Pýchy slovenských oligarchov: Na športové štadióny sa im skladáme všetci

Štát zaplatí národný futbalový štadión cez rezort školstva. Pritom ešte pred voľbami nebolo ani na platy učiteľov.

Futbalový megaštadión, ktorý má štát podľa posledných informácií stáť maximálne 75 miliónov eur, chcú postaviť čo najskôr. Rezort školstva, ktorý spoluprácu s firmou Národný futbalový štadión (NFŠ), kde figuruje Ivan Kmotrík, pripravuje, dá do štadióna preddavok 27,2 milióna eur.

Potom odkúpi nekomerčnú časť areálu. Zaujímavé je, kde na to zrazu vzal, keď donedávna nebolo na platy učiteľov.

Veľká sláva: Futbalový štadión v Trnave otváral vlani samotný premiér Fico. Na snímke s Vladimírom Poórom, vpravo. Foto: Michal Smrčok

Asi je nám dobre

Isteže - futbal je jeden z najpopulárnejších športov na svete. V podstate naň netreba viac ako loptu a chuť hrať. Na Slovensku však zjavne treba mať dva špičkové štadióny so značným prispením štátu.

Aj keď učitelia štrajkujú v uliciach pre nízke platy a niektorí rodičia maľujú za vlastné deťom školské triedy. Aj keď do nemocnice si treba nosiť príbor a toaletný papier a rodičia stoja od štvrtej ráno, aby svoje dieťa úspešne zapísali do škôlky. Národný futbalový štadión však má stáť do roku 2018 a 75 miliónov naň naškrabe štát.

Minister školstva Peter Plavčan, ktorý podpísal predbežnú zmluvu s firmou NFŠ, realizátorom stavby, o ňom na tlačovej konferencii hovoril s nadšením. Zdá sa, že rímske panem et circenses - chlieb a hry - platí dodnes.

Ceny sa menili

O národnom futbalovom štadióne sa začalo hovoriť už v roku 2009 - vtedy mal stáť „len“ 68 miliónov eur. Vláda Ivety Radičovej vyhlásila, že pre ňu štadión nie je prioritou a stopla pôvodne pridelených 28 miliónov eur od štátu. Neskôr chcel, podľa Kmotríka, prevziať iniciatívu futbalový Slovan, potom sa uvažovalo o premiestnení národného štadióna z Tehelného poľa do Petržalky.

Vláda chcela podľa vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša čo najviac skresať predpokladané náklady, ktoré boli inde v Európe oveľa nižšie, ako sa najskôr počítalo u nás. V polovici roku 2011 Ivan Kmotrík vyhlásil, že štadión nechce obkolesiť hotelom, ale skôr bytmi, kaviarňami, cukrárňou a občianskou vybavenosťou.

Potom sa zas hovorilo o PPP projekte na výstavbu. Vlani v máji premiér Fico definitívne vyhlásil, že štadión zaplatí štát, teda platcovia daní, ktorí naň prispejú sumou 45 miliónov eur. Stačilo päť mesiacov, aby táto suma narástla na 68 miliónov, a ďalších pár mesiacov, aby sa vyšplhala na súčasných 75 miliónov.

Takto si svoje sny plnia Kmotrík, Poór a Široký:

Predražený?

„Ťažko nájsť smutnejší prípad rozhadzovania verejných financií, ako je to v prípade tohto štadióna. Neviem, ako k tej cene prišli, podľa mňa je vycucaná z prsta.

Keď si zoberieme, že v susednom Česku stál okolo 40 miliónov a vo Viedni, kde má väčšiu kapacitu, 50 miliónov, je pre mňa veľkou záhadou, prečo my na Slovensku zase, po dobrom príklade z diaľnic, PPP projektov, ideme kupovať nejakú predraženú vec.

A ešte je dôležité povedať, že je, samozrejme, veľký rozdiel v tom, koľko zarábajú robotníci u nás a koľko vo Viedni. A tam ich asi nikto neobtiahne, ako sa to už niekoľkokrát stalo u nás,“ myslí si podpredsedníčka parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Veronika Remišová.

Ako dodáva, zaujímavé je aj to, od koho štát štadión kúpi. Podľa Obchodného registra je v dozornej rade akciovky NFŠ Ivan Kmotrík, figurujúci nielen vo firme, ktorá je akcionárom NFŠ, ale aj vo firme, ktorej patrí televízia TA3.

„Pred voľbami som si robila takú súkromnú miništatistiku. A predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko sa v TA3 objavoval častejšie ako premiér a prezident dohromady. Uzavrela by som to asi tak, že biznis model sa podaril,“ hovorí natvrdo Remišová. Len pripomíname, že Petra Plavčana do funkcie ministra nominovala práve SNS.

Učitelia sú naštvaní

„Veľká časť učiteľov bola pobúrená tým, že táto investícia bola jedným z prvých, ak nie vôbec prvým rozhodnutím Petra Plavčana ako ministra školstva.

Tiež si myslím, že ministerstvo má nastavenú pôsobnosť v mnohých oblastiach a že samotné školstvo je veľký rezort s takým množstvom problémov, že šport by nemal byť jeho súčasťou. Nemajú to tak ani v okolitých štátoch a neviem, či vôbec niekde,“ hovorí Vladimír Crmoman z Iniciatívy slovenských učiteľov.

Podľa neho je situácia rovnaká ako za šéfovania ministra Čaploviča, keď sa v roku 2013 štát zaviazal prispieť v priebehu desiatich rokov na obnovu viacerých malých futbalových štadiónov 45 miliónov eur. Zhodou okolností to tiež bolo krátko po štrajku zamestnancov školstva, na ktorých sa veľa peňazí nenašlo.

Ekonomický prínos vtedy vyjadril minister hospodárstva Tomáš Malatinský takto: „Všetci budú zdraví a budú športovať.“ Možno po dostavaní národného futbalového štadióna budeme odrazu najzdravší národ Európskej únie.

„Aj túto vládu viac ovládajú politické rozhodnutia v prospech oligarchov než tie, ktoré by vychádzali z verejného záujmu. Čo by malo byť náš záujem, nám pravidelne pripomína Európska komisia aj OECD, ale zdá sa, že naši politici sú slepí a hluchí,“ vraví Crmoman.

Obe inštitúcie nám vyčítajú, že u nás je povolanie učiteľa málo atraktívne, čo má vplyv aj na slabé výsledky vzdelávania. Ministerstvo sa však bráni, že porovnávanie týchto dvoch tém a ich dávanie do súvisu je zavádzajúce.

„Ministerstvo garantuje, že ani jeden cent z prostriedkov určených na školstvo nebude použitý v prospech odčlenenej agendy športu. Navyše ide o prioritu celej vlády SR a na prípadné odkúpenie už postaveného štadióna kabinet vyčlení samostatný balík finančných prostriedkov určených na tento účel,“ vysvetľuje hovorca ministerstva školstva Vahram Chuguryan.

„Investíciu považujem za mrhanie finančných prostriedkov z peňazí daňových poplatníkov. Úloha štátu by nemala pozostávať z financovania takýchto projektov,“ myslí si však Matúš Pošvanc, analytik z Nadácie F. A. Hayeka. Podľa neho by mal byť futbal financovaný zo súkromných zdrojov.

A čo deti?

„Myslím si, že štát by mal investovať peniaze do rozvoja práce s mládežou, do ich športových aktivít. Povedzme si na rovinu - Kto tam bude najviac hrať? Samozrejme, Kmotríkov Slovan. Zase sme podporili niečo pre jedného vybraného oligarchu. Je dôležité podporovať šport a vytvárať deťom a mládeži priestory na športovanie, podporovať zapálených učiteľov, ale toto rozhodne nie je férový spôsob, ako budovať a zlepšovať športovú infraštruktúru na Slovensku,“ myslí si Remišová.

Podľa Chuguryana však bude národný futbalový štadión k dispozícii nielen na medzinárodné futbalové zápasy, ale i mladým miestnym športovcom či na kultúrno-spoločenské podujatia. Ministerstvo školstva sľubuje doplnkovú funkciu Šport Parku s rozlohou 16 500 štvorcových metrov.

„Pričom budúci vlastník môže tieto priestory využiť na potreby detského športového centra a športových zväzov, prípadne sa časť z nich môže komerčne prenajímať,“ dodáva hovorca.

Pre priateľov

Národný futbalový štadión nie je prvá investícia štátu do športu, okolo ktorého sa točia ľudia považovaní za oligarchov. Len vlani otvorili v Trnave moderný futbalový Štadión Antona Malatinského, kde hráva Spartak Vladimíra Poóra. A okolo štadióna vybudovali nákupné centrum, ktoré prevádzkuje firma, kde figuruje Poór mladší.

Trnavský štadión: Okolo neho stojí nákupné a administratívne centrum blízke Poórovcom. Foto: Juraj Roščák

A tú zas vlastní spoločnosť, v ktorej je spoločníkom opäť Poór. Do trnavského štadióna však štát investoval „len“ 13,5 milióna eur, patrí však mestu Trnava a spoločnosť City Arena ju má v prenájme na tridsať rokov. Má miesta pre 19-tisíc návštevníkov a spĺňa požiadavky UEFA aj FIFA.

Len pre zaujímavosť - podľa Denníka N jedno sedadlo na národnom futbalovom štadióne bude päťkrát drahšie ako na trnavskom Štadióne Antona Malatinského.

Pri Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave, ktorý zrekonštruovali kvôli majstrovstvám sveta v hokeji, zas stojí krásny hotel. Zápasy KHL na štadióne hráva bratislavský Slovan, ktorého prezidentom je Juraj Široký. Na tento štadión vyčlenil štát vyše 40 miliónov eur, zvyšok platilo mesto, ktorému teraz patrí.

Najvyšší kontrolný úrad neskôr poukázal na to, že štadión bol oproti pôvodne vybranej alternatíve značne predražený. Slovan si ho v súčasnosti prenajíma. Priľahlý hotel vlastnila spoločnosť Tehelné pole, kde malo istý čas akcie aj mesto. V roku 2012 však poslanci mesta odklepli ich predaj väčšinovému vlastníkovi, za ktorého vtedy označovali práve Juraja Širokého.

Podľa jeho hovorkyne však hotel patrí spoločnosti Tehelné pole a Široký ním nemôže disponovať. Poór aj Široký sa pritom pokladajú za údajných mecenášov Smeru-SD.

Koncertné mesto?

Po odkúpení sa bude o športovú časť národného futbalového štadióna starať štát. Podľa Chuguryana bude finálna suma za prevádzku závisieť od zvoleného modelu.

„Konkrétneho stavebno- funkčného vyhotovenia a spôsobu využitia uvedených priestorov,“ vysvetľuje. Aby nebola stratová, má mať štadión multifunkčný charakter, ktorý vraj umožní organizovať ďalšie spoločensko-kultúrne podujatia, ako koncerty, festivaly, letné kino, open air divadlo, motokros, monster truck, zimné hokejové stretnutia pod holým nebom, mítingy pod holým nebom.

„Priestor hlavnej tribúny, teda biznisová zóna, bude pripravený na organizovanie osláv, svadieb, firemných akcií, menších predstavení, konferencií s kapacitou až do 2 500 účastníkov. Modulárnym členením možno priestor rozdeliť na päť nezávislých akusticky oddelených priestorov,“ dopĺňa Chuguryan.

Bratislavský zimák: NKÚ skonštatoval, že bol predražený. Vedľa vyrástol hotel, ktorý podľa hovorkyne nepatrí Jurajovi Širokému. V roku 2012, keď mesto predávalo akcie firmy, však podľa vtedajšieho primátora Milana Ftáčnika práve on žiadal od mesta buď peniaze, alebo akcie. Foto: Juraj Roščák

Podľa analýz očakávaného využitia stavby od tretieho roku sa bude štadión využívať na rôzne podujatia v rozsahu viac ako stotridsať dní za rok. „Z toho bude tridsať akcií na hracej ploche štadióna. Pri takejto prognóze môžeme očakávať návštevnosť až 377 500 návštevníkov ročne, pričom viac ako stotisíc ľudí navštívi komplex s iným cieľom, ako sú futbalové zápasy a viac ako pätnásťtisíc návštevníkov sa zúčastní na konferenčných podujatiach. Stavba bude mať veľký význam aj z hľadiska rozvoja turizmu,“ vypočítava Chuguryan.

Futbalový štadión tak možno polezie do kapusty zimnému štadiónu či Národnému tenisovému centru, ktoré sú hneď vedľa a tiež sa okrem športových akcií zameriavajú na kultúrne.

Vianočné tipy na darček