Razia v SISke! Koho a prečo napadlo poslať kukláčov do priestorov tajnej služby?

Päť rokov vyšetrovania, výsledkom ktorého je aktuálne jedno jediné obvinenie. Všetky ostatné pokusy o vznesenie obvinení skončili fiaskom a pre nezákonnosť boli obvinenia zrušené.

Tím z Gorily pod velením dnes už bývalého policajta Mareka Gajdoša stál aj za domovou prehliadkou u exsiskára Ľubomíra Arpáša. Pod zámienkou, že hľadajú detskú pornografiu, mu prehľadali jeho dokumenty vo viere, že sa tam nájdu nahrávky z Gorily. Po niekoľkých podobných výstupoch zavládlo na dlhší čas ticho.

Korunu vyšetrovaniu nasadil nápad, aby pre nesúčinnosť SIS prehľadali kukláči jej priestory. Po sérii neúspechov sa napokon Marek Gajdoš rozhodol pre odchod z policajného zboru aj z pozície šéfa vyšetrovacieho tímu. Vysvetlil to tým, že „nevedel tolerovať prístup nadriadených”. Jeho nadriadený, policajný prezident Tibor Gašpar naznačil, že Gajdoš pozíciu šéfa tímu nezvládol. Aká je pravda?

Bez praxe

Marek Gajdoš nastúpil k polícii v roku 1999, vysokú školu absolvoval v roku 2008. Dovtedy nebol vyšetrovateľom, ako poverený policajt vyšetroval prečiny, za ktoré bola horná hranica trestnej sadzby tri roky trestu odňatia slobody.

V januári 2012, kedy vznikol špecializovaný tím pre vyšetrovanie Gorily mal Gajdoš 32 rokov a vyšetrovateľom bol tri roky. Mal na podobnú kauzu dosť skúseností? Ťažko povedať, no v policajnom prostredí sa šepkalo aj o tom, že sa zatiaľ nestretol so závažnejšou organizovanou ekonomickou kriminalitou. No a po tom, ako avizoval vlani októbri svoj odchod, sa na jeho adresu veľmi ostro vyjadril v diskusiách na sme.sk bývalý elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek. Konštatoval, že Gajdoš rezignovať mal už dávno.

Kritika od kolegu

„Keď sme vyšetrovali prípad únosu, tak sme už boli dvadsať- a viacročnými vyšetrovateľmi, s veľkými skúsenosťami z veľkých a zložitých prípadov, či už násilného alebo hospodárskeho charakteru. Boli sme zocelení ako kolektív, boli sme na vysokej morálnej úrovni a v rámci SR sme boli najlepšie hodnoteným krajským úradom vyšetrovania. Tieto kvality sa museli prejaviť a skutočne sa aj tak stalo aj pri vyšetrovaní prípadu ,únosu' syna prezidenta Kováča, čím sme ,lexovcov' zaskočili a šokovali. A teraz sa dostávam k podstate. Takáto kvalita vyšetrovania už v roku 2010, kedy bol vytváraný vyšetrovací tím na kauzu Gorila, fakticky neexistovala, resp. do tímu neboli vyberané tie správne osobnosti,“ povedal Šátek.

Ako ďalej uvádza, Gajdoš mal podľa neho vtedy len päťročné praktické skúsenosti z vyšetrovania, čo značne ponižuje kvalitu celého vyšetrovacieho tímu. „Keďže som bol členom a neskôr vedúcim mnohých tímov na vyšetrovania veľmi závažných prípadov, tak viem potvrdiť, že práve úroveň kvality šéfa určuje kvalitu celého tímu ako aj výsledok vyšetrovania. Z tohto dôvodu si dovolím uviesť, bez toho, aby som akokoľvek zaznával a znižoval prácu a snahu p. Gajdoša, že k tejto práci nemal zodpovedajúce predpoklady, čo nakoniec prinieslo mínusy aj pre neho osobne, ale aj pre výsledok celého tímu v prípade Gorila,“ dodal Jozef Šátek.

Viac sa o vyšetrovaní najnovšieho prípadu v kauze Gorila dočítate v najnovšom čísle týždenníka Plus 7 dní.