Exhibicionista: Nevadilo mu, že sme na neho namierili fotoaparát. Počas dňa sa sexuchtiví gayovia stretávajú na toaletách Univerzity Komenského (vpravo), večer v neďalekom parku.

Promiskuitní gayovia si užívajú v lese aj na toaletách univerzity

Homosexuáli, bažiaci po zážitkoch, sa kedysi stretávali v lesíkoch na okrajoch Bratislavy či na pánskych toaletách. A čo dnes?

Zdolávajú veľké diaľky, brodia sa húštinou a pichľavými kríkmi, tlačia sa v kabínkach na toaletách. Pre chvíľku sexuálneho vzrušenia podstúpia všetko. Zatiaľ čo usporiadane žijúci homosexuáli bojujú o svoje práva a horko-ťažko sa vyrovnávajú s predsudkami okolia, ich promiskuitní kolegovia im v snahe zmeniť chápanie verejnosti veľmi nepomáhajú. A nie sú to len stratené existencie, ale aj známi ľudia, napríklad zo šoubiznisu. Lokalít, kam putujú za náhodným sexom, nie je v Bratislave veľa. Vypátrali sme tie najvychytenejšie.

Ako naposledy

Nie všetci gayovia sú rovnakí. Mnohí homosexuáli, žijúci usporiadane, nemajú čo tajiť. O svojej orientácii neraz hovoria otvorene a keď majú stáleho partnera a sú šťastní vo svojich vzťahoch, nepotrebujú ani gay kluby. Tie sú v Bratislave dva. Húfy gayov a lesbičiek sa tam chodia zoznamovať bez strachu, že na nich spoza rohu vyskočí nasrdený radikál. Ešte stále však existuje aj tretia skupina homosexuálne orientovaných mužov, ktorá tým predchádzajúcim dobré meno nerobí. O miestach ich stretnutí vie svoje docentka kožnej kliniky z Univerzitnej nemocnice v Bratislave Danka Švecová. Tú musia v prípade, že sa nakazili pohlavnou chorobou, informovať, za akých okolností a s kým mali sex. „Najčastejšie sa u nich objavuje syfi lis a kvapavka. Môžem povedať, že prípadov je neúrekom, neporovnateľne viac než u heterosexuálnych mužov. Niektorí homosexuáli sú veľmi promiskuitní a sexuchtiví. Žijú naplno. Ak sa im naskytne nejaký sexuálny kontakt, využijú ho bez zábran. V pohlavnom živote sa správajú tak, akoby zajtra už ani nemalo byť,“ prezrádza dermatovenerologička.

Medzi svojimi

Našimi sprievodcami po zákutiach Bratislavy, odkiaľ vedie ľahká cesta k docentke Švecovej, sa stali Števo a Laco. Žiadna spodina, len pár, ktorý si vzťah občas okorení náhodnou sexuálnou známosťou. Podľa nich ide o dobrodružstvo. Túžia po ňom vraj všetci - násťroční neskúsení chlapci, ale aj zrelí muži. Odkedy však funguje internet, už nie je nič ako predtým. „Dnes sa mladí dohodnú cez sociálnu sieť a stretnú sa niekde v súkromí,“ rozprávajú a ťahajú nás na odľahlé, „pútnické“ miesto, kde i napriek modernej dobe stále korzujú homosexuáli v nádeji, že si rýchlo „užijú“. Ešte jedna vec sa nemení. Za každých okolností, aj keď skončia nevedno kde v prírode, sú všetci bezchybne nastajlovaní a navoňaní. „Kedysi tu bolo toľko ľudí ako v Prahe na Václaváku,“ podotknú, keď nás vedú zarastenou cestičkou v lesíku neďaleko bratislavských Zlatých pieskov. Už vedia, že sú medzi svojimi. Tí sa správajú suverénne a zoznamujú sa bez dlhých rečí a rovnako rýchlo si aj vyjasnia, po čom túžia. A my len otvárame oči. Z lesa von a späť korzujú mladí, dobre vyzerajúci muži, zakrátko prichytíme polonahých mužov v stredných rokoch. Starší páni sa podľa Števa a Laca zvyknú vyzliecť donaha, ako vo výklade vystavujú svoje prednosti a trpezlivo, neraz i celé hodiny čakajú v húštine na niekoho, kto sa pri nich zastaví. Dozvedáme sa, že najväčší záujem je o mužov okolo tridsiatky. „Tie deti v obtiahnutých nohaviciach s plochým bruchom a nagélovanými vlasmi to ešte nevedia, chýba im zručnosť,“ vysvetľuje nám dvojica.

Mačka vo vreci

Vstupnou a najstaršou bránou do gaysveta na Slovensku je vlaková hlavná stanica v Bratislave. Presne tá, na ktorej Jaro Slávik nakrúcal svoj slávny pornofi lm. Ak sa na vás vo vstupnej hale usmeje nejaký muž a vy mu úsmev opätujete, nenápadne vám naznačí, že ho máte nasledovať. A pomaly odpochoduje na toaletu. To, čo sa následne udeje v kabínke, prebieha bez akýchkoľvek rečí, aby na seba dvojica nepútala pozornosť. Ďalšie toalety, kde to žije, sú na autobusovej stanici Mlynské nivy. Na kabínky tam vidno z chodby a ak z niektorej viac než desať minút nikto nevychádza, ide zväčša o signál. „Je to ako mačka vo vreci. Ak máte záujem, vojdete a necháte sa prekvapiť, koho vám osud prihral do cesty. Vopred to zistíte len cez malinké nenápadné dierky, ktoré sú navŕtané v bočných stenách. Sú tu len tri kabínky, takže zatiaľ čo sa v nich niekto oddáva sexu, cestujúci, ktorým naozaj ‚treba‘ a ponáhľajú sa na autobus, majú smolu,“ smeje sa Laco so Števom. Trošku inak to funguje na Palackého ulici, na Americkom a Šafárikovom námestí. Tam amanti stoja na verejných toaletách nenápadne pri pisoári a keď sa ani po minúte, dvoch nemajú na odchod, je to znak toho, že sú tam s rovnakým cieľom. Keď začujú na schodoch kroky, rýchlo prestanú a vyčkajú, kým votrelec neodíde. Vynachádzaví páni už dávnejšie obsadili aj kultivovanejšie toalety na právnickej fakulte, ktorá stojí na Šafárikovom námestí cez cestu.

Spodina: Niektorí navštevujú verejné toalety s navŕtanými dierami v stenách, cez ktoré si páni v prípade sympatií robia dobre. Foto: Emil Čierny

Rýchla láska

Najobľúbenejšou lokalitou bezkonkurenčne zostáva takzvaný šervúdsky les pri Zlatých pieskoch. Nájdete ho asi pol kilometra za konečnou zástavkou električiek. Panuje v ňom čulý ruch. Pri jeho prechádzaní sa cítime ako vo výkladnej skrini. „Z toho si nič nerobte. Vidia vás tu prvý raz, takže ste pre nich zaujímaví,“ počúvame od sprievodcov. Keď v jednej z húštin zbadáme dvojicu asi dvadsaťročných chlapcov, ako sa mojkajú, vyťahujeme nenápadne fotoaparát. Aj tak nás však spozorujú, rýchlo si zapnú nohavice a miznú preč. Približne šesťdesiatročný pán, ktorý stál o pár krokov ďalej, s fotografovaním až taký problém nemal. Rukou si zakryl tvár, svoju pýchu medzi nohami však nechal bez problémov odhalenú. Uprostred lesíka nás náhle prekvapí bezdomovec, relaxujúci na stoličke. „Bývam tu už šesť rokov,“ dá sa s nami bez problémov do reči. „Mám veľmi dobrý prehľad o tých, čo okolo mňa chodia, ale ja momentálne nie som buzerant,“ vysvetľuje. Pánov, ktorí sa okolo neho premávajú, počíta na stovky. „S mnohými som už kamarát. Zastavia sa na kus reči a potom idú po svojom,“ hovorí a dodáva, že občas dostane sexuálny návrh aj on. „Ale to len od tých nových, ostatní vedia, že nemajú šancu. Ja sa tu už cítim nie ako bordelmama, ale ako bordelapa,“ vtipkuje. Dokonca nás pozýva na návštevu do svojho stanu, kde má posteľ. Nabáda nás však, že predtým musíme zahasiť cigaretu. Fajčiť sa môže vraj len vonku. Keď sa ho spýtame, či nemá strach bývať sám uprostred lesa, laxne mávne rukou. „Ja tu nikdy nie som sám. Teplí sa tu stretávajú celý rok, aj keď sneží. A iní sem neprídu,“ prezrádza pán „šervúdskeho“ lesa.

Aj policajti?!

Ďalšie obľúbené miesto promiskuitných homosexuálov treba hľadať pri jazere v Rusovciach. Najmä v romantickom prostredí stromovej aleje a v letných mesiacoch aj na nudistickej pláži. „Stačí sa na seba usmiať, žmurknúť a idete na vec.“ V ďalšej lokalite, priamo pod Mostom Apollo, sme v lesíku naďabili aj na dvoch policajtov. Ich kolegyňa čakala pri policajnom aute a zatiaľ čo urastení strážcovia zákona prečesávali lesné kríčky, spýtali sme sa jej, či tu robia honbu na gayov. Stroho odvetila, že k takýmto veciam sa nesmie vyjadrovať. Kým prehľadali celý les, iste sa zapotili. Homosexuáli si tu totiž cestičky vyšliapali od Prístavného mosta až po Starý most. Komu sa ťaží chôdza, môže na lúku prísť autom a v jeho pohodlí počkať na vhodný sexuálny objekt. Počas našej návštevy tu parkovali hneď dve autá. Podísť bližšie a zistiť, čo sa v nich odohráva, sme sa však neodvážili…


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní