Bývalý policajný viceprezident a terajší pridelenec v Prahe Ján Vaľo je od roku 2011 doktorom práv. Jeho diplomová práca sa na 65 percent zhoduje s prácou iného študenta.

Rigorózna práca policajného exviceprezidenta Vaľa je prísne tajná

Bývalý policajný viceprezident Ján Vaľo sa pri písaní rigoróznej práce poistil - verejnosť bude môcť do nej nahliadnuť najskôr sedemdesiat rokov po jeho smrti!

Vyše roka sa bývalý policajný viceprezident Ján Vaľo hrdí titulom doktor práv. Svoju kvalifikáciu sa rozhodol zvýšiť po neuveriteľných jedenástich rokoch. Do školských lavíc totiž naposledy zasadol v roku 1999, keď na Akadémii Policajného zboru v Bratislave zavŕšil magisterské štúdium. Ako sa však po rokoch ukázalo, k získaniu titulu Mgr. si pomohol vskutku pofidérnym spôsobom. Presne šesťdesiatpäť percent diplomovej práce odpísal od iného študenta. Na tento fakt upozornil náš týždenník začiatkom decembra 2010.

Paradoxne, o pár týždňov neskôr si Vaľo, vtedy vo funkcii policajného viceprezidenta, podal prihlášku na rigorózne konanie. Jeho počin by síce mohol vyvolávať dojem, že titul JUDr. sa tak rýchlo rozhodol získať preto, aby všetkých presvedčil, že dokáže byť samostatný a erudovane obhájiť svoje vedomosti. Verejnosť si to však bude môcť overiť na vlastné oči najskôr sedemdesiat rokov po jeho smrti! Ján Vaľo dal totiž svoj výtvor v podobe rigoróznej práce utajiť.

Diplomová práca Jána Vaľa sa na 65 percent zhoduje s prácou iného študenta. Ten ju napísal v roku 1997. Foto: Mária Candráková

Licencia

Nejeden našinec nad tým zrejme pokrúti nechápavo hlavou - všetci kompetentní sa predsa už niekoľko rokov pokúšajú bojovať proti plagiátorom. Odpoveď je jednoduchá. Študenti podpisujú pri odovzdávaní prác licenčné zmluvy. Na policajnej akadémii tak v čase Vaľovho štúdia robili v súlade s vnútornou smernicou o bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní, sprístupňovaní a základných náležitostiach záverečných, rigoróznych a habilitačných prác z roku 2009, ktorá platila do 31. augusta 2011. „Na základe tejto smernice platnej aj v čase odovzdávania práce pána Vaľa bolo možné uzatvoriť s autorom až päť druhov licenčných zmlúv s rôznym spôsobom sprístupnenia,“ vysvetľuje Zuzana Miškolci z tlačového odboru ministerstva vnútra.

Svoj výtvor označil Vaľo licenciou číslo štyri. Jej podstata spočíva v tom, že autor udeľuje licenciu v rozsahu sprístupňovania diela len prostredníctvom knižnice na študijné, vedecké, vzdelávacie a informačné účely a len používateľom v rámci vysokej školy. Laicky povedané, prístup k rigoróznej práci vysokopostaveného policajného funkcionára, ktorý sa v minulosti preukázateľne dopustil plagiátorstva, majú len študenti a pedagógovia policajnej akadémie. Verejnosť nemá žiadnu šancu čo i len nakuknúť do Vaľovho diela. Akademická knižnica by totiž jej vydaním nepovoleným osobám porušila licenčné podmienky.

Pomôcť v tejto záležitosti veľmi nemôžu ani pracovníci či študenti policajnej akadémie. Ak by sa medzi nimi, nedajbože, našiel človek, ktorý by si Vaľovu prácu vyžiadal a následne o jej znení informoval zvedavcov spoza brán akadémie, mohol by na to doplatiť. Každá výpožička je totiž kontrolovaná. Čerešničkou na šľahačke je skutočnosť, že k Vaľovej rigorózke sa verejnosť dostane podľa všetkého až sedemdesiat rokov po jeho smrti. Licencia, ktorou prácu utajil, je totiž na dobu neurčitú. „V súlade s trvaním majetkových práv autora podľa paragrafu 21 autorského zákona,“ vysvetľuje Zuzana Miškolci z rezortu vnútra. Podľa citovaného paragrafu „majetkové práva trvajú, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, počas autorovho života a sedemdesiat rokov po jeho smrti“.

Nepomôže ani centrálny register

Nápomocný v tejto veci veľmi nie je ani Centrálny register záverečných prác, ktorý dokáže odhaliť prípadné plagiáty. Všetky vysokoškolské práce sa doň ukladajú zhruba od roku 2008. Rigorózka Jána Vaľa je v ňom zaevidovaná od 10. júna 2011, čo však nič neznamená. Systém totiž označí zhody len v prácach, ktoré sú v ňom zaevidované. Ak si teda autor pomôže dielom vytvoreným pred rokom 2008, plagiátorstvo zostane neodhalené. Navyše, po dohode sa dá odpisovať aj od pedagógov vysokej školy.

Napokon, verejnosti je známy prípad českého exministra vnútra Víta Bártu a jeho brata Matěja. Obaja získali titul JUDr. práve na slovenskej policajnej akadémii. Ako nedávno vysvitlo, významným spôsobom si pri tvorbe rigoróznych prác pomohli myšlienkami svojho oponenta, bývalého rektora českej policajnej akadémie Jiřího Strausa. On sám na túto skutočnosť nielenže neupozornil, ale nevadila mu ani nápadná podobnosť prác oboch bratov. Titulom JUDr. sa po Bártovcoch hrdí i Vaľo. Zistiť, či oprávnene, však nie je možné. Fakt, že doktorom práv sa stal v čase, keď bratislavskú policajnú akadémiu viedli dnes trestne stíhaní ľudia, dodáva celej záležitosti trpkú pachuť. Namiesto toho, aby Vaľo svojím konaním vyvrátil akékoľvek pochybnosti vyvolané jeho minulosťou súvisiacou s podozrivým získaní magisterského titulu, utajil svoju prácu pred verejnosťou a dostal sa tak do pozície nedôveryhodného človeka.

Kompetentným to však zjavne neprekáža. Ján Vaľo totiž na vysokých funkciách zotrváva už desať rokov. Top policajtom bol pre ministrov Vladimíra Palka, Martina Pada, Daniela Lipšica a dvakrát už i pre Roberta Kaliňáka. Ten z neho pred pár mesiacmi urobil policajného pridelenca v Prahe. Vaľo na svojom aktuálnom pôsobisku používa titul JUDr., diplomatické výhody a poberá mesačný plat, ktorý sa môže vyšplhať až na magickú hranicu sedemtisíc eur. Záležitosti okolo rigoróznej práce komentoval takto: „Informácie spracované v obsahu rigoróznej práce netvoria predmet utajovaných skutočností, preto som v licenčnej zmluve súhlasil, aby práca bola verejnosti sprístupnená - na študijné, vedecké, vzdelávacie a informačné účely. Vzhľadom na jej špecifické odborné zameranie a citlivosť obsiahnutých informácií je prístupná používateľom v rámci Akadémie Policajného zboru.“

Jaroslav Spišiak: Diplomové práce svojich viceprezidentov Jána Vaľa a Ľubomíra Ábela dal policajný exšéf prešetriť špeciálnej komisii. Foto: TASR

Plagiátori

Ján Vaľo v roku 1999 ukončil magisterské štúdium na Akadémii Policajného zboru v Bratislave vďaka diplomovej práci s názvom Základné ľudské práva a organizovaný zločin. Po vyše desiatich rokoch sa však ukázalo, že pri jej písaní sa až priveľmi inšpiroval iným študentom. Viac ako štyridsať strán z 59-stranovej práce bolo totožných s prácou Marka Zummera z roku 1997. Nájdu sa tam aj také perličky, ako napríklad pasáž venujúca sa Deklarácii práv človeka a občana z 26. augusta 1789.

Obidvaja autori sa pri rozbore tohto dokumentu zhodli na jednom, a síce, že „význam tohto dokumentu ďaleko prekročil hranice svojej doby a stal sa fundamentálnym základom pre väčšinu európskych ústav až do našej súčasnosti. Vzhľadom na to sa domnievam, že táto deklarácia si zaslúži mierou vrchovatou, aby bola súčasťou diplomovej práce, a preto ju uvádzam v doslovnom znení“. Čitateľa iste zaujme aj záver oboch diplomoviek, pri písaní ktorého boli Vaľo i Zummer opäť na rovnakej vlnovej dĺžke. Obaja zhodne konštatovali: „Som presvedčený, že ďalšie rozpracúvanie problematiky ľudských práv a slobôd je hodné zreteľa a záujmu aj pre budúcich poslucháčov APZ SR, pretože sa bude táto problematika neustále, v závislosti od vnútropolitického i medzinárodného vývoja, meniť a bude prinášať so sebou nové impulzy, ktoré sa objektívne odrazia aj v právnom poriadku i v jeho konkrétnej realizácii príslušníkov Policajného zboru SR.“

Len pripomeňme, že v roku 1999 ukončil magisterské štúdium na rovnakej policajnej akadémii aj terajší policajný viceprezident Ľubomír Ábel, pričom jeho diplomovka bola s prácou iného študenta zhodná takmer na sto percent. Vaľovo aj Ábelovo plagiátorstvo potvrdila špeciálna komisia, ktorú zriadil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Napriek tomu zostali obaja bez trestu.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].