braňo Hronec mu drukuje. „To preto, lebo slovenský magistrát si zaumienil, že to musia spraviť na umeleckej úrovni. Preto mali choreografa a režiséra Jožka Sabovčíka, ktorý to robil veľmi kultivovane. To bol môj kamarát,“ tvrdí.

So striptízom, aký vídal v zahraničí, sa to podľa neho nedalo ani porovnať. „Napríklad v Hamburgu sme s kapelou hrali v tom najnemorálnejšom podniku vo vykričanej štvrti Große Freiheit.

Chodili si tam uľaviť nadržaní námorníci po dlhých plavbách a bol tam aj striptíz. Dievčatá však mali maximálne holé prsia. Všetko ostatné mali skryté. Ony by sa vyzliekli, ale Nemci to nedovolili. V Bratislave to vzali pekne od podlahy, ale zároveň veľmi kultivovane. Nikdy sa tam nekonali žiadne prasaciny,“ dušuje sa niekdajší plejboj.

Vianočné tipy na darček