V Trebišove ponúkajú sex už aj za päť eur. Ani jedna opýtaná dievčina však neprizná, že by niečo také robila.

Raj syfilisu v Trebišove: Dievčatá z osád nechodia do školy, ale šliapu ulice

Niekedy choroba urodzených, dnes pliaga chudoby, nebezpečne prekvitá najmä v Trebišove.

Mladé, iba štrnásť- až pätnásťročné dievčatá sa potulujú po Trebišove a ponúkajú svoje telo. Stačí mať päť eur a dostanete všetko. A ako bonus napríklad aj syfilis.

Problém však nie je len v samotnom ochorení, ale hlavne v tom, že ho šíria najmä dievčatá, ktoré by mali ešte sedieť v školských laviciach. Zaznamenané prípady hovoria jasne. Za posledných desať rokov majú v okrese Trebišov už druhú vlnu epidémie syfilisu. Najviac postihnuté týmto ochorením sú práve tínedžerky.

Verejné tabu

Len v okrese Trebišov v roku 2011 zaznamenali 59 nových prípadov, v minulom roku to bolo 43. „V troch posledných epidemiologických rokoch tam ochorelo na syfilis 153 ľudí. Mimoriadne znepokojujúca je skutočnosť, že 124 ochorení, čo je 81 percent, je hlásených zo samotného Trebišova. A v osade sme zaznamenali za posledné tri roky 96 nových ochorení,“ dvíha prst hygienik Jozef Sládek z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trebišove.

Každý mesiac k nim pribudne približne dva až päť nových prípadov. A tých vyliečených, ktoré majú pod kontrolou, rátajú na stovky. Nakazené bolo v minulosti dvojročné dieťa, no aj dôchodkyne. „Kríza, nezamestnanosť, bieda, sociálne vylúčenie, vytesnenie niektorých skupín obyvateľstva na okraj spoločnosti sú pre infekcie, ako je syfilis, tuberkulóza či zvyšné pohlavné choroby, pozvánka k prestretému stolu,“ vysvetľuje Sládek.

Miestna osada v Trebišove má oficiálne tritisíc obyvateľov. Neoficiálne štatistiky hovoria o viac ako piatich tisíckach. Je tam rušno ako v úli. Deti sa väčšinou hrajú vonku, mladé dievčatá korzujú po celom okolí. Rozoznať, ktorá z nich sa živí prostitúciou a, nebodaj, má dokonca syfilis, je nemožné. Azda napovie iba výraznejšie líčenie. Každá opýtaná dievčina nás však ochotne informovala o cenách sexuálnych služieb.

„Ja to nerobím, ale moja kamarátka áno. Nemá na chlieb, tak musí,“ tvrdí iba 13-ročné dievčatko, ktoré sa snaží vyvolať súcit nad neutešenou situáciou, v ktorej je väčšina obyvateľov miestnej osady a čaká na nejaké to euro. Okolo nej sa zhŕkne obrovská tlupa obyvateľov a ochotne plačú, že nemajú z čoho žiť.

Len čo sa opýtame na syfilis, zrazu nik nechce nič povedať. Pripustiť možnosť, že by sa tu chudobné dievčatá živili sexom alebo by tu niekto zneužíval deti, je absolútne tabu. Keď sa však spýtame, ako sa syfilis lieči, mladé dievčatá kričia, že penicilínom, a chytajú sa za zadok. Vraj injekcie mimoriadne bolia a majú z toho „rozpichanú celú riť“.

Na rozdiel od najmenších, slečny na druhom stupni vyzerajú dospelo. Čo robia po skončení vyučovania, pedagógovia nemajú šancu skontrolovať. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Po škole

Základná škola Ivana Krasku v Trebišove je hneď na začiatku osady. Funguje v dvojzmennej prevádzke a majú tu stále plno. To, že dievčatá už v skorom veku pohlavne žijú, musia jednoducho akceptovať. „Ak sa do osemnástky nevydajú, považujú ich za staré dievky,“ pousmeje sa riaditeľ školy Martin Gore. Aj teraz majú štyri žiačky tehotné a dve už aj porodili. Tvrdí, že o tom, že by dievčatá mali syfilis alebo boli prostitútkami, nemajú žiadne informácie. A o pohlavnom zneužívaní detičiek už vôbec nie.

„To sú citlivé záležitosti, ktoré idú mimo nás. Samozrejme, ak máme podozrenie, že v rodine nie je niečo v poriadku a že deti sú zanedbávané, okamžite kontaktujeme sociálku. Tohto roku sme mali 38 takýchto prešetrení, a to hlavne pre špinu a zanedbanie,“ dodáva riaditeľ. Dochádzka sa zlepšila najmä preto, že žiaci v škole dostávajú zadarmo stravu. „Sú to všetko deti v sociálnej núdzi. Tie do dvanásť rokov to majú úplne grátis a tie staršie po zaplatení 20-centového poplatku za mesiac.“

Zavlečenia epidémie syfilisu do školy sa nebojí. „Už to nie je s hygienou také katastrofálne ako v minulosti. Zanedbaní sú predovšetkým tí z plechových chatrčí na okraji osady. Skôr tu máme stále vši alebo blchy. Nie však vo veľkom. Vždy ide o pár prípadov. Keď vieme, že ide skutočne o rodinu, v ktorej nemajú prostriedky na zakúpenie potrebných šampónov, ponúkneme im, že dieťa umyjeme, odvšivavíme a oblečieme do čistého. To však len v prípade, že rodičia súhlasia,“ spresňuje riaditeľ.

Nikto z rodín neprišiel do školy, aby riešili intímny život žiačok. V tejto komunite všetko riešia doma, za zavretými dvermi. „Skôr máme problém s obrovskou migráciou. Každý deň tu máme iný počet žiakov. Dnes je to napríklad 813. Zajtra z nich môže zas časť odísť do Anglicka, Nemecka, Plzne alebo do inej časti okresu. Oni totiž nevydržia dlho na jednom mieste a do osady sa sťahujú z rôznych dedín v okolí,“ konštatuje riaditeľ.

Bez pôvodcu?

Štatistika však nepustí. Podľa výsledkov hlásení na Úrade verejného zdravotníctva v Trebišove vo veku do pätnásť rokov zaznamenali minulý rok nakazené tri deti, z toho najmladšie nechodilo ani do školy.

„V jednom prípade išlo o rodinu, kde na jednej posteli spali štyri deti. Ony spávajú bez spodnej bielizne. Pätnásťročná sestra tohto dieťaťa mala syfilis, jej nakazený sekrét sa dostal na ležovisko a dieťatko sa nechtiac cez ranky na rúčkach nakazilo. Išlo tu o infikovanie takzvanou nevinnou cestou,“ upresňuje primár kožného oddelenia Nemocnice s poliklinikou Trebišov Ondrej Bobík a dodáva, že prípady, keď sú nakazené deti, dávajú prešetriť polícii a sociálke.

„My ťažko zistíme pôvod. Mali sme prípad, keď do osady prišla rodina z Rakúska a štvorročný chlapček už bol nakazený. Oni sami nepovedia. Tu ťaháme za kratší koniec. Dokázať, že dieťa bolo sexuálne zneužívané, je mimoriadne problematické. Väčšinou okrem laboratórnych a vizuálnych prejavov syfilisu nemáme nič. Ani dieťa, ani rodina zneužívanie nepripustia,“ vysvetľuje ďalej primár. Prízvukuje však, že väčšina nakazených detí žije v chatrčiach bez vody a základných hygienických štandardov. Mnohokrát sú poranené od hlodavcov.

Do kožnej ambulancie nemocnice v Trebišove často chodia matky s dospievajúcimi dcérami, že sa im „tam dole niečo deje“. Nepriznajú, že ich dievčatá „šliapu“ a dokonca tvrdia, že ešte ani pohlavne nežijú.

„Keď im oznámime výsledky testov, tak dievčatá priznajú pohlavný styk a ich matky urobia naoko divadlo, a pritom dobre vedia, čím sa ich dcéry živia. Väčšinou takto totiž finančne zabezpečujú celú rodinu,“ priznáva krutú realitu v osade primár Bobík. A promiskuita je tu vskutku vysoká. „No čo už, keď nie sme všetci anjeli a penicilín je taký účinný! Už neplatí to, čo do roku 1910, že jedna noc s Venušou znamená zvyšok života s ortuťou,“ dopĺňa hygienik Jozef Sládek.

Aj zipsový

„Mladučké prostitútky sa k nám sťahujú akoby z celej republiky. Z hranice s Ukrajinou, s Rakúskom i z Česka. Navyše ich často pasáci sami „preliečujú“ penicilínovými tabletkami. Zabúdajú však na to, že syfilis je na takúto formu podávania rezistentný. Pomáha jedine injekčná forma,“ vysvetľuje Bobík.

A tak prvotné príznaky len potlačia a dievčatá chorobu veselo šíria medzi zákazníkmi. Syfilis sa u týchto žien zistí väčšinou, až keď sú tehotné. Ak nenavštevujú poradňu, rodia deti so syfilisom. „Mali sme tu aj pacientku, ktorá bola tehotná, mala syfilis, kvapavku aj chlamýdie. To je už rarita,“ poznamenal Ondrej Bobík.

Výhovorky mužov, ako k tejto chorobe prišli, sú v mnohých prípadoch kuriózne. Pripustiť styk s mladučkou počernou prostitútkou je pre väčšinu nakazených nepredstaviteľné. Niektorí razia teóriu nakazenia na verejných toaletách, iní zas siahnu po originálnejších výhovorkách. „Preto máme aj takzvaný gombičkový a zipsový syfilis. V prvom prípade sa vraj nakazili od kovovej gombičky na nohaviciach a v tom druhom prípade si pán svoj nástroj zasekol do nohavicového zipsu a tak sa nakazil,“ smeje sa primár. Pripúšťa však, že pri odhalení choroby väčšinou pôvodkyňu priznajú.

„Zabezpečujeme im maximálnu diskrétnosť a všetkých, ktorí prídu, vyliečime.“ Pred pár rokmi tu zaznamenali i úplne starý, takzvaný vojnový syfilis. A to u dvoch pacientok vo vysokom dôchodkovom veku. Jedna pani sa v povojnovom období nakazila od manžela, ktorý prišiel z frontu, a ďalšia chytila syfilis od nemeckého vojaka.

„Aj keď ich v minulosti preliečili, v laboratórnych testoch im vyšlo, že sú pozitívne. Vedeli, že nesmú darovať krv ani orgány, no že by sa takto prejavilo ochorenie po viac ako toľkých rokoch, prekvapilo aj ich,“ prezrádza ďalej primár Bobík. Aj keď sa najmä v Trebišove spája syfilis len s rómskou komunitou, tvrdí, že to nie je tak. Často na dvere kožnej ambulancie klopú vodiči autobusov, kamionisti či štátni úradníci, alebo i iní vplyvní páni.

V minulosti sa syfilis spájal s urodzenosťou. Veď medzi známych syfilitikov patril Karol VIII., František I. či Ivan Hrozný, ale aj Peter Veľký, spomína sa aj Lenin. „Veľký humanista Erazmus Rotterdamský cynicky poznamenal, že urodzený muž, ktorý nemal syfilis, buď bol málo urodzený, alebo nebol muž,“ smeje sa Sládek. Hneď však zvážnie a poukazuje na to, že ak sa niečo neurobí, tak najmä v chudobných lokalitách môžu vypuknúť podstatne závažnejšie epidémie.

„Syfilis ide ruka v ruke s tuberkulózou. Tieto ochorenia vieme liečiť, ale čo ak tu vypukne epidémia AIDS? Kto to zastaví? Srdce nás zabolí nad osudom detí v Nigérii umierajúcich od hladu a infekcií a neuvedomujeme si, že Afrika prišla k nám.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].