Psychológ o našich politikoch: Povýšenecké správanie naznačuje hlboký komplex menejcennosti

Môžu si politici naozaj dovoliť všetko? Je bežné a normálne, aby zosmiešňovali ľudí, ktorí ich volia? O kontroverzných výrokoch politikov a o tom, čo to o nich vraví, sa so psychológom ĽUDOVÍTOM DOBŠOVIČOM rozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Domov

Čo si ako psychológ myslíte o povýšeneckých vyjadreniach politikov?

Politik je verejný činiteľ, ktorý sa k možnosti ovplyvňovať verejný život, či už ako poslanec, alebo ako minister, či iný štátny úradník, dostal vďaka tomu, že „požiadal“ občanov o dôveru vo voľbách, a teda sa od neho oprávnene očakáva, že dôveru, ktorú dostal, si bude vážiť. Pohŕdanie politika inými ľuďmi je hrubé povýšenectvo a naznačuje poruchy v správaní, v sebaobraze, v sebareflexii a v sebaúcte - pomýlené vnímanie seba samého a svojej „ceny“.

Robert Fico a Miroslav Lajčák na neslávnej tlačovej konferencii, kde urazili všetkých zainteresovaných namiesto odpovedania na priame otázky novinárov.
Robert Fico a Miroslav Lajčák na neslávnej tlačovej konferencii, kde urazili všetkých zainteresovaných namiesto odpovedania na priame otázky novinárov.
TASR

Praskli mu nervy?: Premiérov, vľavo, výrok o novinároch ako protislovenských prostitútkach si všimli aj v zahraničí. Na internete si už začal žiť vlastným životom. Foto: TASR

Môj názor je, že politik by mal mať dostatok zrelosti na to, aby dokázal odolávať aj nezrelosti vo svojom okolí, a navyše by mal prejaviť úctu ku každému, s kým príde do kontaktu, tobôž, ak ide o médiá. Mal by si uvedomiť, že či chce, alebo nie, verejnosť ho vníma a ak sa on správa pohŕdavo, zosmiešňujúco alebo ponižuje iných, ukazuje tým vzor a posilňuje neistých ľudí na rovnaké správanie a rovnaké postoje. Nezaslúži si byť verejne činný a ovplyvňovať život ostatných.

Aký osobnostný obraz sa nám tým ponúka?

Povýšenecké správanie je jednoznačne prejavom nezrelej osobnosti, najčastejšie je za takýmito prejavmi hlboký komplex menejcennosti, ktorý si takíto ľudia kompenzujú práve mocenským a arogantným správaním, aby nevyšli najavo ich hlboké pochybnosti o sebe samých. Neraz je komplex taký výrazný, že dotyčný naozaj verí, že je niečo viac a že oprávnene kritizuje, útočí, zosmiešňuje, pohŕda... V takom prípade to zaváňa až psychopatickými rysmi osobnosti. Sú to ľudia s veľmi nízkou mierou empatie, potreba posilňovať svoj sebaobraz a svoje sebavedomie je taká výrazná, že skreslene vnímajú okolitý svet a najčastejšou formou správania je tendencia ovládať iných, siahanie po moci a po možnosti rozhodovať. Mylne a úplne skreslene sa totiž domnievajú, že oni jediní majú pravdu a že právo je na ich strane. Jediná možnosť, ako im znemožniť túto ich tendenciu, je izolovať ich od vplyvu.

Králi mali kedysi šaša, ktorý jediný im mohol povedať pravdu. Zvyčajne beztrestne, hoci vyskytli sa aj výnimky. Podľa psychológa, taký šašo by sa dnes zišiel aj našim politikom.
Králi mali kedysi šaša, ktorý jediný im mohol povedať pravdu. Zvyčajne beztrestne, hoci vyskytli sa aj výnimky. Podľa psychológa, taký šašo by sa dnes zišiel aj našim politikom.
Internet

Králi mali kedysi šaša, ktorý jediný im mohol povedať pravdu. Zvyčajne beztrestne, hoci vyskytli sa aj výnimky. Podľa psychológa, taký šašo by sa dnes zišiel aj našim politikom. Foto: Internet

Kazí vysoká politika charakter človeka?

K tomuto sa neviem vyjadriť, ale domnievam sa, že vo vysokej politike je jedinec vystavený silnejšiemu tlaku. Prichádzajú za ním mnohí s rôznymi požiadavkami a, samozrejme, nevyhnutne sa objaví aj správanie smerujúce ku korupcii. Už z Goetheho Fausta vieme, akú silu má pokušenie - je to útok na emócie, na potrebu cítiť sa dôležitý. Od toho je potom už naozaj maličký krôčik k tomu, aby začal sám seba skreslene vnímať. Myslím si, že takíto ľudia nemajú okolo seba veľa pravdy a priamych reakcií a krivenie názoru na seba samého sa tým zosilňuje.

Čo by politikom pomohlo?

Králi kedysi mali svojho šaša, ktorý beztrestne nastavoval zrkadlo ich vládnutiu a správaniu. Aj naši politici by mali mať takýchto šašov vo svojich tímoch, pretože inak tých šašov zastupujú napríklad médiá, ale tie si politici nevybrali a nestoja o to, aby im skladali účty...

Výsledkom je pohŕdanie a to, čo napríklad naposledy predviedol premiér Fico, ktorý si vôbec neuvedomuje, že jediný rozdiel medzi ním a redaktorom je iba v tom, že ako premiér - sám sa ním chcel stať a vo voľbách o to intenzívne bojoval - má iba inú zodpovednosť a iné kompetencie. Nič viac. Je úplne rovnaký občan ako redaktor. Ak by bol viac, iná úroveň, tak aj v čase, keď nebude zvolený, by mal zostať niekým „viac“. Nezostane. Bude úplne rovnaký ako ktorýkoľvek iný občan Slovenska.

Domov