Neriešia: Ročné obdobia im nič nehovoria. Tie majetnejšie deti sa obliekajú módne, chudobnejšie sú často aj holé. Podľa toho, čo rodičia zoženú na oblečenie.

Rómovia sa boja chorôb, k lekárovi chodia aj s kýchnutím

Obyvatelia osád majú panický strach z bolesti. Aby jej predišli, neváhajú volať záchranku skôr ako taxík.

Slabá výživa a zanedbaná hygiena trápia obyvateľov slovenských osád. Mnohí totiž majú nielen vysoký krvný tlak, ale aj epilepsiu a časté sú infekčné ochorenia - syfilis, žltačka i svrab.

Aspoň podľa oslovených lekárov ide o časté choroby rómskeho etnika. No aj tu sú rozdiely. „Nehádžte ich do jedného vreca. Nie všetci žijú na pokraji chudoby a sú nevzdelaní,“ hovoria lekári.

Bez mena

Viacerí oslovení lekári odmietli uviesť meno i obvod. „Často sa stáva, že do osád chodia aktivisti a tí im môžu dobre mienené rady prezentovať úplne inak. Osadníci sú potom impulzívni a ja nemienim zasklievať okná na ambulancii len preto, že som o ich zdraví niečo povedal,“ vysvetľuje anonymitu lekár z východu Slovenska.

Vo svojej ambulancii už musel riešiť všeličo. Od rozčúleného Róma, ktorý nevedel pochopiť, že modré oči jeho potomka neznamenajú hneď neveru.

„Najmä tí chudobnejší bez vzdelania bežne kopulujú medzi rodinnými príslušníkmi, a tak je degenerácia detí veľmi častá. No ako mu vysvetlíte, že modré oči má jeho potomok preto, že spáva s vlastnou dcérou, a nie preto, že by bola dotyčná neverná... Navyše, keď v kolónke otec dieťaťa je oficiálne napísané neznámy?“

Neraz ho aj domov chodia volať pre dorezané ruky alebo roztrhnuté obočia - ako následok bitky. „Bijú sa často. Stačí, aby sa začali hádať dve ženy pre úplnú hlúposť, a už sa bije celá osada,“ vysvetľuje.

Hľadajú pomoc

„Rómovia žijúci v osade sú v podstate prehnane starostliví, čo sa týka návštevy lekára. Prídu s každou nádchou a kýchnutím. Mimoriadne sa boja bolesti, a tak radšej idú za lekárom skôr, ako by mohla bolesť prísť. Takisto sa boja smrti a sú mimoriadne emotívni. Keď má niekto horúčky, sú schopní s ním prísť aj dvadsiati členovia rodiny. Dajú si predpísať tabletky, no neraz si ich ani nevyzdvihnú v lekárni. Nemajú peniaze... Pre nich je veľa aj euro,“ prezrádza lekár.

Obyvateľov osady pozná podľa mena, tvrdí, že hlavnou príčinou ich chorôb je najmä zlá strava. „Jedia väčšinou cestoviny a múku, málokedy mäso. Zeleninu okrem zemiakov v podstate nepoznajú. Bavíme sa o tých najchudobnejších, Tí, čo majú peniaze, sa o seba starajú, majú aj na oblečenie a, samozrejme, na jedlo,“ prezrádza hierarchiu osady.

Problém vidí aj v tom, že títo ľudia sa nestarajú o svoju budúcnosť a neuvažujú dopredu. „Jednoducho žijú pre daný deň. Nemyslia na to, čo bude zajtra a o týždeň či o mesiac.“ Aj pri najmenších ťažkostiach si volajú záchranku.

„Často sa stane, že sanitku pomaly používajú ako taxík. Žena ide rodiť, ešte jej neodtečie ani plodová voda a kontrakcie sa iba začínajú a ona už volá 155. Chce, aby ju čo najrýchlejšie zbavili bolesti. A tak je to so všetkým,“ tvrdí obvodný lekár zo Spiša.

Žiarlivé

Michalovská gynekologička a pôrodníčka Silvia Zambová hovorí, že príslušníčky rómskeho etnika sa dajú rozdeliť do troch skupín. Tie, čo sa o svoje zdravie starajú, tie, čo žijú v Anglicku, a tie najchudobnejšie, ktoré na to kašlú.

Ak žena rodí a je k dispozícii manželovi, tak manželstvo funguje, ak nie, muž ju pošle k lekárovi. Alebo ide za inou. A Rómky sú žiarlivé. Chlapa si chcú udržať stoj čo stoj. „Jednoducho musia byť mužovi k dispozícii a ak majú problém, že ich bolí brucho alebo už nemôžu rodiť deti, chodia po doktoroch, kým sa problém nevyrieši,“ konštatuje Zambová.

A zároveň aj rúca mýtus, že Rómky všeobecne majú veľa detí. „Sú aj také, čo rodia každý rok. Bežne majú desať detí, no nie je nič výnimočné, ak rómska žena má jedno či dve deti a úplne jej to stačí,“ prezrádza. Za problém považuje, že mladé dievčatá začínajú pohlavne žiť priskoro. Už ako dvanásťročné.

„Bežne už rodia aj štrnástky a pätnástky. Oni to berú, že tak to má byť. Šestnásťročná mamička je samozrejmosťou, skončí školu a je čas, aby mala muža,“ konštatuje.

Mamičky otca často neudávajú, povedia, že už s ním nežijú. Bežne sa stáva, že na pôrodnici neudajú otca a potom po pôrode im partner donesie niečo na jedenie. Práve v tehotenstve a pri pôrode sa prejavujú ďalšie zdravotné komplikácie vyplývajúce z chudoby - slabá strava bez bielkovín a zlá hygiena.

„Keď som bola v Bratislave na atestácii, kolegovia hovorili o ich chorobách ako o prípadoch z knihy. Ja som tu eklamptických záchvatov pri pôrode videla veľa. Žena upadá buď do kŕčov, alebo rovno do bezvedomia. Gestóza zas súvisí s vysokým krvným tlakom v tehotenstve pre nízku hladinu bielkovín. Je to výsledok zlej výživy, fajčenia a častej epilepsie,“ tvrdí Zambová.

Nočné svietenie

Mnohé sa nemocnice boja a do pôrodnice si odskočia iba porodiť dieťa a hneď utekajú za mužom. Podľa odborníčky však prevažujú prípady, keď si to mamičky z osád poctivo odležia. Aj keď to pre ne v nemocnici nie je ľahké.

„Niektoré nevedia, čo je sprcha - boja sa vody, že na ne tečie. Ale už vedia, že si majú kúpiť do nemocnice vložky, doniesť košeľu. Spávajú pri svetle a pri otvorených dverách. Niektoré sa boja o manžela, niektoré sa boja byť v nemocnici vôbec,“ objasňuje Zambová. Občas sa však i pousmeje.

„Jedna Rómka predčasne porodila a dieťatko išlo do inkubátora. Keď prišiel po ňu manžel a kričal na ňu, nech ide dole, že idú domov, ona mu hovorí, nemôžem, decko je v inkubátore. On opakoval - Aký inkubátor, veď sme kúpili kočík, tak už poď.“

Anglické prevychovanie

V ambulancii gynekologičky sa začínajú množiť prípady Rómok, ktoré žijú v Anglicku a kvôli lekárskej starostlivosti cestujú na Slovensko. „Prídu sem na ošetrenia. Chodia sa dať z Anglicka vyšetriť aj dvakrát do mesiaca. Vyobliekané v značkovom oblečení docestujú na štyri dni, vyriešia si lekárov, preventívne prehliadky, zubárov a problémy, ktoré ich trápia, a idú naspäť.“

Anglické zdravotníctvo však neodmietajú len pre vysokú cenu. „Tam ich ošetrujú Pakistanci a neveria im, navyše sú naučení, že sa im tu poskytuje kompletná starostlivosť. Tam ich berú ako okrajovú vrstvu, ako prisťahovalcov cudzincov, čiže im poskytnú len to najnevyhnutnejšie, ale nikto sa tam pri ich ošetrovaní netrhá,“ prezrádza Zambová.

Paradoxne, anglické zdravotníctvo urobilo zo slovenských Rómov disciplinovaných pacientov. Keď v Británii nemajú tehotenský preukaz, pre ich systém neexistujú a nechajú ich rodiť hoci aj na ulici. To znamená, že bez poradne, kde sledujú tehotenstvo, sa do nemocnice rodiť ani nedostanú.

„Každá jedna Rómka, aj taká, ktorá by u nás nikdy v živote do poradne nešla, príde s tehotenským preukazom,“ pousmeje sa Zambová. Priznáva, že tieto pacientky sú veľmi vďačné. Dodnes spomína na obéznu Rómku, ktorá pred odchodom do Anglicka prišla za ňou s tým, že nemá menštruáciu a chce otehotnieť.

„Dala som jej potrebné tabletky, vysvetlila, ako ich má užívať, a myslela som si, že už o nej ani počuť nebudem. Na moje veľké prekvapenie o dva roky prišla aj so svojimi tromi kamarátkami, podobnými ako ona, a hovorí mi - Joj, pani doktorka, veľmi dobré tabletky ste mi dali. Brala som ich, ako ste nakázali, a hneď som mala trojičky."

"Aj v anglickej televízii ako rarita som bola. Pomôžte aj mojim kamarátkam. Ja som po tých tabletkách otehotnela a mala som trojčatá. Aj ony chcú trojčatá, dajte aj im také,“ uzatvára s úsmevom Zambová.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní