Keď manželke Jána Surmu, vpravo, operovali srdce, museli sa lekári zaobísť bez transfúzie krvi.

Rómovia vo východoslovenskej obci sekajú dobrotu. Sú z nich jehovisti

Dokáže viera to, čo nedokázali európske peniaze ani štátne programy na zlepšenie života Rómov? V Uliči na východe Rómovia tvrdia, že pravda ich mení k lepšiemu.

Boh chce, aby človek žil v hojnosti. Preto platí, keď dostaneš peniaze, odlož si niečo bokom, aby si mal, keď ti bude chýbať, - rozpráva Ján Surma v Uliči.

„Boh chce, aby bol človek pracovitý. My sme a hoci práce niet, zarábame si aspoň na aktivačných prácach a aj z toho mála dokážeme vyžiť. Nepijeme, nefajčíme. Nemrháme jedlom. Neslávime Vianoce ani Veľkú noc, pretože svätiť sviatky pre Boha nemá význam,“ pokračuje Surma.

Hovorí nielen za seba, ale aj za stopäťdesiat Rómov, ktorí sa v tejto obci na východnom konci Slovenska stali svedkami Jehovovými. „My sa len držíme toho, čo chce Boh,“ dodá.

„Jehova chce, aby sme boli bratia a sestry, aby sme žili v pravde, Božie slovo nás učí, ako správne žiť. Aj v manželstve. Mávame iba jedno či dve deti, aby sme sa o ne vedeli postarať. Ja mám dve dcéry a moja dcéra Naďa má tiež dve dcéry. Nežijeme v hriechu, Jehova chce, aby sa ľudia milovali a brali. Rozvod? Iba ak by za tým bolo cudzoložstvo. My žijeme v pravde.“

Odmena - večný život

Človek si nevdojak spomenie na to, ako žijú Rómovia v mnohých osadách na východnom Slovensku a, či chce, alebo nechce, pri rozhovore s Jánom Surmom jednoducho žasne.

Obzeráte sa okolo seba, vidíte útulnú domácnosť vybavenú modernou technikou, všade čisto, poriadok. Niežeby neexistovali výnimky, ale napríklad v takom sečovskom Habeši by ste podobnú domácnosť ani pri najlepšej vôli nenašli. A tak sa spýtate priamo - prečo tí v Habeši žijú tak zle?

Prečo si tam ničia život toluénom a celé dni sa len potácajú pri polozborených chatrčiach? Ján Surma sa zadíva do diaľky, jeho tvár sa z prívetivej zmení na vážnu, už chápete, prečo mu vravia učiteľ, a povie: „Človeka môže zmeniť iba slovo Božie.“

V Uliči žijú Rómovia už veľmi dávno, boli medzi nimi kováči aj muzikanti. Aj Ján Surma hral od siedmich rokov - postupne vraj na všetkých nástrojoch, aj na cimbale. Zdalo sa, že jeho životná cesta je určená, keď pred štyridsiatimi rokmi ako ženatý chlap stretol spolužiaka. Vtedy mal dvadsaťjeden.

„Kamarát mi porozprával svedectvo a ja som nad tým začal uvažovať. Potom prišiel k nám do pravoslávnej rodiny a vydával svedectvo každý týždeň. My sme nad Božím slovom uvažovali a keď sme spoznali pravdu, dali sme sa pokrstiť. Celá rodina. A potom sme všetci vydávali svedectvo ďalej, celej širokej rodine a známym."

"Veru, a boli medzi nami i takí, ktorí pili, míňali výplaty v krčmách, a prestali piť. Boh neodmeňuje peniazmi, ale večným životom,“ vracia sa Ján Surma od spomienok na to, ako sa to začalo, k poznaniu pravdy.

Na otázku, či sú v obci aj takí jehovisti, ktorí nie sú Rómovia, odpovie - áno. A na otázku, či sa k Svedkom Jehovovým pridávajú aj Rómovia z okolitých obcí, tiež odpovie - áno. Dokáže nakoniec viera v Jehovu to, čo nedokázali ani európske peniaze, ani všetky naše štátne programy na zlepšenie života Rómov?

Ako pravda mení človeka

„Či nám niekto dal peniaze za to, že sme sa stali svedkami? To je klamstvo a neznalosť! Človek musí spoznať pravdu! Keby jehovistov ustavične neočierňovali, nebolo by ich na zemi osem, ale už najmenej šestnásť miliónov!“ rozohní sa Ján Surma.

„A ja som bol jehovista a už nie som,“ povie s jemne zahmleným zrakom Ján Mitro na ulici. Býva v tej istej časti Uliča, ale jeho dom sa od tých ostatných predsa len trochu líši - je, povedzme to pekne, skromnejší. Trvá dlho, kým sa prizná, že si rád vypije.

„No a čo?“ položí otázku sám sebe. Viac z neho nedostanete. Zato v obecnom podniku - šanca pre Rómov z obce Ulič - sú zhovorčiví. Vyrábajú drevené štiepky pre obecné budovy, starajú sa o čistotu v dedine.

Marián Oláh klame zjavom, hádali by ste mu tak dvadsať rokov, on má o deväť viac. Je ženatý, zatiaľ bezdetný. Prečo? Lebo sú vraj ťažké časy a budú mať čo robiť, kým vychovajú jedno dieťa, na ktoré sa s manželkou veľmi tešia. „Na najbližšom zjazde Svedkov Jehovových v Michalovciach budem pokrstený. Tam sa zíde naraz aj päťtisíc ľudí a v Košiciach, na ďalšom zjazde, ešte viac. Spoznal som pravdu,“ spustí.

Nebude mu ľúto, že si potom už nedá pohárik? „Dať si jedno pivo nie je zakázané, hriech je opilstvo,“ povie. Napokon dodá, že aj jeho manželka je jehovistka a jehovisti sú aj mnohí spolupracovníci v obecnom podniku. Pomáhajú si navzájom, keď treba, aj finančne. „Presvedčil som sa o pravde, jeden k druhému cítime lásku,“ vraví.

Jeho kolegyňa Jana Ferková, matka dvadsaťtriročného syna, dodá, že odmala vyrastala v pravde a v roku 1991 ju pokrstili. Keď už máte slova „pravda“ dosť a pripadá vám ako naučená fráza, povie: „Asi nás tá naša pravda mení k lepšiemu.“

Sekajú dobrotu

„Z 912 obyvateľov obce je stodeväťdesiat Rómov, stopäťdesiat z nich sú jehovisti. Vlastne len štyri rodiny sa k Svedkom Jehovovým nehlásia,“ vypočítava starosta Ján Holinka. Sú jehovisti a sekajú dobrotu, tak by sa dalo zhrnúť jeho rozprávanie.

Nepijú, nechodia do krčmy, starajú sa o svoje domy a hoci stodvadsať z nich žije v osade, nevyzerá to tam ako v osade. Do základnej školy chodí 127 žiakov, ale z nich je len dvadsaťtri rómskych. Pravý opak toho, o čom sa dozvedáme takmer denne z iných končín najmä východného Slovenska.

K jehovistom sa hlási aj ďalších asi osemdesiat obyvateľov dediny. Zvyšok sú gréckokatolíci, asi štyridsať percent, a pravoslávni. Do roku 1989 pravoslávna cirkev využívala na bohoslužby gréckokatolícky kostol, potom si však postavila vlastný. No a k dvom kostolom pribudla pred pár rokmi aj Sála Kráľovstva Jehovových svedkov.

„Sám som ju kolaudoval,“ hovorí starosta. „Bolo okolo toho dosť papierovačiek, ale všetky doklady boli v poriadku.“ Kto ju financoval, nevie. Takže, žiaden problém? „Hádam len ten, že tretina dediny nechodí voliť ani hlasovať na referendum,“ povie. „Sami sme si ju financovali! Z darov. Kto koľko mal, toľko dal. Dvakrát týždenne sa v nej stretávame, študujeme Bibliu, v nedeľu si čítame Strážnu vežu, stále máme nový duchovný pokrm,“ pustí sa do vysvetľovania Ján Surma.

Sála Kráľovstva nepôsobí ako stánok Boží, skôr pripomína divadlo. Nebyť nápisu - „Nech príde tvoje kráľovstvo. Matúš 6 : 10“ -, nie je tu jediná socha svätca. „Ako by sme mohli porovnávať modly s Bohom? Máme si ho uctievať duchom a pravdou,“ nezaprie v sebe Ján Surma učiteľa. Nie je šéf, nie je vedúci, nie je kazateľ. Učiteľ.

Medzi literatúrou vzadu leží aj lístok - kto čo čítal, čo si v Biblii preštudoval. „Už by bolo treba vymeniť okná, aj nové dvere by sa zišli,“ dodá. Nakoniec sa vo svätyni vrátime k menu Ján Mitro. Už sem nechodieva. „Môže sa vrátiť, ale musel by sa zmeniť. Dôležité je, ako sa sám so svojím problémom vyrovná. Ak bude piť ďalej, komunita sa s ním prestane stýkať, prestane si ho všímať. Je to však len na ňom,“ vysvetlí.

Starosta sa nepridá

V Uliči teda pravda víťazí. Ako povedala Jana Ferková, asi tá pravda mení Rómov k lepšiemu. Cez víkendy ich môžete v obci stretnúť aj s literatúrou v ruke, ktorú ponúkajú tým, čo ešte o pravde pochybujú alebo ju nepoznajú vôbec. Ale jeden muž sa jehovistom stať nemôže. Muž, ktorého si Rómovia nevedia vynachváliť, tvrdia, že pre nich urobil veľmi veľa. Starosta.

Keď sme sa Jána Holinku spýtali, či sa k Svedkom Jehovovým nepridá aj on, s odpoveďou ho predbehol Ján Surma: „Starosta nemôže, lebo má štátnu funkciu. Potom by už nemohol byť naším starostom. A to by bolo škoda!“

Kto by ich nespoznal?

Postávajú na verejných miestach s časopismi v ruke a s úsmevom na perách. Väčšinou v páre. Alebo zazvonia pri dverách a ponúkajú - pravdu. Tú ich. Bežní ľudia ich volajú jehovisti, oni tento názov považujú za hanlivý. Oficiálne meno celosvetovej náboženskej organizácie je Jehovovi svedkovia alebo Svedkovia Jehovovi.

„Božími svedkami sa nazývame preto, lebo svedčíme, čiže hovoríme o bohu Jehovovi a o jeho Kráľovstve,“ píšu na svojej oficiálnej stránke. „V prvom rade chceme ctiť Jehovu, boha Biblie a stvoriteľa všetkého. Snažíme sa tiež čo najlepšie napodobňovať Ježiša Krista a hrdo nosíme označenie kresťania.“

Radšej koniec neurčujú

Náboženská organizácia sa začala formovať v sedemdesiatych rokoch 19. storočia v Pittsburghu v USA okolo kazateľa Charlesa Taza Russella, ktorý bol aj jej prvým prezidentom. Do roku 1931 pôsobila pod názvom Medzinárodné združenie vážnych bádateľov Biblie. Svedkovia Jehovovi vydávajú množstvo publikácií, najznámejšie sú časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!

„Zmyslom ich aktívnej misijnej činnosti je podľa vzoru apoštolov zachrániť čo najviac ľudí tým, že ich privedú k pravej viere, lebo veria v blízky koniec sveta a druhý príchod Ježiša Krista."

"Keďže predstavitelia Svedkov Jehovových sa v minulosti viackrát dopustili omylu pri určovaní rôznych dátumov konca sveta - za čo sa stali veľakrát terčom výsmechu -, dnes sa už predpovediam o blížiacej sa apokalypse radšej vyhýbajú,“ vysvetľuje religionista Tomáš Szmrecsányi.

Svedkovia Jehovovi sú presvedčení, že práve z nich vyberie boh 144-tisíc pravoverných, ktorí budú v nebeskom kráľovstve po boku Jehovu a Ježiša Krista. Okrem toho sa podľa ich vierouky po druhom príchode Ježiša Krista obnoví aj zem. „Premení sa na akúsi rajskú záhradu, v ktorej budú žiť v dokonalej harmónii a bez zla všetci praví veriaci i tí, ktorých boh vzkriesi,“ dodáva.

Kontroverzní?

Verejnosť neraz pobúrili tým, že odmietajú transfúziu, nezúčastňujú sa na politickom ani verejnom živote, v minulosti sa vyhýbali základnej vojenskej službe, lebo nesmú vziať do ruky zbraň. „Ak niekto organizáciu opustí, nemôže ďalej udržiavať kontakt s členmi svojej bývalej komunity, tí to jednoducho nechcú.

Väčšina bývalých členov síce kritizuje rôzne učenia a praktiky Svedkov Jehovových, zároveň však mnohí uznávajú, že im viera v Jehovu zachránila život,“ dodáva Tomáš Szmrecsányi. V súčasnosti je vo svete asi osem miliónov členov Svedkov Jehovových, na Slovensku sú šiestou najväčšou náboženskou skupinou a hlási sa k nim viac ako 17-tisíc Slovákov. (mom)


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní