Brojlery: Majú dostatok potravy, teplo, správnu vlhkosť, veterinárnu starostlivosť. Hydinári tvrdia, že sa majú lepšie ako niektorí ľudia.

Produkcia kurčiat na Slovensku klesla, farmári sa nevedia uživiť

Zahraniční dodávatelia zasypávajú naše obchody lacnými odpadovými kurčatami, naši chovatelia „padajú na hubu“.

O kvalite kuracieho mäsa sa vo všeobecnosti hovorí s dešpektom. Pred pár rokmi zistili naši kontrolóri vážne nedostatky pri hydinovom mäse dovezenom z Francúzska, Nemecka a Poľska. Vlani v lete zas poľské médiá odhalili „mafiánske združenia“, kde chovatelia po dohode s predajcami a veterinármi kŕmili kurčatá karcinogénnymi antibiotikami, aby rýchlejšie priberali.

A len pár mesiacov nato zachytili českí veterinári mrazené kuracie prsia z Brazílie, ktoré obsahovali nadlimitné množstvo antibiotika používaného pri liečbe ťažkých zápalov a infekcií.

Pridajte k tomu „prebaľovacie“ firmy na Slovensku, ktoré podradné zahraničné kurčatá v nových obaloch vydávajú za naše, opätovne prebaľované staré kurčatá či predaj zvierat „z auta“ s neidentifikovateľným pôvodom.

Nerovný meter

Naozaj slovenské kurčatá chované doslova pod mikroskopom veterinárov kúpite, no výrazne drahšie. Dôvod? Nerovný meter kontrolných inštitúcií aj likvidačný prístup obchodných reťazcov voči farmárom a spracovateľom. „Najviac hydinového mäsa sa na Slovensko dováža z Česka, Poľska a Maďarska, nasleduje Rumunsko a Brazília,“ hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Dovoz kurčiat presahuje ich produkciu na Slovensku a Slováci zahraničným dodávateľom nemôžu konkurovať cenami. Prečo? Na rozdiel od nich naše produkty podliehajú najprísnejším európskym i slovenským normám bez akýchkoľvek úľav. „Slovensko nebolo v oblasti ochrany trhu pripravené na vstup do EÚ,“ myslí si Mikuláš Šranko, marketingový riaditeľ jednej z najväčších spracovateľských spoločností hydinového mäsa Hyza.

„Umožnili sme tak dovoz prebytkov z okolitých krajín a výrobkov, ktoré nezodpovedali kvalite kladenej na našich výrobcov a spracovateľov. Rozšírila sa aj forma ambulantného predaja hydiny z áut, ktoré nespĺňali základné parametre na skladovanie a predaj potravín,“ hovorí Šranko a dodáva, že podpora predaja slovenských výrobkov sa zo strany štátu dlho zanedbávala a dodnes neexistuje ucelený koncept na vzdelávanie obyvateľstva v tomto smere.

Jediné kritérium - cena

Zákazníci hľadia v prvom rade na cenu. Vďaka tomu sa darí napríklad „prebaľovačom“, ktorí nakupujú nekvalitné zahraničné produkty a potom ich dodávajú na slovenský trh v nových obaloch - už ako slovenské. „Na Slovensku pôsobí viac prebaľovacích firiem ako spracovateľov hydiny. Žiaľ, právne predpisy EÚ im to umožňujú,“ hovorí Daniel Molnár.

Podstatná časť týchto produktov končí v stravovacích zariadeniach. Od reštaurácií cez nemocnice, penzióny, armádu, väznice až po školské jedálne - teda tam, kde sa chce alebo musí šetriť. O nekvalitu na našom trhu sa pričinili aj veľké obchodné reťazce. Výrobné náklady chovateľov ich totiž nezaujímajú. Stanovia si cenu a buď ju akceptujú, alebo nie.

Daniel Molnár si nedáva servítku pred ústa. Tvrdí, že reťazce sa drzo vysmievajú zákazníkom aj kontrolórom. „Pred časom predávali francúzske a nemecké kurčatá, ktoré by v domovských krajinách stiahli z pultov. Mali zlomeniny, krvné podliatiny a stopy po dlhodobom zmrazení. Na základe našich podnetov tento tovar kontrolóri nariadili viackrát stiahnuť z predajní. A predsa sa tam objavoval znovu, ibaže s novým kódom.“

Pod kontrolou

Produkcia kurčiat na Slovensku klesla za posledné roky na menej než polovicu. Farmári zatvárajú prevádzky, lebo sa nevedia uživiť. Vydržalo len pár najsilnejších, ale ani tí nevidia budúcnosť ružovo. S majiteľom spoločnosti Navi Ivanom Kanianskym sa prechádzame po jednej z najmodernejších hydinárskych fariem v strednej Európe neďaleko Partizánskeho.

Vyrástla pred vyše desaťročím na zelenej lúke a Kaniansky sem priviezol to najlepšie, čo vo svete objavil. Dnes majú osem hál pre brojlery, do každej sa pomestí päťdesiattisíc kusov. Monitorujú ich kamery a počítačový systém kontroluje okrem iného vlhkosť vzduchu, teplotu, osvetlenie i priemernú hmotnosť kurčiat. Ročne ich vyexpedujú vyše tri a pol milióna. Elektrinu čerpajú zo slnečných kolektorov a ako jediní na Slovensku disponujú spaľovňou biologického odpadu.

„Prirodzený úhyn takto sami spálime. Trvalo mi však tri roky, než som získal všetky povolenia.“ O investíciách nehovoriac. Aby produkovali kvalitné mäso, musia slovenskí farmári vložiť milióny do množstva zariadení. To zahraniční chovatelia často nepotrebujú. „Bol som sa pred rokmi pozrieť na podmienky chovu vo viacerých krajinách.

Aj v Brazílii a v Číne a priznám sa, párkrát mi prišlo nevoľno. Poliaci? Netvrdím, že nemajú kvalitné kurčatá, ale tie sa k nám - pre cenu - nedostanú. Väčšina je od priekupníkov a z fárm, ktoré nespĺňajú potrebné štandardy. Kurence živoria v biednych šopách, kde ich nadopujú chémiou a predajú našim reštauráciám bez DPH a bez dokladov.“ Majiteľ farmy má tiež ťažké srdce na obchodné reťazce.

„Keď prišli na Slovensko, nahadzovali si maržu na domácich hydinárskych produktoch od osem do dvanásť percent. Dnes sa pohybuje priemerne od tridsať do štyridsať percent,“ hovorí Kaniansky, ktorý nechce hádzať flintu do žita, ale myslí si, že ak táto situácia potrvá, vzdajú to aj poslední hydinári.

Unavený

Ďalšou firmou, ktorá sa zubami-nechtami drží na trhu, je spoločnosť JANEK v Púchove. Má desať prevádzok, ročnú produkciu tri milióny kurčiat a sto miliónov vajec. Ich trápi aj devalvácia českej koruny, valcujú ich producenti spoza rieky Moravy.

„Tento rok môžeme nazvať rokom strát,“ hovorí Peter Janek, ktorý je so štyridsaťročnou praxou asi najdlhšie pracujúcim hydinárom na Slovensku. Ukazuje haly s brojlermi vybavené modernou technikou a klietky s nosnicami.

„S vajcami je to najhoršie. Musíme kúpiť jednodňové kurča, chovať ho pol roka, aby z neho bola nosnica, a po roku znášky ju dať na porážku. Ak však vajcia predávame za nízku cenu, je to stratová investícia. Mäso nosníc nemá žiadnu hodnotu. Je to len kosť a koža. Plánujem odísť na dôchodok a prenechať firmu synovi, ale neviem, či to pre neho nebude skôr za trest.“

S rodokmeňom

„Sami hydinári zmôžu na potravinovom trhu málo,“ tvrdí marketingový riaditeľ spoločnosti Hyza. „Ich aktivity nestačia na zmenu správania spotrebiteľov. Treba nastaviť ochranu proti nekvalite z dovozu.

Výrobcovia potravín bez ohľadu na to, či ide o porážku, alebo len spracovateľa, by mali mať nastavené rovnaké kontrolné mechanizmy. Aj na dovoz. Chýba transparentné označovanie väčšiny potravín. Je ťažké konkurovať susedným krajinám, ktoré majú reálne nižšiu DPH na potraviny. No a podstatný vplyv na vývoj poľnohospodárstva a potravinárstva má i dotačná politika.“

Jednu cestu, ako zachrániť domácu produkciu, však našli. Spoločne s chovateľmi vytvorili zoskupenia označujúce produkty Úprimné kurča s rodokmeňom a Kráľovské kura. Pri prvom si zákazník cez QR kód na obale môže overiť pôvod chovu, spôsob spracovania a obsah kŕmnych zmesí. Výrobca deklaruje, že kura má slovenský pôvod, pochádza zo slovenskej farmy, je spracované slovenským spracovateľom, bolo kŕmené slovenským krmivom a prešlo veterinárnou kontrolou.

Pri Kráľovskom kurati výrobca deklaruje, že ide o takzvané welfarové kura, ktoré vyrástlo v prirodzených podmienkach s väčším chovným priestorom, je zdravé a bolo kŕmené bez dopingu a rastových hormónov. K tomu farmárom bliká ďalšie svetielko nádeje.

Od apríla budúceho roku bude musieť byť na základe európskych právnych predpisov pri hydinovom mäse uvedená krajina chovu a zabitia zvieraťa.

Modrá nie je dobrá

František Mórocz odpracoval takmer dve tretiny zo svojej tridsaťročnej kariéry v rakúskych reštauráciách. Ako kuchár i šéfkuchár. I tak stále - pre svoju rodinu a seba - nakupuje na Slovensku. Tak je to aj s kurčatami - no kupuje len dve značky, tie má overené. A ako rozpoznať, čo je naozaj dobré?

„Kurča by malo mať svetlú farbu, malo by byť svieže, suché, hladké, bez povlaku či slizu. Ak sú kuracie prsia napustené vodou, získajú tmavšiu farbu, takže to nie je tá pravá šťavnatosť, modrastá farba mäsa naznačuje buď fraktúry alebo opätovné zmrazovanie. Zvonku musí byť hydina úplne bez vody a už vôbec tam nesmie byť krv.“

„Šťavnaté“ kurčatá

Nedajte sa oklamať. Podľa Daniela Molnára je takáto hydina prevažne napustená slaným vodným roztokom. Spoznáte to podľa etikety, kde sa spomínajú „krehčené“ alebo „šťavnaté“ kurčatá a je to „výrobok z hydinového mäsa“. Teda nie čisté mäso. Nastrekované mäso má poškodený povrch od ihiel, ktoré do mäsa tlačia vodný roztok, a obsahuje podiel vody až do päťdesiat percent.

Nájdu sa v ňom aj ďalšie prídavné látky, medzi ktorými bývajú i škodlivé fosforečnany. Stalo sa to bežnou praxou pri mrazených kuracích prsiach a rezňoch z Českej republiky, Poľska, Holandska i Brazílie. Vysoký podiel takýchto produktov ponúkajú aj slovenské firmy, ktoré hydinu nezabíjajú, ale ju iba nakupujú a potom ju rozrábajú alebo prebaľujú.

Dôležité je prečítať si priamo na etikete výrobku krajinu pôvodu alebo názov výrobcu a kupovať výrobok, ktorý je priamo od slovenského spracovateľa hydiny.

Lokálpatrioti

V Rakúsku máme takmer päťsto brojlerových fariem a takmer všetky zvieratá spracovatelia porážajú na domácich bitúnkoch a dodávajú čerstvé do domácej predajnej siete, - hovorí generálny riaditeľ Rakúskej komory hydinárov Michael Wurzer. „Asi len sedemnásť percent prichádza zo zahraničia, predovšetkým pre hotely a reštauračné zariadenia.“

Ochrana trhu je podľa Wurzera jednoduchá a účelná. Vyžadujú veľmi vysoké štandardy, od výrobcu až k predajcovi. Kvalitný chov, hygienu, ale tiež dobré podmienky pre živé zvieratá, striktné dodržiavanie zdravotníckych nariadení a - až na prípady ochorenia zvierat - tvrdé obmedzenie antibiotík.

Hydinárske spoločnosti sa musia podrobiť množstvu kontrol, spĺňať požiadavky na odbornosť a byť registrované v rakúskej hydinárskej zdravotníckej asociácii. „Vajcia a hydinu vnímajú naši konzumenti veľmi citlivo, preto dávajú prednosť rakúskej produkcii, ktorá im garantuje najvyššiu kvalitu.“

Prechádzka po rakúskych obchodoch a supermarketoch potvrdzuje Wurzerove slová. Prakticky všade nachádzame len rakúske výrobky. „Približne pred dvanástimi rokmi u nás vypukol škandál,“ hovorí manažérka jedného z obchodných reťazcov.

„Kontrolóri objavili hydinu nadopovanú antibiotikami. Pretriasalo sa to v médiách, nasledovali prísne kontroly. Možno aj to je dôvod, prečo už domáci veria len našim výrobkom.“

Bez afér

Aj v Maďarsku na trhu dominujú brojlery predovšetkým z domáceho chovu. Vo Zväze chovateľov brojlerov je združených okolo šesťsto chovateľských staníc. Brojlery - sliepky aj kohúty -, ak sú určené na mäso, utrácajú vo veku sedem až osem týždňov, keď majú dve až dve a pol kila.

Netreba využívať hormonálne krmivá, antibiotiká ani živočíšne bielkoviny. Dá sa to dosiahnuť aj objemom krmiva vypočítaným na gram, s presným obsahom výživných a minerálnych látok. Počítače automaticky zabezpečia optimálnu teplotu, obsah pary a osvetlenie pre jednotlivé chovné cykly. Mäso brojlerov je vodnatejšie a obsahuje málo tuku.

„V Maďarsku sme nikdy nemali škandál, že by sa využili živočíšne krmivá ako napríklad v Británii alebo v Holandsku,“ hovorí Ildikó Bártová, agroinžinierka z chovnej stanice Godölő.

„Nemáme tu ani také veľkochovy, kde sa mäso produkuje priemyselným spôsobom - hodíte vajce do stroja a po krátkom čase z neho vyjde zabalené kurča. Čo sa odohrávalo vnútri stroja, netuší nikto. Naše predpisy to neumožňujú.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní