Prezidentská kancelária nemá na ubytovanie novému prezidentovi čo ponúknuť. Robert Fico chápe svoju kandidatúru ako službu Slovensku.

Rátajú len s Ficom? Nové sídlo pre budúceho prezidenta nikoho netrápi

Nový prezident nebude mať vlastnú rezidenciu. Ak nevyhrá predseda Smeru, hlava štátu skončí pri dvojplatničke v podkroví.

V Prezidentskom paláci ako keby ani nepočítali s možnosťou, že prezidentom by sa mohol stať niekto iný ako Robert Fico. Nový prezident totiž nebude mať žiadnu oficiálnu prezidentskú rezidenciu, kde by mohol bývať, prípadne prijímať štátne návštevy hoci aj na neformálnych stretnutiach.

Súčasný prezident Ivan Gašparovič využíva vlastný dom v Limbachu. Navyše jeho kancelária vyhlásila, že roky nevyužívanú „nevyhovujúcu“ prezidentskú rezidenciu pri bratislavskom Slavíne do konca funkčného obdobia plánuje predať.

Fico má najlepší

Z ohlásených kandidátov má zodpovedajúce priestory na štátnu reprezentáciu v podstate len Robert Fico. Ten býva v luxusnom obytnom dome Bonaparte na Napoleonovom vŕšku v byte s plochou zhruba 400 štvorcových metrov. U seba doma dokonca už hostil aj oficiálne návštevy.

Mimochodom, vtedy mu varil kuchár zo zámku v Čereňanoch, kam sa v auguste vybral na večeru s asistentkou Janou Halászovou. Keď bol dobrý pre premiéra, byt a jeho veľkolepá terasa budú dobré aj pre prezidenta.

Ťažko si však predstaviť, že veľvyslancov alebo aj iných prezidentov by privítal u seba doma napríklad Radoslav Procházka, ktorý býva v petržalskom paneláku. Pavol Hrušovský má dom v Nitre, čo je trochu od ruky, a ešte ďalej to má Andrej Kiska. Ten býva v Poprade, takže je to dosť nepraktické na dochádzanie aj na návštevy.

Ako-tak by možno vyhovovalo bývanie Milana Kňažka, ktorý má svoj dom priamo pod pamätníkom na Slavíne a napríklad takí veľvyslanci by to nemali ďaleko domov, keďže väčšina z nich býva práve v blízkom okolí.

Bez sídla

„Kancelária prezidenta má naďalej záujem o predaj nevyužívanej rezidencie na Slavíne a presun takto získaných zdrojov na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach. Nevylučujeme, že tento proces sa môže zavŕšiť ešte počas funkčného obdobia prezidenta Ivana Gašparoviča,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.

Ak by to teda stihli, tak novému prezidentovi by nemali čo ponúknuť. Kaštieľ v Rusovciach, ktorý by mal byť aj rezidenciou, je v dezolátnom stave a o jeho rekonštrukcii básni Gašparovič už dobrých osem rokov, no doteraz sa nič nepohlo. Pritom Rusovce by mali byť reprezentatívnym miestom pre slovenské predsedníctvo EÚ v roku 2016. Potrebných 40 miliónov eur však doteraz ani jeden minister financií nenašiel.

Vilu vedľa Slavína ako dedičstvo po Rudolfovi Schusterovi nemal Gašparovič rád. Tak si radšej necháva doma v Limbachu preplácať televíziu, internet, vodné a stočné, plyn, elektrinu, upratovanie či záhradníka zo štátneho.

Ak by sa teda prezidentom stal niekto iný ako Robert Fico, ktorý býva doslova vo výstavnom byte, tak Gašparovičov nástupca by možno skončil podobne ako svojho času Schuster. V podkroví Prezidentského paláca s dvojplatničkou.

Hry o palác

Premiér Fico oznámil svoju dlhoočakávanú kandidatúru veľkolepo pred celou vládou, svojimi poslancami a diplomatickým zborom. „Svoju kandidatúru beriem ako službu pre Slovensko,“ vyhlásil Fico pri ohlasovaní svojho ťaženia na Prezidentský palác. Hneď na druhý deň sa ukázalo, akí sú v Smere technológovia moci.

Podpredseda Smeru a šéf parlamentu Pavol Paška bleskovo vyhlásil voľby na prekvapivo skorý termín, a to 15. marca. Náhodou iba týždeň po Ficovom obľúbenom MDŽ, ktorý pravidelne oslavuje kabaretnými vystúpeniami v kulturákoch. Skorý termín však znamená, že do 9. januára musia kandidáti odovzdať podpisy. Buď 15 poslancov, alebo 15-tisíc ľudí.

Pre niektorých kandidátov bez podpory parlamentných strán to môže byť počas sviatkov problém. Najmä Milan Kňažko oznámil kandidatúru neskôr a podpisy ešte nemá. Podobne aj Gyula Bárdos za Stranu maďarskej komunity.

Hnevá sa aj exkádehák Ján Čarnogurský. „Toto rozhodnutie znevýhodňuje prezidentských kandidátov, ktorí tak nebudú mať dostatok priestoru na získanie dostatočného počtu podpisov či prezentovanie svojich cieľov občanom,“ hovorí Čarnogurský. Podobne to vidí aj Radoslav Procházka. „Bolo mi jasné, že to dajú na najskorší možný termín, pretože v zime vie robiť reálnu kampaň len premiér a za peniaze občanov Slovenska,“ reagoval.

Opozičné strany OľaNO a NOVA sa však ozvali, že ak Kňažko a Bárdos budú mať problémy s podpismi, tak im ich poslanci pomôžu. Pod Kňažkovu kandidatúru sa už podpísali dokonca aj traja poslanci za SDKÚ, ktorá inak podporuje Pavla Hrušovského z KDH.

Hry o nástupcu

Robert Fico má zo všetkých kandidátov bezkonkurenčne najlepšie šance stať sa prezidentom. Výprask v župných voľbách v Banskej Bystrici síce Smer mierne zneistil, ale veria, že ich predseda nie je vrece zemiakov.

Aj v kandidačnom príhovore Fico hovoril o tom, že po voľbách dôjde k zmene vlády: „Budúci prezident sa zúčastní na komplikovaných ústavných procesoch spojených so zmenou vlády,“ vyhlásil. To sa však stane, iba ak Fico z Úradu vlády prejde do Prezidentského paláca a s ním celá vláda podá demisiu a bude sa musieť vytvoriť nová.

Podľa informácií PLUS 7 DNÍ má byť premiérom Robert Kaliňák a dôjde aj k miernej rekonštrukcii vlády. Kaliňákov náhradník na ministerstve vnútra nie je ešte definitívne dohodnutý, ale jedným z variantov je presun Martina Glváča z obrany na vnútro.

„Kaliňák sa s Glváčom veľmi nemajú radi a na vnútre by ho mal cez svojich ľudí viac pod kontrolou. Navyše Glváč odstrihol niektorých ľudí na obrane, čo sa nestretlo so všeobecným pochopením vo vedení strany,“ konštatuje zdroj z prostredia Smeru.

Glváč napríklad odvolal vplyvného vedúceho služobného úradu Petra Novotňáka, ktorý je považovaný za blízkeho človeka lobistu a obchodníka so zbraňami Miroslava Výboha. Svoje miesto v novej vláde nemá isté ani minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Práve o ňom sa Kaliňák v úzkom straníckom kruhu vyjadril, že v novej vláde ho „nechce za žiadnych okolností.“

Malatinský prišiel do vlády z energetiky, kde je vplyvným mužom Jozef Brhel, považovaný za donora Smeru. Ani ostatní nestraníci - Tomáš Borec zo spravodlivosti či Zuzana Zvolenská v zdravotníctve - si nemôžu byť po prezidentských voľbách svojimi miestami istí.

Vo vedení Smeru existuje určitá nespokojnosť s ich pôsobením. Nástupcovia vyhodených alebo presunutých ministrov sa budú pravdepodobne regrutovať z pozícií doteraz málo významných štátnych tajomníkov, no je možné, že Smer vytiahne z klobúka minimálne jedno nové meno.

Za prezidentnku aj Mezenská?

Krátko pred Vianocami ohlásila záujem o kandidatúru aj poslankyňa za Obyčajných ľudí Helena Mezenská. Teda ak sa jej podarí do 9. januára vyzbierať 15-tisíc podpisov. Keď premiér Robert Fico oznámil svoj zámer stať sa prezidentom SR, začali poslankyňu podľa jej slov občania povzbudzovať, aby kandidovala.

„Nenechám tých ľudí v tom,“ hovorí Mezenská. Podľa iniciátorov petície bojuje za utláčaných občanov. Dodávajú, že to robí z presvedčenia, pre lepší život obyčajných ľudí, nedá sa skorumpovať, je rozumná a nebojí sa.

Duchovne založená Mezenská považuje napríklad za najväčšie oslobodenie to od jedla. „Sú dni, keď sa cítim šťastne a radostne, že naozaj nejem. Naozaj mávam také stavy, že som vyživená vesmírom,“ hovorí.

Ďalší ohlásení kandidáti:

Gyula Bárdos (1958) - bývalý poslanec za SMK

Jozef Behýl (1957) - občiansky aktivista a majiteľ realitnej kancelárie

Ľubica Blašková (1955) - pedagogička a tajomníčka Rusko-slovenskej spoločnosti

Ján Čarnogurský (1944) - právnik

Viliam Fischer (1938) - kardiochirurg

Pavol Hrušovský (1952) - poslanec NR SR

Leonid Chovanec (1966) - invalidný dôchodca

Andrej Kiska (1963) - podnikateľ a spoluzakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel

Milan Kňažko (1945) - herec, politik

Milan Melník (1938) - vedec

Radoslav Procházka (1972) - poslanec NR SR

Jozef Šimko (1951) - primátor Rimavskej Soboty

Ako sa zmení Smer po odchode Roberta Fica?

Béla Bugár, Most-Híd: Skoro každá strana má svojho predsedu ako najsilnejšiu osobnosť. A bude veľmi zaujímavé sledovať, ak by Fico odišiel, kto sa dostane na čelo strany a ako sa preskupí ekonomické pozadie Smeru.

To môže vyvolať aj nejaké napätie v strane. To, ako sa správajú v poslednom čase, je arogantné. Akoby neexistoval nik okrem nich. Myslím, že im klesnú preferencie. Ich sľuby a to, čo je v štátnej pokladnici, je neudržateľné.

Richard Sulík, SaS: Ficovým odchodom pôjde Smer dole vodou. O koľko percent, netuším, ale bude sa im dariť horšie. Čo sa týka spolupráce, je tu viacero akože opozičných strán, ktoré sa na spoluprácu vyslovene tešia.

KDH predsa s Ficom liezlo dvakrát do koalície vo voľbách do VÚC, Most im podporil župana. Smer má viacero politikov, ktorí sú kultivovaní, a aj keď sa s nimi nestotožňujem, dá sa s nimi komunikovať.

Pavol Abrhan, KDH: Je to strana jedného muža. Po jeho odchode bude iná. Bude veľmi záležať na tom, kto sa stane novým predsedom. Myslím, že im určite klesnú preferencie. Jeho odchodom sa úplne zmení politická situácia. Je to hypotetická otázka, kým nepoznáme meno predsedu, nedá sa odpovedať na to, či sa s nimi bude lepšie spolupracovať.

Igor Matovič, OĽaNO: Niektorí sa domnievajú, že odchod Fica s nimi zásadne pohne, ja si to nemyslím. Možno prvý rok po tom, ako by sa, božechráň, stal prezidentom. Stratia dve-tri percentíčka.

Koaličný potenciál Smeru sa nezlepší. Sú to obchodníci. Tri skupiny - košická, bratislavská a stará SDĽ. Fico ich vie zosúladiť a dať im imidž sociálnych demokratov. Ale keď odíde, ľudia zistia, že sú to len kšeftári. Každý kšeftár vie spolupracovať, predpokladám, že sa budú snažiť spolupracovať.

Juraj Miškov, NOVA: Možno sa Smer rozsype. Fico stranu drží pokope. Momentálne je pre mňa nepredstaviteľná akákoľvek spolupráca s nimi. Starého psa novým kúskom nenaučíš. Všetko bude závisieť od situácie, možno padajúce preferencie ich dotlačia k pokornejšiemu správaniu. (jb)

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].